Po raňajkách vyrážame z hotelu Nefeli po diaľnici východným smerom - Iraklion, Hersonisos, Agios Nikolaos a podľa času a situácie sa uvidí - buď palmová pláž Vai, alebo Planina Lasithi, alebo Ierapetra a južnou stranou domov.
Cesta až do Heraklionu je veľmi dobrá. Vodiči sú ohľaduplní, na krétskej jeden a pol pruhovej diaľnici striedavo kľučkujeme od krajnice až do protismeru, v závislosti od toho, či sme rýchlejší my alebo druhé auto. V Heraklione je diaľnica pomerne prázdna, rozdelená do pruhov - vnútorný pre rýchlosť 90 km/h a vonkajší pre 70 km/h. Za Heraklionom sa opravuje (alebo stavia) jedna časť cesty, takže autá jazdia v protismere v jednej polke dialnice a rýchlosť je obmedzená na 50 km/h. Keďže pred nami ide veľmi disciplinovaný vodič, vlečieme sa v kolóne takmer až ku Hersonisosu. Tam odbočujeme z dialnice a ideme si prezrieť toto mesto. Na mňa trochu rušné, tak vyrážame po starej ceste smer Malia. Zastavujeme na občerstvenie pri kaplnke v Selinari. Zaujímavé miesto, aj keď treba uznať, že tá šlapačková toaleta je špinavšia ako mnoho záchodov na Slovensku. Keďže nemáme vhodné oblečenie na návštevu náboženských miest, iba nesmelo sa poobzeráme po nádvorí so studničkou. Ešte šťastie že neviem, či nie je svätená, pretože niektorých by iste mrzelo, že som si nevzal aspoň 5-litrový demižón. Cesta pokračuje okolo starých veterných mlynov pri Napoli.
Agios Nikolaos
Krátka zastávka v Agios Nikolaos. Mesto od západu pôsobí nenápadným dojmom, až pohľad na GPS ma presviedča, že je to naozaj to mesto, kde sme sa chceli zastaviť. Prvý okruh cez mesto absolvujeme pomaly, keďže hľadáme miesto na parkovanie. Nepodarilo sa. Vraciame sa preto oblúkom na križovatku pred mestom a pomaly sa sunieme k miestnej nemocnici, kde som videl parkovisko. Po vystúpení pribehne baba-jaga a pýta sa gréckym aj anglickým hlasom: "naozaj tu chceš parkovať, panáčik?". Jasne, nie to snáď na mojom aute vidieť? Tak teda oželiem 3 eurá za celý deň, aj keď sa snažím babe vysvetliť, že tu budem len chvíľu. Cesta od parkoviska vedie rovno dolu k jazeru, ktoré je spojené kanálom s morom. Krátka prechádzka okolo jazera a mora, pohľad na záliv Mirabelo a potom naspäť k autu. Na moju otázku, kde je najbližšia toaleta mi baba jaga odporúča nemocnicu za parkoviskom. Idem radšej k autu aby v nemocnici neskončila baba, lebo za tie 3 eurá mohli mať aspoň odomknutú tú prenosnú kadibúdku pri parkovisku. Ináč aj smerom dolu k prístavu boli nejaké voľné miesta, asi v strede pri nejakom obchode boli free a úplne dole bolo jedno malé parkovisko tiež za 3 Eurá.
Vyrážame po ceste smerom domov, ale na najbližšej svetelnej križovatke odbočujeme doľava - smer Sitia.
Cesta k Sitii vedie okolo zrúcanín Gournia, cez dedinu Pachia Amos. Na náhornej plošine pred dialnicou do Sitie je množstvo moderných veterných mlynov. Sitiu s úzkou plážou popri ceste míňame a pred nami je posledný úsek do Paleokastra a na pláž Vai.
Pláž Vai
Prístup k pláži Vai nie je ničím nápadný. Suché kopce vpravo a trochu zelene vľavo. Zo skaly vpravo pozorne počíta turistov čierna koza (neviem, či bola Kri-Kri, alebo len taká obyčajná). Prvé parkovisko, kde je ceduľka, že tu môžu parkovať iba autobusy. Osobáky pokračujú za závoru, kde sa platí tuším tri eurá. Miestne parkovisko je asi naozaj väčšie ako samotná palmová pláž Vai. Opatrne sa vraciame na parkovisko pre autobusy, kde nie je ani jeden, zato tu všade parkujú osobáky. Zaparkujem teda na mieste, kde nikomu nezavadziam a ideme na slávnu pláž Vai. Je piesková a je aj palmová. Ibaže tých paliem medzi pieskom je pomenej a ostatné sú ohradené. Akoby aj nie, veď je to prírodná rezervácia. Aj ten piesok je bližšie k moru trochu hrubší, ale to je tuším skoro všade na Kréte. Po osviežení tela, ducha, fota i brucha pozeráme na klasické turistické zábavky - Lietajúci matrac, nafukovacie kolesá ťahané motorovým člnom a iné výdobytky benzínovej techniky. Ja osobne by som si takúto pláž vedel lepšie predstaviť bez rachotu motorov a smradu spáleného benzínu.
Na ceste domov sme sa už nezastavovali, na hotel sme dorazili po 4 hodinách približne o 20. hodine.
Pozn.: V roku 2008 som absolvoval pokračovanie cesty z Vai do Kato Zakros a na pláž Xerokambos pri pobyte v hoteli Blue Sea, Ierapetra.