Stredisko Platanias pri Rethymne (netreba ho zameniť za stredisko Platanias pri Agii Marine na západ od Chanie - ako sa to stáva aj niektorým autorom v rôznych diskusných fórach na nete) je rozhodne malé stredisko. Stále váham, či napísať tiché alebo rušné. Pre niekoho také, pre iného onaké. Skúsim to teda opísať zgrunta - od mora.
More je tiché, ak nie je búrlivé. Je čisté, ak nie sú vlny. Je piesočnaté, ak more nedonesie kamene. Zostáva na brehu, ak sa náhodou nevyberie na pláž. Dobre sa v ňom pláva, ak sa náhodou nevyskytujú morské príšery (neviem, či sú to chobotnice alebo medúzy, čo tak strašne prhlia, a po ktorých vám zostanú ešte jeden až dva dni páliace pruhy - najčastejšie na vnútornej strane lakťa, ale videl som aj pani, ktorá to schytala na brucho). Je pravda, že ja som schytal iba jednu za celý pobyt, ale musím priznať, že som sa potom do konca dňa moru vyhýbal.
More sa zvažovalo mierne, voda po krk bola vo vzdialenosti asi 20 - 30 metrov.
Po našom príchode bola pláž piesková (hrubší piesok) a menšie kamene boli iba pri vstupe do mora - asi 2- až 3-metrový pás. Po našich výletoch však more donieslo dosť špiny na pláž a aj dosť kameňov, takže neskôr boli pásy kameňov, pásy piesku a pri samotnom vstupe do mora opäť kamene. A všetko sa zmenilo po veľkých vlnách, kedy bol vstup opäť pieskový.
Pláž je teda z hrubšieho piesku, pomerne široká, počas nášho pobytu nebola udržiavaná ani čistená - bola teda dosť špinavá. Pri pláži sú taverny s bazénom a slnečníkmi. Ich majitelia prenajímajú aj lehátka na pláži. Jeden set (lehátko + 2 slnečníky) stál na pláži, kde sme chodili zo začiatku, 5 Eur, neskôr 6 Eur. Pri vstupe na pláž bol stolík, kde ste si mohol zakúpiť lístok, prípadne počas dňa chodila ešte ďalšia baba okolo slnečníkov a vyzvedala, či si náhodou nechcete zakúpiť lístok. Na moju presvedčivú odpoveď, že I have a ticket sa na nič nepýtala a išla ďalej. Neviem, akoby sa bola tvárila, keby som lístok nemal, či by ho chcela vidieť... Táto pláž mala dva rady slnečníkov priamo pri mori, v prípade vyliatia mora sme sa však ocitli vo vode. Slnečník mal malý stolček na veci a niektoré aj stoličku (bolo treba prísť skôr a po nejakej sa poobzerať). Slnečníky boli pomerne veľké, pevné a zvarené.
Slnečníky vpravo (pri pohľade na more), teda východnejšie, boli menšie, sklápacie a mali iný systém platenia. Tam boli až do konca nášho pobytu za 5 Eur. Boli tu 4 rady slnečníkov a boli ďalej od mora, takže ich voda nezaplavovala. Tu chodil asi 4 - 5 krát denne pingel z reštaurácie a vypýtal si peniaze bez toho, aby vám dal nejaký papier. Pri ďalších návštevách si už iba zapisoval nových platiacich a kontroloval, či ste sa náhodou nepresťahovali - teda už neotravoval. Pri slnečníkoch boli plastové koše na odpadky a pre náruživých aj popolníky. Okolo slnečníkov bolo čisto a ráno bolo vidieť, že niekto pobehal okolo nich s oceľovou trubkou, čím vyrovnal piesok.
Na pláži strediska Platanias boli sprchy, odpadkové koše, plavčícka vlajka a v stredisku chodil plavčík, ktorý v prípade väčších vĺn vyháńal z mora. Musím ale uznať, že tie vlny boli dosť nebezpečné, lebo na kraji bolo dosť menších kamienkov, ktoré vlny dvíhali so sebou a tie potom pri vstupe bolo cítiť. Navyše, vlny išli neustále a dosť rýchlo jedna za druhou. Ja som do týchto vĺn vbehol len raz, 5 minút mi trvalo, než som sa dostal do bezpečnejších vôd, potom plavčík na mňa zatrúbil a ja som sa s dvoma vlnami dostal až na breh, čo trvalo ani nie 10 sekúnd.
Prímorská časť strediska Platanias pozostávala z niekoľkých uličiek, okolo ktorých boli postavené hotely a medzi nimi boli polia alebo aspoň zarastené parcely. My sme prichádzali k moru popri tzv. Village Motakis, čo je systém hotelov a taverien popri príjazdovej ceste k moru. Ďalej na východ bol ďalší prístup k moru popri ďalšom podobnom komplexe (názov tuším Marinos).
Dedinská časť začínala obchodmi a tavernami, a zlatníctvami a autopôžičovňami, ktoré sa zväčša nachádzali popri miestnej, dosť rušnej ceste. Na druhej strane sa nachádzali opäť obchody a taverny, autopôžičovne a zlatníctva - a taktiež niekoľko hotelov, medzi nimi aj hotel NEFELI. Na druhej strane ležala jedna malá miesta komunikácia, vhodná na parkovanie a za ňou sa tiahla diaľnica z Chanie do Iraklionu.
Stredozemie, teda úsek za diaľnicou zmapovaný nemám, tam som nebol. Ešte ďalej začína klasické vnútrozemie, teda ďalšie dedinky a kopce.
Cesta do Rethymna sa dala absolvovať autom po diaľnici, kedy ste hneď za hotelom nabehli na diaľnicu a na úrovni Rethymna ste z nej zišli, ale príjemná bola aj stará pobrežná cesta, ktorá viedla popred hotel. Do centra Rethymna je to necelých 5 kilometrov.
Autobusy do Rethymna premávali každých 30 minút takmer spred hotela, jedna cesta myslím že za 1 Euro, lístky mali v skoro každom obchode. Prvý odchádzal o 7:30, posledný autobus z Rethymna niekedy pred 11. hodinou.
Taxíky do Rethymna boli za cca 7 Eur. Spomínam ich preto, lebo sme ich využili pri výlete na Santorini, kedy sme odchádzali o 7. hodine a vracali sa o polnoci.