Keďže informácií o Rodose je na internete mnoho, chcel by som upozorniť na tie odlišnosti a postrehy, ktoré v sprievodcoch či mapách nenájdete. V prvom rade je to novopostavená cesta od letiska Diagoras do Faliraki. Na rodoské pomery úplná dialnica - dva prúdy tam, dva späť - len škoda, že ako všade na Rodose je rýchlosť často obmedzovaná na 50 km/hod. Pôžičovne áut sú všade, v každom stredisku, na každej ulici, niekde aj viac rôznych pôžičovní vedľa seba. Všetky ponúkajú nové moderné autá (tu je rozdiel oproti Marco Polo). Poistenie zahŕňa často aj podvozok a pneumatiky (nutno overiť v konkrétnej pôžičovni). Jediné, čo do poistenia nespadá, je jazda pod vplyvom alkoholu a off-road, teda jazda po cestách-necestách, plážach a podobne. Toto je dosť diskutabilné, pretože niektoré oficiálne asfaltové cesty vo vnútrozemí sú častokrát horšie než off-road. Tu je dobré držať sa dodanej mapy (pôžičovne s autom dodávajú mapu a na požiadanie detskú sedačku) - ak je cesta zaznačená v mape, možno po nej ísť (cestou z Epta Piges do Archangelosu by som nechcel ísť na ničom inom ako na terénnom aute a pritom je v mape vyznačená - kamenitá horská cesta!). Ródski policajti údajne kontrolujú najčastejšie rýchlosť, bezpečnostné pásy a alkohol (my sme ich nevideli).
Najvyššia rýchlosť v obci je 50 km/h, mimo obce 90 km/h. Všade je ale plno značiek obmedzujúcich rýchlosť - v obci niekde až na 30 km/h, mimo obec na 50, 70 či 80 km/h. Keď si k tomu pripočítame fakt, že na Rodose sú v podstate len tri nie príliš kľukaté cesty, ktoré umožňujú dosiahnuť aspoň na niektorých úsekoch maximálnu rýchlosť (letisko-hlavné mesto, letisko-Faliraki a hlavné mesto-Lindos), treba počítať s oveľa nižšími cestovnými rýchlosťami. Cesty sú síce dostatočne široké, avšak zákruty sú dosť ostré (pravouhlé a ostrejšie) a keďže sú robené cez rôzne kopčeky, na okraj cesty padajú kamene a na kraji je dosť šotoliny. S výnimkou ciest pri východnom pobreží vedú cesty cez pomerne strmé kopce a cez úzke uličky miest, častokrát s neprehľadným lomením v strede dediny. To znižuje celkovú rýchlosť jazdy, ale treba uznať, že výhľady sú častokrát fantastické. Niekde stačí spomaliť, niekde zájsť na krajnicu a zastaviť. Pri zaujímavých výhľadoch sú porobené široké asfaltové alebo len štrkové odstavné pruhy.
Veľmi dobre sú označené nielen prístupy k pamätihodnostiam, ale aj neprehľadné zákruty. Pred každou zákrutou je značka informujúca o zákrute a vo väčších aj navádzacie šípky (ale to sme išli predovšetkým po hlavných ťahoch). Pri pamiatkach sú parkoviská (väčšinou bezplatné, platené sú iba modro vyznačené zóny a tých bolo naozaj málo). Neviem, či to bolo spôsobené predsezónou, ale vodiči sa mi zdali ohľaduplnejší ako na našich cestách - málo hazadru, viac pochopenia.
Keďže automobil sme mali požičaný na tri dni (piatok, sobota, nedela), bol v nedelu v noci problém dotankovať. Otvorená pumpa z Faliraki do Kolymbie nebola a najbližšia celodenne otvorená bola až v Sgourou pred Rodosom. Našťastie, ráno majú pumpy otvorené od 7. hodiny.
Technika požičania auta je klasická - ráno v dohodnutý čas príde zástupca s autom, vyžiada si váš vodičák (po mne chcel aj medzinárodný), spíšete zmluvu, upozorní vás na alkohol a off-road, vysvetlí ako sa spúšťa klimatizácia a aký benzín sa tankuje a ukáže vám, koľko benzínu máte v nádrži a že toľko isto chce aj pri odovzdaní auta. Oznámi vám, kedy si príde po auto a že kľúčky od auta máte nechať na recepcii. Popraje šťastnú jazdu a - odvtedy som ho nevidel.
Ešte na niečo som zabudol. Keďže gréčtina je trochu odlišná od našich jazykov, sú všetky informácie na ceste buď formou piktogramov (dopravné značky podobné naším) alebo sú dopravné značenia najskôr v gréčtine a potom aj v angličtine. V praxi to vyzerá tak, že máte návestie o križovatke s vyznačením miest v gréčtine a nejakých 50 m pred križovatkou je takéto isté návestie aj v angličtine. Smery k historickým pamiatkam sú na osobitných (farebne odlišných - tuším hnedých) ukazovateľoch.
Autobusová doprava je organizovaná po východnom a po západnom pobreží. Možno nejaké autobusy jazdia aj do vnútrozemia, ale to som nezistil. Autobus z Rodosu do Kolymbie stojí 2,5 Eura, z Kolymbie do Lindosu tiež 2,5 Eura, z Kolymbie na pláž Tsambika 1,5 Eura. Časy odchodov z Kolymbie sú viac-menej orientačné, pretože je tam viacero zastávok po celej Kolymbii a všetky majú udaný rovnaký čas. Vodiči autobusov sú v pohode a ak ste útlocitní - máte smolu. Vodič z Kolymbie na Tsambiku totiž v Kolymbii len ľahko pribrzdil a my sme nastupovali do pomaly sa posunujúceho autobusu. Po nás nastúpili ešte nejakí turisti, ale dve posledné nemky len s údivom pozerali, ako autobus o nejakých 30 metrov ďalej zavrel dvere a odišiel.
Najvyššia rýchlosť v obci je 50 km/h, mimo obce 90 km/h. Všade je ale plno značiek obmedzujúcich rýchlosť - v obci niekde až na 30 km/h, mimo obec na 50, 70 či 80 km/h. Keď si k tomu pripočítame fakt, že na Rodose sú v podstate len tri nie príliš kľukaté cesty, ktoré umožňujú dosiahnuť aspoň na niektorých úsekoch maximálnu rýchlosť (letisko-hlavné mesto, letisko-Faliraki a hlavné mesto-Lindos), treba počítať s oveľa nižšími cestovnými rýchlosťami. Cesty sú síce dostatočne široké, avšak zákruty sú dosť ostré (pravouhlé a ostrejšie) a keďže sú robené cez rôzne kopčeky, na okraj cesty padajú kamene a na kraji je dosť šotoliny. S výnimkou ciest pri východnom pobreží vedú cesty cez pomerne strmé kopce a cez úzke uličky miest, častokrát s neprehľadným lomením v strede dediny. To znižuje celkovú rýchlosť jazdy, ale treba uznať, že výhľady sú častokrát fantastické. Niekde stačí spomaliť, niekde zájsť na krajnicu a zastaviť. Pri zaujímavých výhľadoch sú porobené široké asfaltové alebo len štrkové odstavné pruhy.
Veľmi dobre sú označené nielen prístupy k pamätihodnostiam, ale aj neprehľadné zákruty. Pred každou zákrutou je značka informujúca o zákrute a vo väčších aj navádzacie šípky (ale to sme išli predovšetkým po hlavných ťahoch). Pri pamiatkach sú parkoviská (väčšinou bezplatné, platené sú iba modro vyznačené zóny a tých bolo naozaj málo). Neviem, či to bolo spôsobené predsezónou, ale vodiči sa mi zdali ohľaduplnejší ako na našich cestách - málo hazadru, viac pochopenia.
Keďže automobil sme mali požičaný na tri dni (piatok, sobota, nedela), bol v nedelu v noci problém dotankovať. Otvorená pumpa z Faliraki do Kolymbie nebola a najbližšia celodenne otvorená bola až v Sgourou pred Rodosom. Našťastie, ráno majú pumpy otvorené od 7. hodiny.
Technika požičania auta je klasická - ráno v dohodnutý čas príde zástupca s autom, vyžiada si váš vodičák (po mne chcel aj medzinárodný), spíšete zmluvu, upozorní vás na alkohol a off-road, vysvetlí ako sa spúšťa klimatizácia a aký benzín sa tankuje a ukáže vám, koľko benzínu máte v nádrži a že toľko isto chce aj pri odovzdaní auta. Oznámi vám, kedy si príde po auto a že kľúčky od auta máte nechať na recepcii. Popraje šťastnú jazdu a - odvtedy som ho nevidel.
Ešte na niečo som zabudol. Keďže gréčtina je trochu odlišná od našich jazykov, sú všetky informácie na ceste buď formou piktogramov (dopravné značky podobné naším) alebo sú dopravné značenia najskôr v gréčtine a potom aj v angličtine. V praxi to vyzerá tak, že máte návestie o križovatke s vyznačením miest v gréčtine a nejakých 50 m pred križovatkou je takéto isté návestie aj v angličtine. Smery k historickým pamiatkam sú na osobitných (farebne odlišných - tuším hnedých) ukazovateľoch.
Autobusová doprava je organizovaná po východnom a po západnom pobreží. Možno nejaké autobusy jazdia aj do vnútrozemia, ale to som nezistil. Autobus z Rodosu do Kolymbie stojí 2,5 Eura, z Kolymbie do Lindosu tiež 2,5 Eura, z Kolymbie na pláž Tsambika 1,5 Eura. Časy odchodov z Kolymbie sú viac-menej orientačné, pretože je tam viacero zastávok po celej Kolymbii a všetky majú udaný rovnaký čas. Vodiči autobusov sú v pohode a ak ste útlocitní - máte smolu. Vodič z Kolymbie na Tsambiku totiž v Kolymbii len ľahko pribrzdil a my sme nastupovali do pomaly sa posunujúceho autobusu. Po nás nastúpili ešte nejakí turisti, ale dve posledné nemky len s údivom pozerali, ako autobus o nejakých 30 metrov ďalej zavrel dvere a odišiel.
Kolymbia
Kolymbia je malá dedina s niekoľkými hotelmi. Aj keď vám v cestovke povedia, že je to moderné turistické stredisko, berte to s rezervou. Táto dedina leží v krásnom prostredí medzi morom a horami. Dedinu rozdeľuje skalnatý výbežok, ktorý nadväzuje na skalnatý mys. Vľavo od výbežku (smerom od hlavnej cesty k moru) je Eukalyptová alej).
Vedie popri olivových hájoch a na jej konci sa začína rušná časť Kolymbie - niekoľko taverien, obchodov, supermarketov, pôžičovní áut a cestoviek. Úplne na konci Eukalyptovej aleje sa cesty rozdeľujú a je tu aj tabuľka s obojstannou šípkou - Paralia (pláž). Mierne doľava sa dostaneme do jedného malého prístavu s reštauráciou To Nisaki a k severnej pláži, cestou doprava prídeme k hotelu Relax, k druhému malému prístavu v zátoke a ďalej k južnej pláži. Druhou stranou výbežku sa dostanete k niekoľkým novším hotelom a južnej pláži.
Keďže Kolymbia nie je rušné stredisko, zaspávate najmä za hudby svrčkov, cikád a komárov a budíte sa na kohútie kikiríkanie, mečanie kôz a čvirikanie vrabcov. Keďže som toto stredisko nazval dedinou, nesmú chýbať ani pravé kravy s ich typickým zápachom (ale len v niektorých častiach Kolymbie).
Pretože Kolymbia leží na východnom pobreží ostrova, privstali sme si jeden deň, aby sme videli východ slnka nad morom. Z výbežku medzi prístavmi je výborný výhľad. Skoro ráno, nikde nikoho, lavičky a pozostatky tanku na pevnine a jachta na hladine. Okrem nás už iba ďalší dvaja blázni s fotoaparátom. Slnko tu vychádza približne v azimute 50.
