Prvou starosťou bolo zvoliť si pôžičovňu, druhou starosťou bolo zvoliť si dĺžku prenájmu. Pôvodne som sa chcel vrátiť k Mirovi do pôžičovne oproti prístavu. Veď je Slovák. Keď môžu byť amíci patriotmi, prečo by sme aj my nemohli... A navyše mal celkom dobré ceny... A navyše rozumel slovensky, ak by sa dačo stalo.
Lenže Miro už nebol. Ani štvorkolky, ani autá, aj budova zarastala trávou a burinou. Tak som zašiel až na koniec strediska, kde sídlila aj naša delegátka. Z hotelových materiálov som vedel, že jeden deň je zhruba za 45 Eur na deň za Matiza s klímou. To, čo som vedel z predchádzajúcich dovoleniek bolo, že pôžičovne často robili akcie aj na viac dní.
Pôžičovňa Cosmos Corfu
Matiz - 35/deň, 80/2 dni, 100/3 dni, 125/4 dni. Pred vchodom cedulka s tým, že majú akciu 2+1 a 3+1 (to znamená 80 Eur na 3 dni a 100 Eur na 4 dni). Spoluúčasť do výšky 200 Eur, za 4 Eurá za deň u Matiza je však možnosť plného poistenia.
Pôžičovňa Star Travel and tourism
Matiz - 35/deň, 100/3 dni, 120/4 dni, spoluúčasť 150 Eur
Pôžičovňa Lord Travel
Tu mi cenu hovorí iba per huba (bez letáku), vraj Matiz na 3 dni 90 Eur. V cene je plné poistenie, bez spoluúčasti, vraj sú veľká spoločnosť.
Rent a car - radosti a starosti
Nakoniec sa po dohode s polovičkou rozhodujeme pre jeden deň. Do večere by sme severozápad Korfu mali stíhať a po večeri môžme stihnúť ešte aj Kerkyru. Vyrážame teda zabúkovať si Matiza.
Baba v pôžičovni Cosmos Corfu je milá, dohodneme sa rýchlo, na tento jednoduchý počin moja angličtina stačí. Typ auta, počet dní, vyzdvihnutie o 9.15 v mieste cestovky (to ešte šlo, aj keď som dúfal, že budeme môcť vyraziť skôr), vrátenie vraj do 20 hodín v cestovke. Prosíííím? Pýtam sa baby. To nie je na celý deň? Je - odvetí baba - ale do 20 musíte auto vrátiť. Nuž, chystám sa k Lordovi, ale ešte hovorím, že chceme ísť na nočnú Kerkyru. OK, pochopí baba a hovorí, že teda ráno o 8.45 pred cestovkou. To už mi vyhovuje a tak ostávam. Cena 35 + 4 Eurá za pripoistenie (po poslednom šití nohy neváham ani chvíľu, veď stať sa môže všeličo). Záloha 20 Eur, vodičák potrebný až pri podpise zmluvy.
V dohodnutý deň prichádzam pred pôžičovňu. Celou cestou z hotela mi manželka hudie, žeby bolo fajn, keby sme mali žlté auto. Pri pôžičovni umýva baba, u ktorej som objednával, nejaké modré auto. Zmluvu so mnou spisuje iná baba. Taká zamračená. Všetko je v poriadku až do chvíle, keď mi oznamuje, že auto musím vrátiť dnes do 20. hodiny. Nuž neviem, či si robia srandu... Vysvetľujem jej, že som sa bavil s jej kolegyňou a že tá mi potvrdila, že auto môžem vrátiť o 8.45 morning. Slovíčka eight fortyfive morning účinkujú zázračne. Hovorí OK a No problem. Potom už spisujeme zmluvu, doplácam peniaze a ideme omrknúť auto - žltý Matiz. Sirupu do štvrtiny, baba mi ešte ukazuje svetlá, blinkre, klimatizáciu, popraje šťastnú cestu a odchádza.
Pred pôžičovňou strávim ešte niekoľko minút. Nastaviť sedadlo, zrkadlá a pripnúť GPS-ku. Na palubnej doske nedrží, tak ju dávam na okno a vyrážame.
Agios Georgios south - Agios Mateos - Paleokastrisa - Lakones
Prvú väčšiu zastávku plánujeme v Lakones, odkiaľ je výhľad nielen na Paleokastrisu, ale aj na hrad Angelokastro, kam sa chcem ísť pozrieť. Vyrážame preto z Agios Georgios smerom na hlavnú cestu. Po nej smerom na Kerkyru do Mesongi, odkiaľ na odbočke za pumpou vyrazíme smer Agios Mateos. Túto cestu som už absolvoval pred tromi rokmi a tak mi tento úsek nerobí problémy. Akurát v Agios Mateos vykladajú tovar z auta. Nákladiak stojí v križovatke šikmo cez cestu. Opatrne, až veľmi opatrne sa mu vyhýbam a potom v spätnom zrkadle pozorujem, ako sa tou istou cestou prepletá červený športiak. Je výrazne širší ako Matiz a tak má väčšie problémy, ale nakoniec to zvládne.
Cestou sa ešte ideme pozrieť k vyhliadke nad Agios Gordios. Spoznávam známe pobrežie i s hotelom, okolo ktorého sme oňahdy fotili a tak otáčam auto a vraciame sa na cestu k Paleokastrise. Cestou predbiehame dve baby na štvorkolke. Šťastné ako blchy v kožuchu a vysmiate ako slniečko na hnoji. Hneď mám aj ja lepšiu náladu.
Prichádzame ku križovatke nad Paleokastrisou, ešte trochu z kopca a odbočujeme doprava smer Lakones. Prvé vyhliadky prechádzame, veď odtiaľto už máme plno fotiek. Prichádzame k vyhliadke Golden Fox. Veľké parkovisko s ceduľkami, že je iba pre hostí Golden Fox. Ideme dovnútra a dávame si piť. Malé pivo a pol litra vody. Spolu s výhľadmi a WC (zadarmo) za 4,50.
Pozri aj poznatky z výletu na Paleokastrisu a Lakones v roku 2006
Lakones - Krini - Angelokastro
Z Lakones pokračujeme do dedinky Krini. Cesta pokračuje doprava, my však v strede dediny mierime doľava, aby sme pomedzi domy pokračovali z kopca k hradu Angelokastro.
Autá parkujú dosť vysoko popri ceste. Keď zídem na parkovisko, je tam presne jeden flek. Tak tam zacúvam. Stojím pri taverne, pred nami je chodník na hrad Angelokastro. Vstupné - 2 Eurá.
Vyrážame po kamenných schodoch hore. Vpravo výhľady na more (prirodzene že dychvyrážajúce), vľavo výhľad na Paleokastrisu. Na hrade Angelokastro je prvé nádvorie, druhé nádvorie a potom už iba skaly. Pár fotiek, avšak nad Paleokastrisou stojí slnko a nedá si povedať, takže aj fotky sú primerané.
Vraciame sa k autu a cez dedinu Krini pokračujeme do Agios Georgios north.
Agios Georgios ton Pagon (alebo north)
Cesta od Krini ku severnému Agios Georgiosu bola zaujímavá. Miestami nádherné výhľady na pobrežie, škoda, že najbližšie voľné miesta na parkovanie sú beznádejne obsadené, tak zastavujem na krajnici hneď za prudkou zákrutou a manželka vybieha fotiť. Počas tejto doby ma obieha iba jedno auto, ale vodič je chápavý a opatrný, hlavne keď v okolí zákruty vidí toľko ľudí.
Pomaly prichádzame do strediska Agios Georgios (severného) - na jeho južný koniec.
Miestny obchodík je poloprázdny tovarom, prázdny ľuďmi. Dávame si tu nejakú tú tekutú bleskovú chladenú prvú pomoc. Na druhú prvú pomoc prichádzame do taverny nad plážou. Pred nami malebný záliv, v ktorom sa vo vetre premávajú surfisti a iné podobné príšery. Ľudí je už aj tu vo vode málo, piesok je pomiešaný s kamienkami. Vpravo od nás sa vinie cesta na Agios Stefanos, kam sa chceme ísť poobede pozrieť. Jedlo je dobré, ba priam vynikajúce, akurát nám vadia tie osy. WC je v hoteli za nami (Alkyon Beach, tu sme neskôr strávili ďalšie dve dovolenky - Alkyon Bech 2016 a Alkyon Beach 2018), ale pripadá mi trochu zanedbané. Upresňujem si ešte pre istotu ďalšiu cestu s čašníkom a vyrážame - smer Agios Stefanos.
Agios Stefanos
Prvá časť cesty je jasná, šikmo do vnútrozemia, aby sme sa po pár metroch vrátili k pláži. Potom sa mi zdá, že hlavná cesta je tá širšia, ktorá odbočuje doprava hore a tak sa po nej vydám. Po piatich minútach už o tom nie som presvedčený a tak keď narazím na odbočku doľava, využívam ju. Pár metrov po ceste, potom prichádzam na križovatku, ktorú hodnotím ako pôvodnú z Agios Georgios do Agios Stefanos. Keď však cesta odbočuje doprava do vnútrozemia, radšej konfrontujeme GPS s mapou. No jasne, správna cesta bola niekde vľavo od križovatky. Vraciam sa teda a skutočne nachádzam dobre značenú odbočku asi 200 metrov od križovatky na ktorej som vyšiel. Klesáme k moru a stredisku, prechádzame ho a ideme sa pozrieť k pláži. Záliv Agios Stefanos je pekný, aj nejaké tie vlny tam sú, avšak voda je dosť špinavá a okolie dosť smradľavé. Možno je to tým, že fúka od mora, možno tým, že tu mali celostrediskovú fazuľu. Pokračujeme teda cestou smerom na Sidari, ktorá je celkom dobre značená a prichádzame do dediny Peroulades.
Peroulades a mys Drastich
Prepletáme sa dedinou Peroulades, držiac sa ceduliek s nápisom mys Drastich. Tam sa chceme ísť pozrieť. Ale až po tom, čo sa pozrieme k pláži pod útesmi. Ceduľka mys Drastich nás posiela doprava, my však pokračujeme rovno pomedzi domy rovno podľa ceduliek k Beach. Pred tavernou parkujeme na poli, ktoré je označené ako parking a pokračujeme s foťákmi a kamerou ďalej. Pred nami je ešte jedno parkovisko, ale kvoli tým dvadsiatim metrom sa mi už vracať nechce. Prejdeme okolo taverny a po betónovej cestičke klesáme k moru. Tam, kde cestička prechádza do schodov sa vynoria aj prvé výhľady.
Najskôr doľava - na juh - ale na fotenie proti slnku to nič moc nie je. Potom sa vynoria aj výhľady na sever a to už híka nielen foťák, ale aj kamera i polovička. Krásne pieskovcové útesy, pod nimi úzka plážička so žltým pieskom, modré more s neskutočnými odtieňmi - no paráda. Vraj škoda, že sme nedošli sem na celý deň...
Dole je maník, čo požičiava lehátka a slnečníky, ale my mierime na vyhliadku do blízkej taverny. Na konci je vysunutá plošina, z ktorej vidieť severnú časť pláže s útesmi i ľudí pod nami. Aparáty cvakajú, kamery vrčia - no čo Vám mám hovoriť.
Vydávame sa naspäť do dediny a pri šipke odbočujeme na šipkou označenú asfaltku k mysu Drastich. Cesta je úzka a vedie až na kopec. Odtiaľ pokračuje poľná cesta, avšak na prvý pohľad ani nespoznáte, že už nie ste na asfalte. Prichádzame k širšiemu miestu, kde už parkuje niekoľko áut. Zaparkujem a idem pešo pozrieť ešte pár zákrut nižšie. Na koniec som až nedošiel, ale najkrajší výhľad bol z toho malého parkoviska.
Cesta po severovýchodnom pobreží Korfu do strediska Agios Georgios south
Cestu naspäť volíme smerom na Sidari (iba prechádzame - tu sme boli v roku 2006 - pozri výlet na Pantokrator a do Sidari), okolo Kalami (Kouloury) (tu krátka zastávka na pár fotiek fotogenického prístavu, až kým sa na parkovisko nedostavili dva autobusy turistov túžiacich po rovnakej fotke, akú sme robili my), cez Rodu a cez Kerkyru do Moraitiky a k hotelu Golden Sands v Agios Georgios south.
Nakrátko sa zastavujeme v stredisku Ipsos na krátke občerstvenie v miestnom obchodíku a obzretie si kamienkovej pláže Ipsosu s výhľadom na strmé steny Pantokrátora a cestou ešte na dotankovanie (zarátam do toho aj nočný výlet), ale potom už ideme rovno do hotela na večeru. V Kerkyre som už pred niekoľkými rokmi blúdil a tak som ti teraz dal pozor. Na vcelku nenápadnej križovatke s vyznačením cesty rovno bolo treba vybrať si tú cestu, ktorá bola mierne vpravo. Tá mierne vľavo (v podstate tiež rovno) ma voľakedy priviedla naspäť do mesta.
Cesta pokračovala okolo letiska a jej ďalšie pokračovanie už bolo bez problémov - cez Benitses, Moraitiku až do hotela.
Nočná Kerkyra
Po večeri sa vyberáme do Kerkyry, keď sme si už aj na to požičali auto. Cez Moraitiku a Benitses do Kerkyry, rovno okolo letiska k pobrežnej promenáde. Ňou na koniec doprava a tu to otáčama uličkou idem naspäť smerom k pevnosti. Žiadne voľné miesto na parkovanie, iba predo mnou stojí autobus. Nemôže sa dostať pomedzi zaparkované autá. Aj chvíľu rozmýšľam, že vystúpim a v strede cesty zamknem auto, ale z blízkych taverien vybiehajú majitelia a navigujú autobus. Tomu sa asi na dvanástykrát podarí prekľučkovať, a tak pokračujeme aj my. Dostávam sa znova na pobrežnú cestu, ibaže teraz do opačného smeru. Oproti veľkému hotelu sa naskytne aj miesto na parkovanie, tak tam pichnem auto. Ešte cvaknem GPS, aby som ho pri návrate našiel (prípadne aspoň miesto, kde som stál) a ideme pozrieť na pevnosť a okolie.
Pevnosť v Kerkyre je síce nasvietená, ale foťák to neberie ako dostatočné a tak predlžuje časy. Bez statívu je to tu o ničom, ešteže kamera nemá až taký problém. Ešte krátka prechádzka po blízkom okolí a vraciame sa k autu. Cestou obzeráme septembrovú diskotéku pod promenádou. Dídžeji s personálom vedú nad hosťami asi tak v pomere 15 ku trom. Vraciame sa teda do miest, kde by malo stáť auto. Žltý Matiz tu je, akurát pre GPS-ku je to nejako blízko. Tak nakuknem dozadu - a tam taký istý žltý Matiz. Druhý bol náš. Akutát totálne zablokovaný zozadu, spredu, dokonca aj zboku. Našťastie mladý majiteľ tátoša pred mojím ľavým blatníkom bol neďaleko, kde sa pokúšal baliť nejaké baby. Po bliknutí svetlami zatiahol auto za mňa, ja som vyšiel a on zacúval na moje miesto.
Na najbližšej križovatke som otočil auto a vrátil sa po promenáde až k odbočke k letisku a ďalej smerom na Benitses. Pri mostíku popred pristávaciu dráhu zastavujeme, aby sme sa išli pozrieť na lietadlá. Jedno štartuje. Veľké biele svetlo a veľký hluk (žiadny tunel, teplo, vidmo, neznáme bytosti ani nič podobné). Za chvíľu je lietadlo už v značnej výške a nad nami teda prelieta iba pár svetielok, ktoré v oblúku miznú niekam doľava.
Odovzdanie auta
Ráno teda vyrážam do pôžičovne. Baba prichádza takmer presne, skontroluje, či je tam rovnako benzínu a pýta sa ma, či ma má odviezť na hotel. Netreba, odvetím, krátka prechádzka nezaškodí...