Raňajky v hoteli Santa Marina
Raňajky sa delili na skoré a tie ostatné. Skoré raňajky začínali od 4.30 a trvali do siedmej hodiny. Bolo potrebné si ich nahlásiť na recepcii do 20.00 predchádzajúceho dňa a recepčná si to zapísala a čím skorší termín - tým väčší údes. Na druhý deň ráno boli pripravené misy so salámom, syrom a podobnými volovinami, zakryté baliacou fóliou. K tomu káva, čaj, džúsy...
Normálne raňajky začínali od siedmej a trvali do deviate (prirodzene a.m., ako hovoria angličania). Rajčiny, uhorka, feta - to je len malý výber zo studenej časti, v teplej praženica, vajíčka, zapečené paradajky, fazulka, páročky - z tých teplých. Samozrejme cereálie, jogurty, bábovky, nugeta, lekvárov niekoľko druhov, sladké teplé buchty, čaj, káva, džúsy, sladké nápoje, ovocie a všeličo iné.
Občas kuchár robil palacinky, občas omeletu. Dalo sa vždy nájsť niečo nové a najesť sa dosýta. Občas bol chlieb či pečivo trochu tvrdšie, ale manželka si veľmi pochvaľovala tmavý chlieb aj tmavé pečivo - chutné a čerstvé.
Obedy boli od 12.30 do 14 hodiny. Najskôr začínali studené misy s mäsom, syrom, fetou, šalátmi, tzatzikami a iným. Potom nasledoval pult s teplým jedlom. Oceňujem, že na ceduľkách bolo aspoň sčasti napísané, čo dané jedlo predstavuje. Občas to bolo napísané grécky, občas francúzsky, občas to bolo vyjadrené dokonca obrázkom. Takéto ceduľky s obrázkom sa čítali rozhodne lepšie ako tie, na ktorých stálo: grécka špecialita.
Obedy i večere sa často obmieňali a každý deň sa dalo nájsť niečo nové - neobjedené. Z mäsa bravčové, hovädzie, baranie, kuracie, morčacie, zajačie. Ďalej ryby, všelijaké morské potvory, pravidelne boli 1 až 2 druhy nemäsitých jedál, napríklad musaka, rôzne koláče z lístkového cesta plnené syrom, bylinkami a pod. Ako príloha ryža, zemiaky na tisíc spôsobov, vrátane hranoliek. Dvakrát sa nám stalo, že zemiaky boli trošku nedovarené. To, čo sa zdiaľky javilo ako chipsy, boli nakoniec nejaké vysmažené kúsky z morských potvor. Ak som zabudol na cestoviny, tak to naozaj iba náhodou.
Z ovocia boli k dispozícii najmä jablká, kiwi, pomaranče, mandarinky, občas banány, veľa žltého a červeného melónu. Na záver sa pri melóne objavili aj jahody. Prekvapila ma pomerne chutná zmrzlina, k dispozícii boli 4 druhy.
Sladkostí bolo nepočítane, najmä také tie stredomorské presladené z lístkového cesta namočené do sladkého sirupu. Užili sme si ich dosť, ale občas sa mihli aj torty - väčšinou prudko jedlé. Keďže sme chodili na obedy aj večere hneď po otvorení, dalo sa vybrať z toho najlepšieho. Neskôr sa torty minuli a už dokladali iba spomínané sirupové. Zo sladkého treba spomenúť aj rôzne pudinky, krémy a podobné veci, tie som však neochutnal.
Z nápojov to bolo predovšetkým pivo (pitné), biele víno (pitné), červené víno (manželke príliš nechutilo), džúsy (grepový, jablkový, pomarančový), kola, nejaké tie sladké malinovky a sóda. Všetko samozrejme miestnej proviniencie, takže napríklad kvalita džúsu kolísala deň odo dňa a ku dňu tiež :-).
Stravu radím k tomu najlepšiemu, čo som v grécku doteraz zažil. Príjemne prekvapili malé rady (alebo takmer žiadne), ale to možno pripísať aj zatvorenému hotelu Armonia a tomu, že francúzi chodili na stravu neskôr. Prekvapili aj sklom, pohárov bol dostatok rôznych druhov (pivové krígle, minerálkové vysoké, vínové na stopke) - vlani v hoteli Blue Sea boli iba "horčičáky" na všetko. Strava bola chutná, dalo sa vždy vybrať. Občas sa stalo, že ak šalát alebo zelenina vyzerali rovnako ako včera, tak chutili rôzne (napríklad mrkvička - raz na sladko, druhý raz na sladkokyslo...).
Baby - zberačky boli nevtieravé, bolo potrebné nechávať príbor na servítke, ináč ho odniesli.
Iné jedlo a pitie v hoteli Santa Marina
Nebudem tu spomínať pitnú vodu, tá tiekla na izbách z kohútikov, iba ju bolo potrebné trochu teplotne upraviť v chladničke. Sem radím bary a možnosti, ktoré ponúkali. Hlavný bar oproti recepcii ponúkal pitie v jeho čistej (nealkoholickej) aj nečistej (alkoholickej) forme (alebo je označenie tých foriem opačné???). Osvedčil sa hlavne pred večerou, kedy pohárik ginu, rumu, ouza, brandy alebo whisky povzbudil náš žalúdok prežratý ešte od obeda. Rovnako víno či sóda po večeri, keď sa na terase ešte asi hodinu tancovalo. Potom sa tanec presunul do Teátra, a na terasu sa naopak presunuli komáre, takže nemalo zmysel tam vysedávať. Rovnako poslúžil, ak sme sa pred jedenástou vracali z obhliadky obchodov v Amoudare. Ochutnal som aj miestny cocktail červenej farby (bol aj oranžovej a zelenej, s alkoholom aj bez), ale napriek dezinfekčnej príchuti bol na mňa príliš sladký.
Bar pri bazéne ponúkal iba nealkoholické nápoje a preto niektorí, čo obývali lehátka zadarmo pri bazéne, chodili k plážovému baru na príjemnú prechádzku spojenú s niečím tvrdším.
Bar pri pláži ponúkal alkoholické aj nealkoholické radovánky všetkého dostupného druhu. Navyše kávu, čaj. Zhruba pred jedenástou doobeda doniesli studené snacky (bábovky a suché koláčiky), okolo jedenástej aj teplé snacky - šaláty, tzatziky, zemiaky, nejaké mäso, ryby, dokonca aj zákusky. Okrem toho tam bolo pripravené ovocie (jablká, kiwi - dokonca sa párkrát stalo, že francúzski animátori chodili po pláži a núkali s nakrájaným ovocím) a zmrzlina. K tej boli k dispozícii aj kornútky, akurát v tom teple skriňa nestačila dostatočne chladiť, ako vysvetľoval Pedro, a tak sa trochu roztekala.