Možnosti spoznávania Rodosu

Ako v každom stredisku, aj tu sa dá prevádzkovať niekoľko typov turistiky. Prvou je bazénová turistika. To človek zíde ráno k bazénu a večer od neho odíde. Voda čistá, bufet blízko, človek sa veľa nenachodí (foto hotelového bazéna vo fotogalérii).

Nákupná turistika. Pár metrov od hotela je Eukalyptová alej s obchodmi. Prvý obchod, druhý obchod, tretí obchod a tak ďalej. Po druhom dni vás už predavač začína oslovovať menom a tak sa táto turistika premieňa na barovú turistiku, ktorá je rovnaká ako nákupná, len menej sa pri nej nachodíte.

Plážová turistika. Vzdialenosť od Eukalyptovej aleje na najbližšiu pláž (severnú) je asi 300 m. Pri reštaurácii To Nisaki (pozri fotogalériu) sa kúpať moc nedá, lebo sú tam v mori dosť nepríjemné skaly. Ďalej na sever začína piesková pláž s okruhliakmi, slnečníkmi, lehátkami a sprchami - asi tak 300 m dlhá, vstup do vody zo začiatku kamenistý, ďalej do mora je piesok. Za strediskom začína koryto rieky s veľkými okruhliakmi (to je už koniec strediska) a ďalej na sever (skoro po pláž Ladiko pred Faliraki) je piesková pláž s množstvom okruhliakov a kamenitým vstupom do mora. Na túto pláž chodia cez víkend domorodci, inakšie je skoro prázdna.

Pláž v zátoke pri prístavisku na južnej pláži je pomerne kvalitná s hrubším pieskom, vstup do mora však tvorí dno sformované prúdením vody do úzkych hlbších jarkov, takže je niekedy dosť nepríjemné dostať sa do hlbšej vody.

Južná pláž je piesková s malými okruhliakmi a kamenitým vstupom do vody. Jej úplne južný koniec je pieskový, avšak vo vode sa vyskytujú kamene dosť plytko pod hladinou. Odtiaľto je dobrý výhľad na vrch Tsambika, na ktorom stojí kláštor a za týmto vrchom sa nachádza pláž rovnakého mena.

Pláž Tsambika - údajne najkrajšia pláž na ostrove - bol som tam 2x, je to pekná pláž v malebnej zátoke, piesková, v strednej časti je kamienkový vstup do mora. Na začiatku sa v piesku nachádzajú väčšie okruhliaky alebo iné kamenie. K pláži vedie asfaltová cesta, za plážou sa nachádzajú malé taverny a za nimi vedie od severu na juh prepluhovaná cesta s drevenými prístreškami pre autá. Pri vstupe na Tsambiku je jeden supermarket, ktorý slúži zároveň ako autobusová zastávka. Autobus z Kolymbie na Tsambiku ide 9:40, z Tsambiky do Kolymbie o 16:00. Nevýhodou väčšiny pláží na východnom pobreží ostrova (a teda aj Tsambiky) je, že tu fúka predovšetkým vietor zo západu. Ten sa po ceste cez ostrov stihne zohriať a preto keď ležíte na brehu, cítite sa ako tie kurence v Tescu na Slovensku - slnko a horúci vzduch vás grilujú a grilujú.

Pláž Prassonissi  - je pláž na najjužnejšom výbežku ostrova. V čase našej návštevy bol asi príliv a na najjužnejšiu časť sa dalo dostať jedine po svojich cez zaplavené územie. Pohľad na pláž je najkrajší z cesty nad plážou. Zo západnej strany vietor ženie vlny s bielou penou, na ktorých sa preháňajú milovníci surfovania (vlastne - ako sa hovorí surfovaniu s použitím padáku-klzáku? Kay-surfing?) a východná časť je typická grécka pláž so slnečníkmi a lehátkami.

Pretože pláž je pravdepodobne dosť často zaplavovaná vlnami, na piesku je dosť smetia, vyschnutých morských rias, pozostatkov po turistoch a rybároch a sem-tam aj asfalt, ktorý dokáže znečistiť nohy aj obuv (ide dolu benzínom, ale u nás pomohla aj alpa alebo kalvados!).

Vo všeobecnosti sú západné pláže Rodosu veterné s vlnami, východné pláže sú pokojné.

Pešia turistika. Tento druh turistiky je obmedzený horúčavami a terénom. Okolité vrchy sa mi zdali dosť neprístupné, pretože majú buď pichľavý tvrdý porast vhodný akurát pre ovce a kozy, alebo skaly vyzerali dosť drsne a nehostinne. Aj keď viem, že na každý kopec sa dá nejako vyliezť, odporúčam hlavne výlet na kláštor Tsambika (lepšie je ísť autom), odkiaľ je krásny výhľad na celú Kolymbiu, pláž Tsambika, kláštor Tsambika (drobná biela nenápadná stavba na samom vrchole) a na východ a západ slnka (východ nad morom - to som nevidel odtiaľto, západ nad kopcami áno - je prekrásny).

Ďalej odporúčam výlet do Epta Piges (lepšie je ísť na bajku alebo na aute). Malebné údolie Epta Piges asi 5 - 6 km od hotela alebo 3 km od hlavného rozcestia v Kolybmii.

Cestou skutočne nie je kde sa ukryť pred slnkom. Posledných 500 m od hlavnej cesty zalesneným terénom do prudkého kopca k reštaurácii. Za reštauráciou bizardné stromy vo vyschnutom koryte a pomedzi korene vyvierajú pomerne silné pramene - očíslované od 1 do 7 . Pri reštaurácii WC, okolo chodia pávy, všade sú zelené pínie a modrá obloha. Poniže reštaurácie malá priehrada, odkiaľ vyteká v betónovom koryte širokom asi 40 - 50 cm studená priezračná voda. Po niekoľkých metroch vteká do úzkeho tunela (šírka asi 80 cm, výška asi 180 cm, dĺžka cca 150 m) .

V prostriedku tunela je vetracia šachta vysoká asi 10 m s kovovým rebríkom, ktorá ústi na povrch vedľa cesty (pozor, tadiaľto sa von obyčajne nechodí). Od začiatku tunela vás povedie malé svetielko prenikajúce z vetracej šachty a odtiaľ ďalšie svetielko nádeje prenikajúce z konca tunela. Tunel nie je vhodný pre osoby bojace sa tmy a trpiace klaustrofóbiou. Spomínam to preto, lebo pri našej prvej návšteve tunela sme pred sebou schytali nemecký pár v strednom veku (cca 40), kde žena sa už po 10 metroch chcela vrátiť späť (blbá predstava v úzkom tuneli, kde je človek ovešaný batohom, foťákom a všelijakými inými haraburdami). Dostala sa až do vetracej šachty a tam sa chvíľu pokúšala vyliezť na povrch uvedeným rebríkom (vlhké studené nohy, skrehnuté prsty a ten stres zo strachu - vôbec som jej nezávidel). Neviem ako dopadli, jej telo som už až do konca pobytu nazahliadol (ale možno je to tým, že v tej tme som si ju nevšímal?). Odporúčam mať v tuneli pripravený blesk a na prípadných dotieravcov zo zadu sa nečakane obrátiť a vpáliť mu plný záblesk do tváre. Na tú fotku do konca života nezabudnete (o tom, čo to spraví s jeho rozšírenými zreničkami ani nehovorím). Na konci tunela je rozkošné jazierko (priehrada) - vľavo od tunela je priehradný múr - oplatí sa vidieť. Cestičkou doprava sa dostanete naspäť na cestu (k vetracej šachte) a ďalej k vstupu.

Tunel je okrem vody pomerne rýchlo pretekajúcej úplne suchý a nenaplnili sa teda moje obavy o elektroniku zničenú kvapkajúcou vodou. Dá sa prejsť naboso (je betónový, nie moc klzký) alebo v sandáloch - neodporúčam papuče a žabky - idete po prúde a voda ich môže ľahko odplaviť (v smetiakoch nad koncom tunela sa ich niekoľko válalo a nikdy neboli do páru).

Naopak, takýto studený kúpeľ na nohy odporúčam po každom výlete autom - údolie je bez vstupu a myslím, že je stále otvorené.

Cykloturistika. Pôžičovňa MAX MOTO požičiava bicykle za 4-5 Euro na deň, pri viac ako týždennom požičaní klesá cena až na 2,8 Eura/deň. Bicykle sú v dobrom stave, mestské aj horské s odpruženou prednou vidlicou i lankovým zámkom. Nezvyklá na nás bola predná brzda na pravú ruku, no po tom, čo švagor skoro hodil ksicht na asfalt sme si dávali pozor. Prvá cesta viedla na pláž Tsambika (na hlavnú cestu do Lindosu, po nej na menší kopček a po miernom klesaní odbočka vľavo na Tsambiku, pomerne dosť z kopca). Cesta naspäť o niečo náročnejšia, ale dalo sa to vyšlapať, najmä preto, že v polovici je pomerne slušná reštaurácia Edem, kde sa dalo občerstviť. Cestou domov sme si ešte odskočili proti vetru do Epta Piges a odtiaľ až do Kolymbie nás hnal silný vietor zo západu.

Mototuristika. Túto turistiku sme nevyužili, aj keď motorky sú na Rodose veľmi obľúbené. Cena za požičanie od 10 cez 16 až do 25 Euro na deň. Prilby sú vraj povinné, pôžičovne ich mali na sklade dosť (MAX MOTO).

Autoturistika. Požičali sme si Citroen SAXO od pôžičovne KOSMOS (prostredníctvom delegátky Evy z CK Tatratour. Cenovo asi 48 E na deň, 105 E na tri dni s plným poistením a s voľným počtom kilometrov. Najlacnejšie auto (malá Fiatka) približne 30 E na deň, najdrahšie (terénny, otvorený) asi za 70 E na deň. Ostatné pôžičovne mali pravdepodobne podobné ceny, syn sa v Kolymbii pýtal na Peugeot Cabriolet - ten bol za 68 E. Výber áut je skutočne široký - od dvojmiestnych (Smart) cez Fiat, Citroen, Peugeot, Hyundai, Renault, Škoda, Opel až po športové, mikrobusy a džípy. Cena bezolovnatého benzínu (unleaded) bola 0,745 - 0,770 E/liter. Spotreba sa pri obsadení piatimi dospelými osobami, pri kľudnej jazde po rodoských cestách (zákruty, dedinky, výhľady, klimatizácia na plné pecky, jazda miestami na jedničku a podobne) pohybovala na úrovni 6,14 litrov/100 km. Za tri dni sme prešli 437 km a prešli sme takmer celý ostrov. Na dôkladnejšie spoznanie ostrova je to však naozaj málo.