1. Do Heraklionu sme nakoniec nešli. Autobus však premáva takmer od hotela Santa Marina, stačí zakúpiť si lístok na autobus v hocijakom supermarkete, trebárs aj oproti hotelu (vlastne dva, na cestu tam aj späť).
2. Prechádzky v stredisku Amoudara sú nezmyslom. Cesta vpravo od hotela Santa Marina po hotel Apollonia je obývaná iba na nejakých prvých päťsto metroch, potom už nič nie je. Cesta vľavo od hotela Santa Marina (smerom na Heraklion) je obývaná po celej dĺžke, ale dokopy nič na nej nie je. Pár supermarketov, plno pôžičovní áut, plno lekární. No a hotely - samozrejme.
3. Obchody sú dosť predražené (niektoré potraviny oproti vlaňajšiemu Korfu až o 20 i viac percent). Na rovnakej cenovej hladine zostali pohľadnice (25 centov, ale veľmi staré), opasky (3 eurá) a podobné nezmysly.
4. Suveníry - polovička si doniesla nejakú tú bižutériu. Striebro s opálom (či akým frasom) Kupovala ju oproti hotelu v nejakom tom modrom obchodíku. Majiteľka sľúbila zľavu 3 Eurá, ešte k tomu pridala aj nejaké to Raki (dobré, pitné). Rýchlo sa učí všelijaké reči (majiteľka, nie to Raki), už vie pozdraviť slovensky, česky, poľsky, maďarsky, rusky, slovinsky, možno aj grécky a prípadne aj inými rečami. Rovnako dobre jej ide aj to - Na zdravie - až som začal pochybovať, či tí zákazníci nie sú iba do počtu k poháriku :-).
5. K ďalším suvenírom patrí spomínané Raki. Kupovali sme ho v obchodíku vpravo od hotela. Pol litra za 3 Eurá, 1,5 litra za 6 Eur. Preliali sme ho do našich pollitroviek a v kufri vydržalo.
6. Mali tam obchodíky, že všetko za 1,5 Eura. Tu som si kúpil také sklenené ťažítko. Kocku s býkom vnútri. Na predchádzajúcich dovolenkách bolo za 5 Eur - no nekúp to. A ešte tam mali také všelijaké voloviny, že až rozum zastával. Od plaviek, cez popolníky, až po neviemčo. Napríklad typických krétskych faraónov...
7. Medical center vľavo od hotela (keď vyjdete z hotela, tak doľava) fungoval celkom dobre. Na recepcii som krátko opísal problém (a ukázal nohu), opýtal som sa, či moje poistenie platí (ukázal knižočku), recepčná mi dala vypísať papiere (meno, adresa, číslo poistenia a pod a popis zranenia po slovensky), medzitým vytočila číslo na asistenčnú službu a ja som ešte raz vysvetlil problém a nadiktoval požadované údaje. Asistencia si ešte raz vypýtala recepčnú a (asi) požiadala ju, aby im papiere o ošetrení poslali, že moja poistka platí. Následne som bol ošetrený a zalepený. Lekár vypísal recept, s ktorým si mám ísť vybrať tetanovku a lieky. Pýtal som sa, kde je lekáreň, vraj ma vodič zavezie. Vodič ma odviezol do lekárne, tam som uistil magistru, že tetanovku mi bude pichať lekár, zaplatil cca 20 E za lieky a sadol k šoférovi, ktorý ma doviezol naspäť. Tu mi pichli injekciu a šiel som. (Pozn.: po návrate do vlasti som si aj lieky nechal preplatiť.) (Pozn2: Približne do dvoch mesiacov mi došli aj peniaze za lieky.) (Pozn3: Uplatnil som klasicke poistenie Union od cestovky.)
8. Väčšie obchody sú na začiatku Heraklionu pred štadiónom - tuším Lidl.

Amoudara a okolie

1. Z Amoudari je spravená celkom nová cesta do Gazi (od hotela Santa Marina pôjdete doprava a pred mostíkom zabočíte doľava). Na veľkej križovatke je doľava cesta do Heraklionu, rovno na diaľnicu smer  Rethymno a doprava smer Tylisos (za podjazdom je odbočka doľava smer diaľnica na Knossos a Agios Nikolaos). Cesta ešte nie je ani na GoogleEarth :-(.
2. Nezabudnite na prvú pomoc. Na ježkov vraj platí alkohol a moč (alkohol len ak nešoférujete, ale počul som, že sa dá použiť aj zvonka :-)). Na zákerné kolíky na kozích chodníčkoch treba lepšiu obuv a väčšiu druhú pomoc. Všeobecne netreba zabúdať na poistenie a pár euro navyše.
3. Pre pešiu turistiku je nevyhnutná dobrá obuv a nohy zakrývať až po kolená (vlastne od podrážky po kolená). Kríky sú pichľavé a škrabľavé tiež. Ak sa miesto z tridsiatich metrov zdá schodné, zarastené iba trávičkou, tak o desať metrov bližšie už také nevyzerá. Je potrebné vziať si dostatok vody, lebo ani napájadlá pre kozy veľmi vábne nevyzerajú. Samozrejmosťou je pokrývka hlavy a ľahký, vzdušný odev. Aj odev sa na kríkoch rád trhá.
4. Výlet k Diovej jaskyni na planine Nida je vhodný pre každého. Asfaltka na Nidu, potom široká poľná cesta až k jaskyni. Pár metrov dolu do schodoch a naspäť tou istou cestou. Keď som to ja prešiel so zašitou nohou, tak to zvládne každý. (Poznámka: V roku 2016 bol už priestor jaskyne ohradený a nedostupný. Pozri výlet na Psiloritis)