Z Marmari sa autom vydávame na hlavnú cestu, tu na najbližšej benzínke natankujeme za 10 E, a pokračujeme cestou cez Pyli na Kardamenu. Nad Pyli (to je názov obce a nie sloveso, vyjadrujúce, čo obyvatelia robili včera večer) - a predtým tiež sú pekné výhľady na Marmari a Tigaki, salinu, ale aj na Kalymnos, Pserimos a Plati i iné ostrovy.
Prichádzame do Kardameny a parkujeme na parkovisku pri najbližšej križovatke. GPS ukazuje, že more nie je ďaleko, tak prečo nevyužiť jednoduché a dostupné parkovanie... Navyše poblíž je nejaký ich supermarket, tak ho pri návrate využijeme na niečo chladené.
Krátka prechádzka mestom a okolo prístavu, tu som obdivoval úžasnú grécku chladnokrvnosť. Na trajekt na Nysiros (loď Captain užneviemaký) sa naloďoval pasažier s autom. Cúval. Potom všetci začali kričať a ukazovali mu, aby pošiel kúsok dopredu. Vzali veľké kladivo a narovnali kovové zábradlie. Potom mu znova ukázali, aby zacúval, znova dopredu a opäť narovnali zábradlie. Na tretíkrát zostalo zábradlie vyrovnané aj bez kladiva a tak loď mohla odplávať a my sme vlastne vlastne tiež zdvihli kotvy - smer pevnosť Andimachia.
Pevnosť Andimachia
Po približne troch kilometroch pevnosť. Parkovisko zdarma. Vstup voľný. Pár metrov k múru vpravo, pár metrov vľavo. Tiež nič moc. Až na to, že za ďalšou bránou začína samotná pevnosť. Pár desiatok metrov vpravo, pár desiatok vľavo (odhadom tak 150 x 300 m). A to som nešiel až na koniec. Do prostriedku nás posielajú cedulky s nápisom studené nápoje a WC. Nápoje nedostupné. Ale WC funčné. Z pevnosti je nádherný výhľad na Kardamenu, ale aj na blízky vulkanický ostrov Nysiros, kam sa chodí na výlety nadýchať sa trochu sírových výparov.
Odchod z pevnosti smerom na Mastichari. Rovnakou cestou až k vojenskej posádke, tu doľava a na najbližšej križovatke doprava a neskôr dolu do Mastichari. Tu veľmi krátka zastávka na pár fotiek (pláž piesková, ale na môj vkus veľa vyplavenej trávy a tým pádom aj dosť znečistená pláž) a cesta naspäť, na kruhovom objazde smer letisko a hurá do Kamari.
Obchádzame VPD (vzletová a pristávacia dráha letiska). Pomerne dobrá cesta s ukazovateľmi na jednotlivé pláže. Len škoda, že niektoré pláže sa na Kose volajú inakšie ako v sprievodcoch - ale niektoré aj rovnako. Pri ceste sú autobusové zastávky - občas tu teda aj niečo chodí.
Krátka zastávka na fotenie pri ceste - Kastri z výšky. Je to malý fotogenický ostrovček s kostolíkom. Keďže čas už pokročil, hľadáme miesto na zasýtenie. Prázdna taverna pri pláži ponúka azyl pred poludňajším slnkom a nádherné výhľady na záliv Kamari.Ja som si dal iba nejaké to diétne jedlo - Pork chop, ale manželka nejakú grécku špecialitu - bolo v tom mäso (tuším teľacie), šampiňóny a ešte nejaký sajrajt, bolo to zabalené v pergamone a tiekla z toho nejaká šťava. Ja by som to nejedol, ale hlavne, že jej chutilo.
Agios Theologos a Agios Ioannis Thymianos
Odtiaľ do kopca smer Kefalos a na západné pobrežie k Agios Theologos. Kamienkové pláže a taverna. Cesta späť a potom ku kláštoru Agios Ioannis Thymianos. Pár fotiek, v podstate nič moc. Cesta naspäť však stála za to. Fotogenické výhľady na celý záliv, na najužšie miesto ostrova, veterné elektrárne v pozadí...
Limnionas
Cesta cez Kefalos do Limnionasu. Prístav, plážička v prístave, plážička v zálive. Najzaujímavejšie sú tie skaly, ktoré ležia medzi prístavom a zálivom. Vychytené taverny nič moc. Plné hladných ľudí z autobusov, ktorým cestovky sľubujú neobyčajný kulinársky zážitok. No neviem...
Agios Stefanos
Pokračujeme naspäť cez Kefalos do Agios Stefanos. Úzka cesta akoby k nejakému hotelu, potom pár serpentín a malý plac na zaparkovanie tátoša. Ešte pár metrov a sme priamo pri Agios Stefanos. Malá akropola presne oproti ostrovčeku Kastri.
Je známa zo všetkých pohľadníc z Kosu. Pár fotiek, pár výhľadov. Voľný prístup, voľný pohyb. Aj ľudí je tu iba minimálne, oveľa viac je surferov, ktorí sa predvádzajú medzi akropolou Agios Stefanos a ostrovčekom Kastri.
Pod akropolou sa rodinka rozvaluje na pláži. Otec blbne pri brehu na malej doske. Rozbehne sa, naskočí na dosku, jeden-dva metre sa vezie a padá do vody. Druhýkrát, tretíkrát, dvadsiatypiatykrát. Škoda, že kameru mala polovička, lebo toto by v nejakom "Natočto" vydalo na kameru novú.
Paradise Beach, Bubble Beach
Posledná odbočka je nenápadná a oznamuje, že niekde pod nami je pláž Paradise. Ideme teda pomaly dolu a parkujeme hneď nad úzkym pásom pláže. Voda je pokojná ako na jazere, kvôli slnečníkom a ležadlám pomaly nevidno piesok, fúka niekde zozadu z kopca, a tak iba sadáme do taverny Paradiso a kocháme sa výhľadom na juh. Vedľa cedula označuje, že táto pláž sa volá aj Bubble beach, kvôli plynom, ktoré občas vyvierajú z hlbín mora. Po včerajšej fazuli trochu pochybujeme, či je to len z hlbín, lebo na volných miestach nie sú žiadne bublinky, ale asi to gréci majú odskúšané aj bez turistov.
Večerná Zia
Po večeri, ktorá končí niekedy okolo ôsmej odchádzame rýchlo na západ slnka do dedinky Zia. Keďže vieme, že slnko v tomto odbobí zapadá približne o 20.30, nakopnem pripravenú GPS s trasou cez Pyli a vyrazíme. Polovička hlási podľa GPS spoľahlivo vpravo - vľavo, vpravo (prechádzame dedinou Pyli), odbočka vľavo (vraj akú presnú mapu mám), ďalšia odbočka vľavo a po desiatich metroch zákaz vjazdu. Cúvam teda naspäť a pri najbližšom dome sa pýtam domorodca na cestu do Zie. Zia, Zia - pokyvuje hlavou domorodec a volá niečo do dvora. Prichádza ďalší domorodec (asi hovorca) a pýta sa, odkiaľ som došiel. Z Marmari - odpovedám. Hmmm - tak to sa musíš vrátiť po most... Protestujem, že nechcem ísť hlavnou cestou cez Zipari... Most (bridge), opakuje hovorca, potom pridáva ďalšie čarovné slovíčko Kostol. Poďakujem, otáčam tátoša a vraciam sa cestou, ktorou som prišiel. Pri druhej odbočke objavujeme aj mostík (asi som si ho nevšimol, jak som čumel na GPS-ko), neskôr v dedine aj kostol. Smerovník síce hovorí o nejakej mne neznámej dedine, ale smer je správny, tak to skúsime.
Cesta ide z kopca, tak pochybujeme, neskôr do kopca, takže veríme. Potom zase z kopca, ďalšie pochybnosti, ale keď vidíme cedulku Paleo Pyli, tak vieme, že sme na správnej ceste. Na križovatke pri kostolíku rozmýšlam, či rovno hore alebo doľava, ale radšej odbočím doľava. Informačná tabula, že do Zie je to 3 km nás presviedča o správnej voľbe. Míňame nenápadnú odbočku a za ňou asi o 2 km je ďalšia tabuľa, že do Zie je to 3 km. No, neviem... Ale pokračujeme ďalej až na križovatku, odkiaľ je to do Zie 1,5 km. Malý lesík, zrazu hudba na parkovisku plno autobusov. Odstavujem teda auto a ideme sa pozrieť. Z malej terasy vidíme typický grécky večer. Bazuky, speváci i tanečníci a západ slnka. Turistov ako maku. Len pri taverne parkovalo 7 autobusov, trochu vyššie ďalšie.
Zia bola vysvietená ako na jarmoku. Med, džbány na víno, rôzne voloviny pre turistov. Pri mori ešte vidno bielu škvrnu salín medzi Marmari a Tigaki, podľa ktorej vieme, že tá vysvietená ulica pod nami je stredisko Tigaki. Ešte prechádzka po Zii a večerná cesta domov.
