Prílet na Zakyntos. Odlet z Bratislavy skoro ráno. Tak, aby sme na ostrove Zakyntos boli ako druhé lietadlo. Tu sa totiž kvôli korytnačkám v noci nelieta. Potom povinné čakanie na batožinu.
Hotel Locanda
Hotel Locanda leží na kraji strediska Argassi na ostrove Zakyntos. Autobusom z letiska za nejakých 15 minút. Na recepcii stačil doklad totožnosti (pas, OP), nebol potrebný voucher. My sme mali izbu s priamym výhľadom na more. Keďže sme došli skoro ráno, recepčná nás všetkých požiadala o strpenie, že izby budú pripravené okolo desiatej. Šli sme obzrieť, kde budeme ubytovaní a potom sme sa prezliekli do plaviek a hybaj k moru. Veď nebudeme predsa vysedávať na recepcii ako v krčme, no nie?
Na recepcii bolo fajn, recepčná vo vysokom štádiu tehotnosti bola milá. Dokázala komunikovať po anglicky.
Vybavenie hotela Locanda
Hotel Locanda bol štandardne vybavený. Mal recepciu, mal ubytovaciu časť, malú jedáleň na raňajky, pridruženú tavernu na večere, dokonca aj fajčiarsky kútik oproti recepcii. Ďalej sem patril bazén s barom a ležadlami a slnečníkmi zadarmo, trávnatá časť s ležadlami a slnečníkmi zadarmo a prislúchajúca časť pláže. Počas nášho pobytu boli aj na pláži ležadlá a slnečníky zadarmo, aj keď je potrebné povedať, že tu bolo asi 6 lehátok, z toho dve pokazené a asi tri nestabilné stojany na slnečníky, ktoré sa dali vziať z trávnatej časti, a ktoré pri silnejšom vetre padali s obľubou na ničnetušiacich susedov. Ale padali aj pri bazéne, na tráve...
Bar, bazén aj časť pláže pri hoteli Locanda bola verejne prístupná, vyskytovali sa tu teda všelijaké indivíduá, nielen ubytovaní hostia, ale občas aj domáci, občas aj hostia z vedľajšieho hotela (boli ľahko spoznateľní podľa modrých náramkov AI). Občas sem zablúdil aj nejaký ten Nigérijčan (či aký fras) s ponukou hodiniek, obrazov alebo nejakých papierov. Párkrát sem zašiel aj maník roznášajúci ovocie - naporcovaný melón s hroznom.
Izby hotela Locanda boli zariadené účelne. Jedna veľká manželská posteľ patrila k tomu lepšiemu, na čom som doteraz spal. Nekývala sa, nevŕzgala, matrac bol nedelený. Okrem toho jeden stolík so zrkadlom, jeden bez, dve nočné lampy, jedna stolička, dostatočne veľká chladnička, TV, DVD prehrávač, klimatizácia a skriňa na šaty. Klimatizácia bola za poplatok, avšak v čase nášho pobytu fúkala takmer nepretržite, takže v noci bolo až chladno, keďže izbu vychladila na nejakých 22 stupňov. Najskôr sme to riešili vyťahovaním kľúčika na noc (odpojenie elektriky), avšak potom nefungovalo ani svetlo, ani ventilátor na WC. Takže som popremýšľal, dokonca aj trochu podumal a v skrini som našiel tri poistky a na tretíkrát sa mi podarilo vypnúť tú správnu.
WC s klasickým košom na použitý papier, sprchový kút a také trochu divné umývadlo na šamlíku. K tomu fén a nejaké to zrkadlo. Po nasťahovaní sa na izbu a návrate z pláže sme zistili, že kanalizácia na izbe dosť zapácha. Na recepcii sme stretli delegátku Jarku, prostredníctvom ktorej sme to tlmočili na recepcii a do piatich minút došiel Rus, vyčistil niečo vnútri, vymenil čistý poklop na kanalizáciu, vhodil dnu nejaké voňavé vajíčko, povedal, že ešte príde upratovačka a bolo. Kanalizácia nám potom voňala ešte asi ďalších 5 dní a keď ju začínalo byť cítiť, nahlásili sme to opäť na recepcii.
Nakoľko sme mali doplatenú izbu s priamym výhľadom na more, videli sme nielen na more, ale aj na hlavné mesto Zakyntos (niekde nazývané aj Zante) a na lode plávajúce do a z prístavu. Izba síce mala pred sebou železné schodisko, avšak toto bolo zavreté a využívané iba ako núdzové požiarne. Výhodou izby bolo aj to, že bola otočená približne na severovýchod, takže v nej bolo celý deň príjemne chladno.
Raňajky v hoteli Locanda boli rožšírené kontinentálne. Miestnosť bola po schodoch dolu od recepcie a okolo WC. Tu bol jeden spojený stôl na jedlo, druhý na pitie, tretí na objednávkové lístky na večeru a ďalších pár na sedenie. Okrem toho sa dalo sedieť aj vonku pod strieškou. Jedlo bolo klasické bufetové - chlieb. žemľa, toustový chlieb (toustovač prirodzene tiež), bábovka, keksy, nejaké tie cereálie, jogurt, med, nugeta, dva druhy džemu, mlieko, trojuholníkové tavené syry, masielka a jedno z trojice šunka, syr, melón. Na pitie dva druhy miešaných džúsov, káva, čaj, mliečko, voda.
Večere v hoteli Locanda sa podávali v priľahlej taverne a bolo potrebné objednať si ich už na raňajky. Na stole boli vytlačené listy A4, kde boli v Anglickom jazyku, Poľskom jazyku aj v Slovenskom jazyku preložené voľby zo štyroch chodov. Predjedlo malo dve možnosti, šalát mal tiež dve možnosti (buď grécky alebo zelený), hlavné jedlo tri možnosti a dezert dve (buď zmrzlina alebo ovocie). Večere obyčajne stačili, aj keď niekedy sa na tanieri strácali. Keďže ich servíroval spomenutý Rus, mal som dojem, že ich aj on varil. Niežeby boli zlé, ale mal som z nich dojem, že ich nerobia Gréci. Napríklad taký Grécky šalát. Mal síce všetky ingrediencie, či už rajčiny, uhorku, olivy, papriku či fetu, ale bolo to iba nakrájané na tanieri, bez olivového oleja a bez octu. Už pred dovolenkou som na nete čítal nejakú recenziu nespokojnej zákazníčky tohto hotela, že grécky šalát bol hrozný a syr feta odporný. Keby som predtým nejedol dobrý grécky šalát a nevedel, že je potrebné si ho dochutiť, ani ja by som sa nestal milovníkom tohto jedla (olivový olej a ocot boli pritom aj tu štandardnou súčasťou stolovej kultúry). Alebo taká šatôčka z lístkového cesta plnená syrom - skôr mi pripadala ako ruské pirohy plnené syrom - cesto hrubé, vôbec nepripomínalo lístkové cesto... Ale najesť sa dalo, dokonca sme nemuseli chodiť ani na "dodžgávanie sa" a aj napriek tomu som pribral asi 2 kg.
Zo zábaviek hotela Locanda okrem mora, prípadne bazénu, baru či taverny treba spomenúť najmä tú dvojčíslicovú. Internet bol na recepcii grátis, jedinou podmienkou bol vlastný notebook, do ktorého sa dala zapichnúť hotelová šnúra. Keďže ja som notebook so sebou nebral a dúfal som, že nejako vystačím s wifi v telefóne, musel som sa poohliadnuť po iných zdrojoch. Okrem toho boli na izbách aj nafukovačky, ktoré si človek mohol vziať k moru, k bazénu a pod. My sme mali tiež jednu takú, avšak na druhý deň nám sfúkla. Keďže sme ju aj tak nepoužívali, nechali sme ju sfúknutú na balkóne. Nejaké voľné boli aj pri bare, takže sa dali použiť aj tie.
Stredisko Argassi
Stredisko Argassi leží približne 5 kilometrov od hlavného mesta. Spojenie s hlavným mestom je pravidelné - pešobusom, autobusom, prípadne vláčikom. Vláčik chodil tuším dvakrát denne. My sme ho pravidelne vídavali pri večeri, ako ide smerom do Zakyntosu. Potom prípadne až v Zante Towne, ako večer čaká na klientov naspäť. Autobusové spojenie sme nevyužili, pešobus bol až na jedno miesto hneď za Argassi bezproblémový (pozri výlety do Zakyntosu).
Dedina má jednu hlavnú cestu tiahnucu sa rovnobežne s morom, jednu na ňu takmer kolmú cestu, ktorá vedie k hotelu Commodore (kde bývali ďaľší klienti) a jednu diagonálne spojnicu týchto dvoch ciest, ktorá išla od kostola pri hoteli Locanda. Okolo prvých dvoch ciest sa tiahlo celé stredisko.
Najbližší supermarket bol niekoľko desiatok metrov od hotela Locanda smerom na Zakyntos. Ďaľší bol na križovatke spomenutých ciest, tretí a štvrtý pod hotelom Commodore a piaty takmer pri výjazde z Argassi smerom na Vasiliki. Posledný sa menoval Zelená žaba a sem sme chodili najradšej nakupovať. Mali tu celkom pitné domáce červené víno v plastových fľašiach (tuším 2,50 Eura, oproti takmer 4 za rovnaké množstvo fľaškového), plechovku piva za 70 centov a podobne. V najbližšom obchodíku bola prechovka piva od 1,4 Eura, v ostatných supermarketoch mali dokonca akcie, že pri 20 plechoviciach to vychádzalo na 1 Euro za kus.
Pláž strediska Argassi sa tiahla od severu (od hotelu Locanda) smerom k juhu, ja som prišiel iba približne do polovice strediska, ale zväčša to boli rovnaké úzke mestské pláže. Jedinou atrakciou tu bol rozpadnutý benátsky most, ak nerátam nejaké tie motorové atrakcie s nafukovacím príslušenstvom (nie Anče - na čo to zas nemyslíte :-).
Internet v Argassi bol. Dokonca niekoľko taverien poskytovalo Free wifi, väčšinou to bolo viazané na nejakú tú útratu. Ceny jedla v Argassi príjemne prekvapili, gyros od 1,7 Eura, jednoduché jedlo od 3 Eur, pivo bolo trochu drahšie - najlacnejšia pinta od 1,5 Eura, väčšinou polliter od 2,5 vyššie. Atrakciou bolo aj 18-jamkové minigolfové ihrisko, jamky postavené nad jazierkami a fontánami, večer zaujímavo vysvietené.
Mapy strediska Argassi i Zakyntosu boli voľne dostupné (napríklad na konečnej vláčika).
Postrehy Stefanynky k hotelu Locanda a k stredisku Argassi
- Stredisko Argassi bolo príjemné (aj keď začiatkom septembra už našťastie menej rušné) stredisko.
- Najponúkanejším suvenírom boli korytnačky - najčastejšie plyšové, všetkých veľkostí a farieb, so smutnými aj veľmi smutnými očami.
- Strediskom sa asi prehnala tmavá vlna zo slovenských osád - bolo tu totiž dosť personálu, čo dohliadal na všetko, na čo siahnete.
- Váčšina diskoték a podnikov už fungovala v hybernačnom režime.
Odlet zo Zakyntosu
Odchod približne na obed z hotela. Plánovaný odchod cca 14.30. Pri check-ine delegátka Jarka potvrdzuje, že lietadlo nemešká. Po príchode do odletovej haly už naše lietadlo mešká. Ale nielen naše. Nakoniec sme leteli so zhruba hodinovým meškaním.
Zaujímavé je aj porovnanie práce našich a gréckych colníkov. Obyčajne nosím pre mňa najdôležitejšie veci v príručnej batožine. Väčšinou v malom ruksaku. Foťák, objektívy, kamera, mobil, GPS, pugilár, kľúče, okuliare, nabíjačky k elektronike a pod. Naši colníci mi neustále hovoria, že mám "tmavý" ruksak. Nuž, nebudem si predsa kupovať nejaký svetlý, ten sa ľahko zašpiní :-). Takto to bolo aj teraz v Bratislave. Ruksak začal chodiť dopredu, dozadu. Potom sa spoza monitora vyrútila baba v bielych rukavičkách a nakázala mi: Otvorte ten ruksak. Tak som ho otvoril, veď v ňom nič zakázané nenosím. Baba sa v ňom začala hrabať, otvárala mi puzdro na kameru, na foťák, prehŕňala sa v kábloch. Keď nič nenašla, vrátila sa namosúrená späť za monitor.
Aj z Grécka som viezol tie isté veci v tom istom ruksaku. Môj batôžok prešiel skenerom na prvýkrát. Colník, ktorý sedel chrbtom do odletovej haly mi hovorí: Mesjé, plís - a zavolal ma k monitoru. What is it? a prstom ukazuje na tmavý fľak na obrazovke. It´s my camera - odvetím. Nuž priznám, vyzeralo to zaujímavo. Na prvý pohľad asi ako AK47 s odpílenou hlavňou. I open my bag - vravím, aj keď colník sa tvári, že mu moje vysvetlenie stačí. Otvorím vak a povytiahnem puzdro so zrkadlovkou. To už pristupuje druhý colník, asi nadriadený, ten za skenerom mu ukazuje tmavý fľak. Medzitým odopnem puzdro, nadriadený nakukne a vraví - It´s OK. Thank you. A to všetko s úsmevom.