Hoci to znie až neuveriteľne, aj z Ixie sa dajú spraviť nejaké výlety. Teraz myslím hlavne pešie výlety, lebo autom a na motorke sa dá dostať kdekoľvek z celého ostrova.
Pešie sú o to prekvapujúcejšie, že hotel oddeľuje od vnútrozemia veľmi rušná cesta a častokrát sme sa načakali, kým sme stihli prebehnúť trebárs len do obchodíku na druhej strane.
Výlet pešo - od hotela Avra Beach po pláži do strediska Ialysos a bližšie k letisku
Od hotela Avra Beach popri pláži cez voleybalové ihrisko k najbližšiemu výbežku do mora je len pár metrov. Výbežok je statočne vybetónovaný, takže prejsť ho nie je problém. Za výbežkom sa nachádza druhá zátoka s kamienkovou plážou. Potom tretia, štvrtá a tak ďalej...
V tretej začína stredisko Ialysos, sú tu teda organizované pláže so slnečníkmi a lehátkami. Hotely boli v čase mojej návštevy už pomerne vyľudnené, apartmány navôkol pozatvárané.
Na mieste vodných radovánok iba opustené cedule s cenami pre Jet ski. Polhodina pre jedného za 50 Eur - no nekúp to.
Rovnako zatvorená aj reštaurácia - kafeteria Windmil, detské ihrisko a všetky ostatné atrakcie. Jediný náznak života bol pri obrovských hoteloch, kde ešte pár ľudí vegetilo.
Neviem, či to bolo iba koncom sezóny, alebo už došla dovolenkovať aj tá kríza...
Ale keď som pozeral niektoré ceny rýb v reštauráciách a videl som ceny aj za 70 Eur za porciu, tak si skôr myslím, že blahobyt si našiel úplne iné destinácie...
Pláže až po koniec môjho výletu boli rovnaké, všade okruhliaky, jediné spestrenie poskytovali pristávajúce lietadlá, ktoré už mali more nebezpečne blízko pod kolesami.
Po okruhliakoch sa chodilo dosť ťažko, obuv prišla vhod.
Okrem pár dovolenkujúcich som stretol aj troch domorodcov, asi šestnásť havranov a pár trsov anízu.
Výlet pešo z hlavného mesta Rodos do Ixie
Do Rodosu sme šli miestnym autobusom spred hotela Avra Beach. Konečná stanica bola pri trhovisku, ktoré som si pamätal ešte z prvej návštevy. Nakoľko cesta do Ixie mala viesť celá po slnku, do mesta sme nešli a vydali sa cez prístav smerom domov. V tržnici sme sa zastavili akurát na chvíľu, keď ma zlákala nová mapa Rodosu aj so súradnicami GPS. Keďže takú som ešte nemal, obetoval som nejakú tú bankovku a už ju mám.
Pred nástupom na chodník sme sa ešte zastavili v miestnej taverne, aby sme poobdivovali Turecko, veľké lode a miestne pivo. Chodník začína na konci hlavného mesta Rodos smerom na letisko.
Zostúpili sme niekoľko metrov po schodoch a pokračovali po štrkom vysypanom chodníku. Na oboch stranách chodníku boli väčšie či menšie kamene, ktoré zasahovali až do mora. K moru viedli aj chodníčky, ktoré ústili na malých pieskových plážičkách medzi veľkými kameňmi.
Fotogenické bolo jednak more a tiež výhľady na hlavné mesto Rodos pomedzi kamene. Ináč skoro žiadny tieň. Okolo chodníka bol vybetónovaný múrik, na ktorom sa dalo odpočinúť. Chodník končil po nejakom kilometri a ústil na betónový chodník, vedúci popri hlavnej ceste. Po ňom až do hotela Avra Beach. Tieňa až na malé výnimky nikde. Občas sa dalo schladiť v nejakom supermarkete, prípadne nasadnúť na autobus.
Výlet autom z Ixie od hotela Avra Beach na Ialysos, Faliraki, Kalithea, Stegnu a Prasonissi
Auto sme mali požičané cez našu delegátku, dovoz až pred hotel, na konci nechať kľúčiky na recepcii a vybavené.
Z Ixie do Ialysosu
Prvý výlet z Ixie doprava smerom na letisko, v prvej dedine (Ialysos) sa prekľučkovať úzkymi uličkami a smerom na kopec Ialysos. Už sme tam síce raz boli so švagrovcami z Kolymbie, ale vtedy sme tam došli poobede a klesajúce slnko nám kazilo výhľad na pristávajúce lietadlá.
Tentoraz sme videli aj lietadlá, pristávajúce na VPD. Miesto pristátia sa dalo zistiť z toho, že sa spojila silueta lietadla s jeho tieňom. Podobne ako zaostrovanie vo fotoaparáte FED v čase mojej mladosti.
Z Ialysosu sme zišli dolu a zastavili sa pri kostolíku v strede kopca. Okrem výzdoby sme poobdivovali aj výhľad na hlavné mesto Rodos a tiež na hotel Avra Beach pod nami.
Z Ialysosu do Faliraki a ku Kalithea
Cez Ialysos sme sa dostali až pred letisko a tu poďho doľava cez vnútrozemie po diaľnici smer Faliraki a kúpele Kalithea. Do kúpeľov sme ísť nechceli, a tak sme iba poobdivovali miestnu skalnatú plážičku a vrátili sa centra Faliraki, aby sme trochu zahnali hlad, keďže sme sa chystali až na Prasonisi. Jedlo v miestnej reštaurácii Faliralam (inde ako BBQ či TGI - kto sa má v tom vyznať) bolo jedlé.
Z Faliraki na Prasonissi cez Anthony Quin Bay, Stegnu, Lindos a naspäť
Z Faliraki sme sa vydali smerom na Kolymbiu, aby sme nad dedinou odbočili doľava a išli skontrolovať pláž Antony Quin. Pláž bola pomerne pekná, dosť zaľudnená a tak sme oželeli kúpanie a vybrali sa na Prasonisi.
Cestou sme ešte raz odbočili za kláštorom a plážou Tsambika, aby sme išli obzrieť stredisko Stegna. Zaujímavé skaly v okolí, pár turistických chodníkov, možno niekedy nabudúce. Pláž v Stegne bola piesková, s prímesov kamienkov, nejaké kamene bolo vidieť aj vo vode. Umiestnenie ako pláž Tsambika, teda teplý vietor od chrbta a pozor na "odplavenie" do mora.
Do centra Lindosu, ani na hrad sme nešli. Zato sme si išli pozrieť zátoku sv. Pavla na opačnej strane Lindosu.
Potom cez Pefkos na hlavnú cestu do Prasonisi.
Pláž Prasonisi nás prekvapila. Za prvé, zmizla šija, ktorá viedla až na najvzdialenejší výbežok. Asi nebola v najlepšej kondícii. Za druhé, vpravo bolo asi milión kitesurferov. Vľavo zas asi milión windsurferov. No, možno nie až toľko, ale hodne ich rozhodne bolo.
Išli sme na náveternú pravú stranu, kde chodili väčšie vlny (ale aj bláznivejší kitesurferi). Keďže sa nám podarilo vyhnúť sa im, mali sme vo vlnách o zábavu postarané. Najmä potom, ako sa nejaký chlapík pokúšal dostať ďalej do vody svoju odrastajúcu dcéru (asi dcéru) sediacu na vodnom kolese. Tlačil ju, držiac dcéru za nohy. Prvá vlnka, druhá vlnka, tretia vlna - dievčinou to myklo a chlapík skoro prišiel o zuby. On potom chodil po brehu, držiac sa za za sánku, a všetci ostatní sa za sánku držali tiež. Ale tí ostatní nie od bolesti...
Výlet autom z Ixie od hotela Avra Beach na Fourni
Od hotela Avra Beach sme vyrazili okolo letiska Diagoras.
Prvou zastávkou bol hrad Kritinia. Pomerne dobre zrekonštruovaný hrad, voľný prístup, akurát som mal dojem, že niektoré zrekonštruované hradby dlho nevydržia. Ako v tej starej poviedke o dvoch šikovných českých stavbároch - Franto, drž ten komín, já jdu pro peníze...
Z Kritínie okolo hradu Monolithos do Fourni
Po všelijakých serpentínach sme sa už chceli aj niekde okúpať a tak som skúsil Glyfadu neďaleko Siany. Nejakých desať kilometrov dole, tam jeden malilinký prístav pre jeden čln, dosť veľké vlny a tak zas celú cestu hore. Ešte že sme boli autom, lebo by ma rozhodilo. Potom sme už došli cez Sianu a Monolithos, okolo zrúcaniny hradu rovnakého mena až dolu do Fourni.
Fourni
Príchod okolo pieskovcovej skaly na pieskové parkovisko Fourni. Keďže áut tu nebolo veľa, podarilo sa mi zaparkovať pod stromami. Bufet už bol otvorený, sprchy fungovali, lehátka voľné. Pláž piesková až menšie kamienky. Vstup do vody okruhliaky, dosť prudký a k tomu dosť veľké vlny. Bolo potrebné rýchlo prebehnúť do hlbšej vody pred príchodom novej vlny. Vo vode už bolo dobre, vietor a vlny priniesli trávu a preto po opustení kúpeľa bolo potrebné opláchnuť sa.
Na opačnom konci pláže bol pieskovcový útes, s fotoaparátom veľmi fotogenický. Navyše tu občas vlny narážali do jednej odpadnutej časti a pena sa rozstrekovala do výšky 5-10 metrov. Takže krátke časy na zachytenie kvapiek, dlhé na zaujímavé efekty.
Na pieskovcovom útese sa nachádza hlavná atrakcia okolia - jaskyne Fourni. Z južného konca pláže vedie na útes úzky chodníček. Dá sa absolvovať aj v šlapkách či naboso, avšak obuv je lepšia. Na vrchu útesu (mierne sklopenom doprava) sa nachádza malá mohyla, možno náznak majáku, možno pomník pre nejakého rybára. Za ním sa nachádzajú jaskyne Fourni vysekané do pieskovca.
Dnes už pôvodní obyvatelia jaskyne opustili. Aspoň počas mojej návštevy som žiadnych nevidel. To, čo nestihla príroda za tisícky rokov, v tom jej pomáhajú súčasní ľudia. Vkusne a s citom vybavili niektoré priestory vyhodenými kobercami, plastovými fľašami, plechovkami a všeličím iným.
Nakoľko pri hoteli Avra Beach v Ixii sa vlny nevyskytovali, vybrali sme sa na tretí deň opäť na plážičku vo Fourni. Všetko bolo ako deň predtým, akurát pri odchode domov som sa za Sianou zastavil obzrieť si roklinu, ktorá sa stretávala s cestou pred veľkou dvojitou zákrutou.
Roklina Siana bola suchá, vykachličkovaná štvorčekovanými skalami, na ktorých sa premávali horské kozy. Roklina by určite stála za preskúmanie, akurát ja som nemal toľko času. Možno nabudúce...
