V tomto hoteli som strávil pár dní v roku 2007 a bol som tam spokojný. Odvtedy sa tam vraj hodne zmenilo (vraj k lepšiemu), takže som zvedavý. Vraj pribudla klimatizácia, chladnička (tá za poplatok), švédske (či bufetové) stoly aj na večere. Takže v druhej polke júna možno budem múdrejší :-).
...A už som aj múdrejší, veď čítajte ďalej...
Pred odjazdom do hotela Blue Jay Beach v Marmari na Kose
Z výletov mám zhruba narýchlo pochodený ostrov Kos autom, takže teraz by som dal skôr prednosť skrutkám a bicyklom. Z lodných výletov vyzerá dobre sopečný ostrov Nisyros a Patmos, možno aj trojostrovie Kalymnos - Pserimos - Plati. Z tých bikových záležitostí Mastichari, Tigaki, hlavné mesto Kos a prípadne aj sado-maso kombinovaný bike-pešo výlet na najvyšší kopec Dikeos nad dedinou Zia.
Odlet na Kos
Odlet bol neskorý, prípadne aj veľmi skorý, podľa toho, ako sa to vezme. Odlietali sme so spoločnosťou Travel Service po polnoci, let na Kos trval vyše dve hodiny, plus hodina časového posunu. K tomu čakanie na batožinu a cesta do hotela Blue Jay Beach v stredisku Marmari. Cesta do hotela autobusom je našťastie veľmi krátka. Ale aj tak sme zaspávali niekedy okolo štvrtej hodiny ráno.
Medzi zaujímavosti tohtoročného prechodu colnicou patrilo to, že pred rontgenom som vybral z ruksaku foťák a tým sa stalo, že ruksak už nebol tmavý (poznatok prvý: fotoaparát spôsobuje tmavnutie ruksaku), druhou zaujímavosťou bolo, že rodičia malých detí prenášajúcich pitie si museli pred zamestnancom omočiť hubu z fľašky, aj keď bola predtým evidentne zavretá a treťou bola akcia v duty free shope na Irish whiskey, tak sme jednu fľašu tohto lieku zobrali sebou namiesto všelijakých tabletiek na skazený žalúdok a podobne.
Odlet z Kosu do Bratislavy
Prílet z Kosu bol ešte neskorší, ako odlet na Kos. Chvíľu po polnoci nás autobus vyzdvihol spred hotela, a keďže delegátka nás čakala až na letisku, šofér lámanou gréckou angličtinou kontroloval podľa papiera, či sme všetci, zatiaľčo nakladal našu batožinu do autobusu. Neviem, ako by sa tváril, keby som kufre hodil do mora a cestoval bez nich. Asi by ma ani nezaregistroval. Potom nás odviezol na letisko, kde sa nás už ujala delegátka Zuzana, oznámila nám, že check-in je už otvorený. Postavili sme sa teda do radu, vyfasovali letenky, odvážili nám batožinu a s ňou sme sa potom postavili do rady na skener. Šóra bola dlhá a okrem toho že sa nehýbala, tak sa aj pravidelne zväčšovala, pretože sme neboli jediní pri check-ine. Po približne desiatich minútach sa zrazu začala hýbať. To sa grékom pokazil skener a tak pustili iba pás a batožina prechádzala plynulo (poznatok druhý: keď sa prístroj, čo má zabezpečovať plynulosť pokazí, zrazu to ide ešte plynulejšie).
Na letisku Kos boli zmeškané štyri lety (z toho jeden na vyše 7 hodín), našťastie ani jeden náš. Takže sme odleteli pomerne presne o 2.40 miestneho času, dve a štvrťhodiny letu s Travel Service, mínus jedna hodina časového posunu a už sme aj boli v Bratislave na letisku. Tu sme asi trištvrte hodinu čakali, kedy vyložia batožinu z lietadla, no a keď sme ju konečne dostali, zistili sme, že na jednom kufri nemáme ani zámok ani visačku, druhý je mierne rozlámaný... Toto ráno sme pri reklamačnom okienku nestáli sami. Pár ľudí tam prišlo tiež, kufre evidentne otvorené, poškodené, veci poprehadzované. Našťastie na prvý pohľad nič nechýbalo. Evidentne si niekto vyhliadol kufor, kde sme našťastie mali hlavne drogériu. No a komu by už len na čo boli malovátka, deodoranty, načaté krémy na opaľovanie... ;-). Spísali sme reklamačný protokol a uvidíme, ako hovoril ten slepý.
Doplnok: Kufre sme reklamovali, chceli po nás poslať e-mailom foto kufrov, poškodenia, letenky, batožinového lístka, reklamačného protokolu z letiska a spoločnosť, ktorá sa stará o reklamácie batožiny, nám poslala dva podobné kufre :-).