Ráno vyrážame poznanou cestou z hotela Blue Jay v Marmari do Zie. Akurát v Paleo Pyli na razcestí pri druhom kostole neodbočíme doľava (ako včera večer), ale zamierime si to smerom, na ktorý ukazuje cedula s nápisom Taverna Paleo Pyli. Míňame tavernu a po ceste hore pokračujeme okolo nejakej pastierskej búdy. Ešte trochu hore a zrazu - pred nami korytnačka na ceste.

Pevnosť Paleo Pyli

Manželka vybieha s foťákom. Chvíľu sa naháňajú po ceste, neskôr mizne medzi pichľavými kríkmi (bohužiaľ korytnačka, nie manželka). Pokračujeme ešte trochu vyššie, tu končí asfaltová cesta a je tu napájadlo pre kozy. Odstavujem auto a ideme po kamenitom chodníčku smerom na pevnosť Paleo Pyli. Prvú bránu so zvoncom len míňame, ideme sa pozrieť na ľavý kopec, kde vedú šipky s nápisom taverna. Tá je zatvorená v túto skorú hodinu.

Poháňam polovičku dolu, lebo od spodu počuť hlasy. Niežeby som sa bál zbojníkov, ale nejak som sa necítil dobre, keď som stál vedľa skaly, kde bolo nastriekané "Donkey for rent" ;-). Spodné nádvorie bolo dosť zarastené, spustnuté, evidentne slúžilo aj ako miesto na piknik a iné podobné radovánky. Tu bola aj ďalšia brána so zvonom. Skúšam zazvoniť, nik neprichádza. Asi hradný pán nie je doma :-(. Odchádzame teda naspäť k autu.

Cesta dolu do dediny prebieha bez problémov. Len pri tej kozej farme to z kopca trochu šmýka. Po tých čiernych "oných" si pripadám ako Jánošík na hrachu ;-). Vraciame sa do Paleo Pyli a pri známom kostolíku odbočujem vpravo. Prichádzame do Zie a ideme si pobrežie odfotiť aj so slnkom za chrbtom.

Ďalej pokračujeme cestou cez Ziu smerom na Asklepion. Cesta pomaly klesá k mestu Kos, vľavo vidieť Zipari, Lambi... Prichádzame k malému parčíku, cez stromy vidno parkujúce autá a autobusy. Tu bude určite známy Asklepion. Prichádzame teda na parkovisko Asklepionu.

Asklepion

Vstup do Asklepionu 4 E na osobu.

Prvé nádvorie Asklepionu - veľa turistov. Druhé nádvorie Asklepionu - ešte viac turistov. Tretie nádvorie Asklepionu - najmenej turistov! Tu sa totiž nie je kde ukryť pred páliacim slnkom. Takže zopár fotiek - a poďme pod stromy aj my. Na fotkách sa tých ľudí až tak veľa nezdá, vyberal som tie prázdnejšie, aby ste si ráčili všimnúť aj skaly  :-). Nakoľko ľudia chodili v tlupách, tak výklad sprievodcov počúvali v najbližšom tieni. A kým sa tam dovalila ďalšia tlupa, dalo sa fotiť.

Pri východe z Asklepionu lákadlo v podobe pomarančovej šťavy v stánku vedľa WC. Jeden pohár z vymačkaných pomarančov so štyrmi kockami ľadu za 4,5 Eura. Že som ja somár nenapratal kufor z Bratislavy pomarančmi... Najlepšie kubánskymi, ale možno aj iné by boli na šťavu vhodné.

Kos - mesto

Cesta do mesta Kos prebehla bez problémov. Najskôr bolo treba sa vyhnuť grékyni na invalidnom vozíku, ktorá si to štrádovala stredom cesty, na najbližšom kruháku mierne vpravo a v aleji hneď za Odeonom nás čakalo voľné parkovanie. Tak sme šli prehliadnuť Odeon a Západné vykopávky s Gymnaziónom a inými -mi.

Therma

Naša cesta pokračovala smerom na Psalidi do Thermy. Pomerne dobrá asfaltka, aj keď na okolitých stráňach sa stavalo vo veľkom. V blízkej budúcnosti tu podľa mňa budú nové hotely - s trčiacou armatúrou z nedostavanej strechy - prirodzene.

Parkujeme na placi, kde nás cedule upozorňujú, že tu predávajú jogurt s medom. Ignorujeme ich a ideme prašnou cestou k moru. V polke kopca  vpravo od nás niekto zaparkoval svoje nové auto (ale možno to len grécki bordelári vyhodili smeti na najkrajšie miesta - tak ako som to videl aj na iných miestach Grécka).

Miesto je to zaujímavé - rozlámané skaly, previsy, bez možnosti bezpečného istenia. Zato chyty a stupy hodnotím ako ideálne. Kúpele Therma trochu preplnené, taverna taktiež, pôžičovňa matrošu žiadna a pytlík premočený.

Vraciame sa teda autom do Marmari cez Kos a Tigaki. Obhliadka pieskovej pláže (celkom pekná) a neskorý obed v taverne v Tigaki (niekde aj Tingaki) a návrat do Marmari.

Kos - večerný

Po večeri v hoteli Blue Jay beach výlet do večerného Kosu. Parkovanie na rovnakom mieste ako poobede - za Odeonom. Pred Agorou predvádzajú Turci tance okolo horiacej pahreby. Bohužiaľ, nik z tancujúcich tam nezahučal. V uličkách  Kosu lákajú  čašníci do taverien. Nie je to až také zlé. V Turecku boli o stupeň doternejší. A dva stupne navyše - to sú už natláčači do japonského šinkanzenu ;-).

Okolo polnoci prichádzame do Marmari, ešte predtým dotankujem na pumpe pri Tigaki. Na druhý deň ráno vraciam auto.