Hotel Santa Marina
Hotel Santa Marina sa skladá z hlavnej budovy, bungalovov a príslušenstva. K hlavnej budove hotela Santa Marina počítam recepciu hlavný bar, jedáleň, spoločenské priestory a ubytovanie pri nich. K bungalovom počítam dvojposchodové domčeky medzi hlavnou časťou hotela Santa Marina a hotelom Armonia (kde sme mali stráviť 15 dní za rovnakú cenu ako v Santa Marine za 11 dní).
K príslušenstvu počítam bazén, bar pri bazéne, destské hrisko, hriská na minigolf, petanque, tenis,WC pri plážovom bare a samozrejme - bar pri pláži samotný.
Recepcia hotela Santa Marina obsahovala všetko dôležité - recepčnú, recepčný pult, recepčného poskoka (o ktorom už bola reč), informačnú nástenku, dokonca aj vytlačený papier s teplotou vzduchu v danom regióne a príslušnom týždni.
Oproti recepcii bol hlavný bar, ktorý zahŕňal okrem jednej silnejšej zamračenej barmanky aj jedného usmievavého čašníka (pripomínal mi trochu súčasného riaditeľa jednej nemenovanej televízie na Slovensku) a jedného menšieho čašníka, množstvo pohárov, fliaš, ľadu a iných nevyhnutných maličkostí. Využívali sme tento bar pred večerou na posilnenie žalúdočných štiav a po večeri na rozriedenie obsahu žalúdka. O jedenástej končil program All inclusive, ale kto by chcel, mohol pokračovať do jednej ráno za svoje.
Vedľa recepcie hotela Santa Marina bolo točité schodište, kadiaľ ste sa dostali k hotelovému WC, k spoločenskej miestnosti, miestnosti s masážnymi kreslami a miestnosti s internetom. Kreslá aj internet fungovali na mince, WC bolo zadarmo (v rámci all inclusive :-).
Vedľa hlavného baru bola jedáleň. Dalo sa sedieť v klimatizovanej časti vnútri, pod stromami za jedálňou, alebo medzi jedálňou a bazénom. Na druhej strane baru bola terasa, kde sa dalo posedieť, popiť, potancovať i všeličo iné (trebárs i pospať).
Ubytovanie v hlavnej časti hotela Santa Marina sa rozbiehalo na sever, východ, juh aj západ, predpokladám, že všetko bolo na jedno kopyto. Hotel bol vybavený výťahmi a rampami, takže bol vhodný aj pre imobilných.
Bungalovy hotela Santa Marina boli jedno- až dvojposchodové domčeky. Keďže boli navzájom trochu posunuté, vytvárali akýsi mini-labyrint a to odrádzalo niektorých novoubytovaných, čím vznikali dojemné situácie, pri ktorých rozhorčene tvrdili, že do tejto kobky jakživ nevstúpia (voľne preložené z ruštiny, slovenčiny i francúzskej posunkovej reči ;-). Manželke sa to tiež skraja nepáčilo, ale neskôr ocenila výhody bývania na prízemí. Keďže slnko nepálilo celý deň na strechu, dalo sa tu vydržať aj pri klimatizácii v hotelovom režime (óóóó, ako honosne nazvaných pár minút chladu). Ak by chcel niekto oponovať ohľadne dĺžky klimatizácie, tak uvediem nasledovné. Celá elektrika (a teda aj klimatizácia a chladnička) sa zapínala až po priložení čipu na klúči. Keď nebol kľúč, nebola šťava. Približne po siedmej sme vstávali, šli sme na raňajky, z raňajok na pláž, z pláže pár minút na izbe, na obed, po obede na pláž, pred večerou pár minút na izbe, večera, potom voľný program približne do polnoci. Keďže zhruba o polnoci vypínali klimatizáciu a bežalo už iba vetranie, bola izba takmer rovnako horúca ako okolitý vzduch. Keď klimatizáciu ráno nahodili, tak sme v podstate aj tak vstávali na ďalšie raňajky.... :-(. Nevýhodou prízemia bol fakt, že balkón nemal žiaden priestor na sušenie a tiež to, že všetci z ulice videli až do.... Ale našťastie tam nebolo veľa tých "všetci".
Vľavo od nás (pri pohľade na more) bol múr a za ním hotel Armonia. Všade bolo plno kvetov, zeleň pravidelne zalievali. Pri balkóne sme mali muškáty, pri múre boli hlavne oleandre. Susedný hotel Armonia nebol v čase našej návštevy prevádzkovaný, bazén mal vypustený, klimatizáciu zalepenú. Ale postupne ho začínali nahadzovať...
Bazén hotela Santa Marina ma nelákal. Žiadne vlny, málo slaná voda, po večeri sa už čistil a chlóroval a teda sa v ňom kúpali (devy oslavujúce) iba nedobrovoľne a pred raňajkami bol takisto prázdny. Najkrajší na fotenie bol teda logicky pri súmraku. Bar pri bazéne iba s nealkoholickými nápojmi.
Beach-bar, bar pri pláži alebo tiež Pedrovo kráľovstvo - to už je iná káva (aj keď kávu ja pijem raz za päťročnicu a teraz už mám odpité približne minimálne do roku 2016). Otvorené približne od desiatej do pol šiestej. Hovorím približne, lebo barman Pedro nemal nikdy problém. A my tiež nie. Keďže okolo obeda podávali aj teplé jedlá, niektorí francúzi riešili svoju lenivosť tým, že sa od baru nepohli ani na obed a svoje zvrhlé chúťky na mladé mäsko (a zemiačky a šalátiky a zákusky a ovocíčko a zmrzlinku) si upokojovali práve tu. Pravda, istá pragmatickosť sa im uprieť nedá, lebo Pedro podával aj tvrdý alkohol, zatiaľčo v jedálni sa dalo čapovať iba pivo a víno. Ale na druhú stranu, s umelohmotnými pohármi z beach-baru sa nedalo štrngať, takže uši zostali ochudobnené...
Izby hotela Santa Marina v Amoudare na Kréte
Izby boli štandardne vybavené. Dve postele, vybavené kolečkami vzadu, takže v prípade hádky s manželkou ich možno odtlačiť trebárs k moru ;-), dalšia dvojposchodová posteľ s dreveným rebríkom, ktorý slúžil aj na vešanie bielizne, dva nočné stolíky, stolík so zrkadlom, chladnička (vďaka systému vypínania elektriky v podstate nestíhala), televízor (zásuvka Scart), jeden stolík so šuplíkmi, skriňa v predsieni s dostatkom vešiakov. Balkón (teda ak sa to tak dá nazvať) - bola vykachličkovaná plocha cca 2 x 1,5 metra, na ktorú sa vmestil plastový stolík a štyri stoličky. Chýbala tu akákoľvek možnosť upevniť šnúru na bielizeň.
Kúpeľňa obsahovala vaňu so závesom, zrkadlo, pripravené mydlo, sprchový šampón, dva poháre, WC, kefu na WC, toaletný papier a neodmysliteľný kôš. Vetracie okienko dômyselne a rafinovane vyúsťovalo od vane rovno na schodište, vedúce do izieb nad nami, takže ho bolo potrebné pri sprchovaní zatvárať, aby ostatní spolubývajúci neutrpeli nejaký šok alebo čo :-).
Izby upratovali každý deň, približne pred obedom. Na vnútornej strane kľučky bola zavesená klasická PST/clean visačka. Raz som ju pri odchode na pláž zavesil zvonku, aby baby vedeli, že sme vypadli - a odvtedy už ceduľka nebola.