Krytá časť reštaurácie v hoteli Blue Sea ponúkala posedenie, nápojovú časť, chlebovú časť, šalátovú časť, zákuskovú časť a časť s hlavným jedlom. Neskôr sa chlebová časť presťahovala a namiesto nej pribudla exibicionistická časť.

Takto honosne to samozrejme nebolo nazvané, ale lepšie to znie, ako keby som povedal, že tam bol kútik, kde ste si mohli odkrojiť z obschnutej veky, alebo zobrať nejaký cereálny suchár z čias, keď v Ierapetre prenocoval Napoleon.

Prve radostné zvolanie mojej polovičky na raňajkách bolo: aha - tu majú aj tmavé pečivo. Druhé zvolanie bolo: ale je tvrdé, ako na strúhanku. Navrhol som jej, že si to může zapiecť v toustovači. Problémom bolo nájsť dostatočne tenký kúsok, stroskotal aj môj pokus o prerezanie suchára, nakoľko sa pečivo rozdrobilo na niekoľko kúskov. Po nájdení tej správnej veľkosti sme sa pustili do opekania. Toust z toho vznikol. Ale bohužiaľ, iba na prvé videnie. Prvé zakusnutie vyvrátilo naše predpoklady a tak sa manželka vrátila k pečivu bielemu.

Trochu preskočím a popíšem nápoje. Pivo a víno sa čapovalo. Na víno boli malé džbány, ale bolo ich treba získať včas, lebo bol všeobecný nedostatok skla. Sklo na pivo sa spočiatku používalo klasické - ako na džúsy. Niektorí jedinci to riešili čapovaním piva do vínových džbánikov. Ak uvážim, že pohár na džús mal 2,3 deci a džbánik na víno mal 2,5 deci, bolo to riešenie hodné Nobelovej ceny. Najmä, keď pivo penilo, tak títo mudrci vyberali penu lyžičkou. Tým ešte viac napenili džbán... Na pitie bola ešte voda, džúsy, káva, čaj a spomínané biele a červené víno (a kola a možno aj niečo iné).

Zákusky boli spočiatku veľmi divné - pripomínalo to zápražku do polievky (múka a olej). Postupom sa však veľmi zlepšili a všetky krémové koláče boli pre mňa neodolateľné - či už pred, alebo aj po pive (a to je u mňa čo povedať). Nevýhodou bolo, že sa rýchlo minuli. Občas doniesli iný koláč, občas známe amarouny (červené želé), popri tom bolo ovocie (melóny, broskyne, jablká, čerešne), občas vyložili zmrzlinu a v čase najväčších náporov aspoň krém. Neskôr sa nás snažili oklamať tým, že na začiatku jedla vyložili iba ovocie či kompót a zákusky prišli na rad až neskôr.

V šalátovej časti mali predovšetkým paradajky, uhorky, cibulu, kapustu, horčicu, kečup a olivový olej s octom. Na raňajky tu boli predovšetkým cereálie, ale aj čosi sladké bábovkovitého typu vo svetlom aj tmavom prevedení. Neskôr sem presunuli aj fetu (ak bola).

V hlavnej časti bola na raňajky praženica, vajce na tvrdo, zapečené rajčiny, kompót, jogurt, feta (neskôr zmizla - asi som ju zjedol...), jeden až tri druhy salámu a jeden druh tvrdého syra (nie obschnutého)...

Na obed boli dva druhy cestovín (napr. špagety a penne), syr, mäso, ryby, zemiaky, grécke špeciality (dolmady, mousaka a pod.) a potom nasledovala časť s tzazikami, gréckym šalátom, fetou a pod. Neskôr presunuli cestoviny do exibicionistickej časti, kde sa kuchár v modrých latexových rukavičkách učil robiť cestoviny. Mne pripadali o čosi tvrdšie ako predtým, keďže to robil na plyne, tak sa zhoršilo ovzdušie v jedálni a bolo ešte teplejšie. Ako atrakcia to bolo dobré, ale postavil som sa raz, kuchár vysypal do misy jednu várku cestovín, nabrali si to piati ľudia a čakali sme ďalších 15 minút na várku novú.

Jedlo bolo chutné a mohli si vybrať tak vyznavači mäsa, ako aj vegerariáni. Drobné aj väčšie nedostatky sa vyskytovali. Turnus pred nami mal napríklad na raňajky párky, ale nemal horčicu. My sme mali horčicu, ale nemali sme už párky. Olivy som ochutnal iba prvý deň, potom som ich už iba videl v šaláte. Feta nebola vždy, rovnako aj praženica na raňajky. Najväčším nedostatkom bolo pečivo (chlieb). Vykladali ho už večer a do rána stál nezakrytý na misiach (nenakrájaný). Tmavé pečivo bolo na tom ešte horšie. Kúsky z prvého dňa tam určite boli aj ten posledný - ale ako dekorácia to bolo efektné.

Raňajky boli od 7.30 do 10.00, obed od 12.30 do 14.30 a večera od 19.30 do 21.30. Misy sa pravidelne dopĺňali, neskôr však chýbali zákusky (časom dávali zákusky až neskôr, takže ich už bol dostatok), pivo, sem-tam ovocie.

Zo začiatku si každý čapoval všetko, na čo mal chuť, postupom času si však začali všímať náramky na ruke.

Bol otvorený od 10 do 23. hodiny. Podávali v ňom aj snacky, čo boli najčastejšie keksy, koláčíky z raňajok, prípadne nejaké malé ovocie. Bolo potrebné si to vypýtať, mali to zväčša pod pultom kvôli muchám a v obmedzenom množstve.

Z pitia pivo, biele aj červené víno, orange džús, lemonáda, soda, natural water, cola a z tvrdého brandy, ouzo, raki a prípadne aj iné nápoje (whisky, vodka, rum, gin) - aj keď to bolo individuálne, lebo raz nemali whisky, potom iba za peniaze gin... Pivo podávali do predchladených pohárov, do ostatných dávali ľad. Časom prešli na poháre obyčajné a už ich ani nechladili.

Na odporúčanie poolbarmammy (je neprehliadnuteľná - a možno aj neobehnuteľná) sme okoštovali brendy s kolou, ouzo s lemonadou a raki s orangejuiceom. Ručím za to, že tieto tri kombinácie sú pitné (ale určite ich neskúšajte naraz).

No a ešte tam bol Snack bar, ktorý sa počas nášho pobytu nevyužíval