Ráno odchod z hotela Niriides Beach do Epta Piges - nádherný kľud, asi sme prví návštevníci, páv sa predvádza v plnej kráse. Voda je rovnako osviežujúca ako poobede, tunel rovnako tmavý... Cesta na Arhipoli, zastávka pri kostole Agios Nektarios, kde sa práve konala omša (grécke omše sú vraj veľmi dlhé a celé spievané). Pri ceste obrovský dutý strom s miestom vnútri na fotenie, na ktorý nás upozorňuje starý grék predávajúci med. Pod cestou je Picnic area s parkom - stromy sú tu označené - hotové arborétum v prírode.
Pred Arhipoli je odbočka doprava na Psinthos a Údolie motýľov. Po 50 metroch opatrne kontrolujeme, či táto "cesta" je naozaj tou asfaltkou, zaznamenanou v mape, alebo či sme nie náhodou off-road. Pred nami sa biele Punto s dvoma osobami správa tak isto a po chvíli obaja usudzujeme, že sme snáď na dobrej ceste a že sa nebudeme musieť vracať. Pred nami je 10 km do Psinthosu. Po kilometri menší kopček, už začíname veriť, že je to len cesta do záhradkárskej kolónie, potom sa cesta zlepší, začne klesať, zhorší a takto to ide stále dokola. Keď míňame prvý džíp utešujeme sa, že čo zvládne on, to musíme prejsť aj my. Po ďalšom kilometri stretáme prvého cyklistu. Nemá žiadne cestné lišaje na tvári a tak usudzujeme, že cesta ďalej už musí byť len lepšia a lepšia. Aj je. Avšak iba na krátkych úsekoch, kde voda nestihla v asfalte vymyť obrovské jamy. Pohľadom sledujúc menej zaťažené Punto pred sebou len dúfam, že pri kľučkovaní po ceste na prvý, maximálne druhý rýchlostný stupeň nezapadnem a nebudem musieť volať pôžičovňu, aby nám auto vymenili. To by zabralo celý deň. Zrazu sa cesta mení ako šibnutím zázračného prútika a my po chvíli dorážame do obce Psinthos (lepšou aternatívou je asi dostať sa do Psinthosu z dediny Archangelos) a ďalej smerom na Petaloudes - Údolie motýľov (Dnes už viem, prečo bola cesta zrazu lepšia. Každá dedina má kostol, kláštor, pútne miesto alebo niečo podobné postavené mimo obce. Ľudia tam do kostolov chodia na autách a preto aj cesty okolo sú dobré. My sme prechádzali okolo takého jedného miesta, kam asi chodili najmä obyvatelia Psinthosu.)
Údolie motýľov, Butterfly valley
Na vrchu kopca je vyhliadka zvaná Panorama spolu s bufetom. Pod nami les, výhľad na more - nič moc. Avšak zdanie klame. Nachádzali sme sa nad Údolím motýľov a panoráma ponúka jedinečnú možnosť prehliadnuť si celé toto územie. Cestou dole miňame kláštor Kalopetras a už je vľavo od nás veľké parkovisko. Zastavujeme a tých niekoľko sto metrov schádzame po ceste peši. V zákrute zachraňujeme jedného kraba, ktorý sa vybral rovno cez cestu. Pred vstupom sú záchody (murované so splachovaním a predstavte si že zadara - tomu sa hovorí kultúra). Vstup do Údolia motýľov - 3 Euro. Jazierko, drevené lavičky cez potok, schodíky, kúsok chodníka, potôčik, ďalšie schodíky a ďalšie lavičky. Zopár motýľov poletuje okolo nás. Niektoré cestičky sú uzavreté, niektoré sú nové. Schody, cestičky, zopár motýľov a všetko dookola. Kto objaví motýľa, ten sa teší, komu sa podarí na jednom mieste vidieť 3 - 5 motýľov, fotí ako odušu. Žiadne záplavy motýľov. Neskôr sa vraciame po tých istých schodoch až ku vstupu a pokračujeme pod cestou. Podobná scenéria až po reštauráciu. Tu si dávame niečo pod zub, lebo nás čaká ešte dlhá cesta. Petaloudes, Butterfly Valley alebo údolie motýľov odporúčam všetkým milovníkom prírody, ale aj jej odporcom. Nádherná krajina je dotvorená drevenými lavičkami, mostíkmi a schodíkmi, neskôr drevo vystrieda kameň s betónom alebo len čistý betón. Človek žasne, koľko betónu sem dopravili kvôli turistom. Ináč všade sú rozmiestnené kamery a vystavané protipožiarne prístrešky a hydranty.
Kamiros
Z Údolia motýľov schádzame do Kato Kalamonas a odbočujeme doľava na Kamiros. Príjemné prekvapenie - na Kamirose je málo ľudí, nijakí predavači suvenírov. Veľké parkovisko pred vchodom je úplne prázdne. Vstup na vykopávky Kamirosu - 3 Euro. Nádherné miesto. Nielen na zamyslenie, ale aj na oddych. Krásny výhľad na more. Len si treba uvedomiť, že tých pár šutrov na stráni usporiadaných v nejakom podivnom poriadku je starých 2500 až 3000 rokov. Odporúčam navštíviť!
Ialysos, Filerimos
Z Kamirosu vyrážame na Ialyssos. Na parkovisku sú vedľa nás požiarnici. Pravidelne obchádzajú pahorok a strážia, aby nikde nevznikol oheň. (Keď sa tak zamyslím, prešli sme viacero voľných aj platených pamiatok na Rodose, ale nikde sme nemuseli za parkovanie platiť, všetky parkoviská boli voľne dostupné, prípadne tam boli rozšírené cesty alebo vyasfaltované miesta na parkovanie a rovnako to bolo aj s fotografovaním - kúpiš si vstupenku a automaticky fotíš a filmuješ čo chceš - ako to tí gréci robia, z čoho ich počerné deti žijú?)
Na pahorku si prezeráme kláštor Filerimos a pomaly sa presúvame na druhú stranu plošiny, kde stojí vyhliadkový kríž. Po úzkom vnútornom točitom schodisku tohto betónového kríža je možné dostať sa až do jeho ramien, odkiaľ je nádherný výhľad na letisko Diagoras i na záložné letisko, ale predovšetkým na celé pobrežie od letiska až po hlavné mesto Rodos. Keďže kríž stojí na západnej strane pobrežia, ľutujeme, že sme sem kvôli fotkám nedošli ráno.
Večerné Faliraki
Cesta okolo letiska do Faliraki a na hotel. Po večeri jazda do Faliraki. Mesto, kolotoče, blázinec. Som rád, že som ubytovaný na dedine. Po polnoci cesta napäť. Ráno mám odovzdať auto s plnou nádržou a žiadna pumpa v pondelok skoro ráno (po polnoci) nie je otvorená. Pýtam sa na hoteli, kde je otvorená pumpa, aby som nemusel ráno vstávať. Recepčný mi zle porozumel. Myslel, že mám otvorenú (vykradnutú) nádrž. Už pomaly budil vedenie hotela a alarmoval políciu. Na druhýkrát je to s našim vzájomným pochopením lepšie. Odporúča mi ísť do Afandou, alebo počkať do rána. Idem hneď - radšej si ráno pospím. V Afandou je pumpa tmavá, ale bytík vedľa osvetlený. Pumpár mi vysvetľuje, že najbližšia otvorená pumpa je v Sgorou pred hlavným mestom. Vraciam sa radšej späť a pred siedmou ráno vyrážam natankovať.