Mapa ostrova Zakyntos potrebná pre predstavu o výletoch, mestách i miestach ostrova i iné nevyhnutnosti je k dispozícii na nete. Mapa strediska Argassi, dostupná aj vo free papierovej podobe v stredisku je uvedená tiež na nete - tu sú aj iné mapy ostrova, takže hľadajte. (Doplnené mapky výletov - 5/2021)
Prechádzky v stredisku Argassi a v blízkom okolí - teda výlet do Kalamaki a do Zante town
Podľa mapy strediska Argassi uvedenej vyššie a voľne dostupnej napríklad na zastávke vláčika v stredisku Argassi je vidieť, že tie dve hlavné ulice človek prejde v pohode za hodinku, pričom minimálne 35 minút z toho musí sedieť niekde na pive. Pokiaľ ho však bavia všelijaké tretky, predávané v miniobchodíkoch honosne nazývaných aj Supermarkety, musí si spraviť čas o nejakú tú minútku dlhšie.
Mapka, kde sa dá ísť v Argassi na prechádzku (fialová trasa). Vľavo pred koncom je hotel Locanda a dolu takmer na najnižšom mieste je hotel Commodore, kde v tom čase naša cestovka taktiež ponúkala pobyt. Popri týchto dvoch uličkách sa nachádzali aj taverny a obchody. Vpravo od Lacandy sa na pláži medzi tými dvoma býčími rohmi nachádzala známa ruina benátskeho mosta.
Keďže mňa tie krámky až tak nezaujímajú, vybral som sa na dve vychádzky, pričom dopredu chcem povedať, že obe mali šťastný koniec a nakoniec som sa nestratil, aj napriek výdatnej pomoci GPS-ka :-). Nechcem hovoriť, že by bolo GPS potrebné, ale aspoň si dnes viem urobiť predstavu, kadiaľ som to vôbec išiel. Začnem netradične, od hlavného mesta.
Zante Town
Raz poobede, nudiac sa pri pláži, som vyrazil do hlavného mesta Zakyntosu (mapa Zante Town). Nie je kam poblúdiť, z Argasi vedie na sever v podstate iba jedna hlavná cesta, kde vás môže niekto zraziť. Hneď prvú príležitosť na to má na konci strediska (alebo na začiatku), kde je aj modrá benzínka. Tu je cesta pomerne úzka, kľukatá a zatiaľ jej nedorástli ani žiadne krajnice. Ak idete v smere jazdy vpravo (smerom na Zante town), očakávate, že do vás niekto napáli zozadu, pretože je tu neprehľadné miesto v pravotočivej zákrute, obrastené všelijakými kvitnúcimi burinami, ak však idete proti smeru jazdy, je to presne naopak. Tu je totiž neprehľadná druhá zákruta, mierne sa vlniaca doľava. Ak budete prebiehať medzi týmito dvomi miestami, pravdepodobne vás zrazia autá aj spredu, aj zozadu :-p. Najlepšie by teda bolo oboplávať spomínaný úsek, avšak z vlastnej skúsenosti viem, že chôdza na páliacom slnku s mokrými plavkami je prinajmenšom nepríjemná.
Takže zostáva iba prekonať tento úsek, nasleduje taká rovinka s chodníkom (ktovie, kde sa tu tak náhle vzal) a zastávkou miestneho MHD, potom jedna ľavotočivá zákruta, kde sa nachádza popri zvodidle aj taký tridsaťcentimetrový pruh pre pozorného chodca (ten predchádzajúci chodník zmizol) a potom už iba rovinka až takmer na začiatok Zante Town. Tu je síce iba minikrajnica, ale miestami je popri ceste také štrkové parkovisko. V lete sú tu nejaké zábavné podniky, začiatkom septembra však boli zatvorené a tak hlavné nebezpečenstvo predstavovali traktory, ktoré sem vozili hrozno na spracovanie.
Na začiatku mesta je výhodnejšie prejsť na ľavú stranu cesty, nasleduje odbočka do strediska Kalamaki (hneď oproti je stánok, kde predávali hrozno), potom popri hlavnej ceste doprava ku kostolu (vpravo je gril, kde sa dá objednať papu, dokonca aj s dovozom), doľava okolo detského lunaparku, ktorý pozostával z jednej atrakcie a ste pri mostíku cez nejaký miestny potok. Ak ste sa nestihli orientovať doteraz, tak mostík si zapamätáte určite, sú na ňom semafory. Dokonca až dvoje - jedny pred a jedny za mostíkom. Ja som tu odbočil doprava a hneď predo mnou vyrástla brána do prístavu určeného pre výletné lode. Sprvu sa prístav zdal ako jedno veľké parkovisko, ale niekde vľavo vzadu bolo dosť lodí pre všetky tie autá a autobusy, čo tam stáli. Od cesty je parkovisko ohradené (parkovanie je free) a má dva vstupy a jeden výstup. Neviem prečo, ale v čase mojej návštevy vychádzali autobusy práve cez ten vstup, ktorý bol chudák nielen úzky, ale aj opatrený červenou okrúhlou dopravnou značkou s bielou vodorovnou čiarou. U nás viem, čo táto značka znamená, avšak netuším, či na ostrove Zakynthos znamená to isté (pozri foto zo Zakynthosu).
Z tohto prístavu je už iba na skok do mesta Zante Town, ktoré začína veľkým prístavom pre trajekty napravo a chrámom Dionysiosa naľavo. Do samotného prístavu som nešiel, tie trajekty aj tak vyzerali lepšie z diaľky, zato ku chrámu som zamieril na pár fotiek. Oproti chrámu je malý park, ktorý začína niekoľkými stánkami. Zdiaľky to vyzeralo, že predávajú nejaký miestny syr, ale po príchode bližšie to už až tak optimisticky nevyzeralo. Vaľkali tam nejaké miestne špeciality s rôznymi orieškami, aby to nakoniec vypražili v oleji. Keďže mi na to vôbec nedošla chuť, pokračoval som rovno popri prístave. V uličke so spriazneným názvom Stefanos som zazrel koč s koňom aj pohoničom, ďalej oproti Solomosovmu námestiu ich bol celý kŕdeľ :-). Stáli a zahrievali tátošov na slniečku.
Solomosove námestie je asi najväčšie námesti na ostrove Zakyntos. Predpokladám, že tu ešte investori nestihli objaviť tento plácok a tak tam gréci umiestnili aspoň provizórne sochu autora gréckej hymny. Pred námestím je okrem spomínaného parkoviska pre kone aj parkovisko pre vláčik, ktorý premáva aj do/zo strediska Argassi. Večer tento vláčik vycengáva na turistov a tak plaší nielen ich, ale aj spomínané kone.
Na pravej strane námestia je akási biela budova, spočiatku som myslel, že asi radnica. Keď som sa dostal na opačnú stranu budovy, naskytol sa mi hrozný, ale naozaj hrozný... (zvuk). Cez otvorené okná sa z veľkej sály rinuli ku mne divné škreky, buchy, škraboty...
Neviem, aké hrozné posvätné zviera sa vyskytovalo na antickom ostrove Zakynthos, ale tu tlupa asi tak 6 až 8 detí vo veku od štyroch do dvanásť rokov (odhadom bayočko) trieskala a fúkala do všetkého, čo im prišlo pod ruku. Nevadilo, že každý hral inú pesničku (asi), hlavne, že to robilo obrovský rámus. Bubon, flauta, trúbka - radšej som vypadol, lebo aj keď mám nejaký ten hudobný hluch, toto bolo už aj na mňa priveľa.
Pokračoval som ďalej popri nábreží smerom na Tsivili/Tsilivi, ale za parkoviskom som to radšej otočil. Oproti po ceste sa vyrútila tlupa veľkých psov, pobiehala po ceste, skákala na prechádzajúce autá a tak som usúdil, že ja od nich zaslintaný byť nemusím a otočil som to. Vrátil som sa na Solomosove námestie a prešiel na námestie svätého Marka. Dnes sa tu už marka zmenila na Euro, takže sú tu samé taverny a obchody. Odtiaľto vedie údajne známa nákupná cesta späť až na druhý koniec mesta. Cestička je to pekná, cez deň je tu aj príjemný tieň, dokonca som oceňoval aj tú myšlienku pešej zóny, iba keby tu nejazdilo pomedzi ľudí toľko motoriek. Skúšal som cestou aj nejaké WiFi chytiť, aj sa mi to podarilo, ibaže nejak sa môj fón nikdy nevedel pripojiť. Vrátil som sa teda na prístavnú promenádu a približne v strede sa prihlásila sieť nejakej reštaurácie (tuším Mile Labre alebo tak nejako). Rovnakou cestou sa mi potom podarilo vrátiť sa k hotelu. Celá vychádzka trvala asi 3 až 3,5 hodiny aj s fotením.
Mapka prechádzky do hlavného mesta Zakyntosu - Zante town - trasa modrou farbou. Hotel Locanda je vpravo dolu. Na hlave tej spermie je námestie sv. Marka (ten fúz ide ešte smerom na Tsilivi). Vľavo od neho je na kopci hrad Zakyntos (Bochali). Približne v strede trasy sú kostol Agios Dionysios a trošku nižšie prístav, odkiaľ sa prípadne plavilo na výlety
Kalamaki
Pýtal som sa delegátky Jarky, že kde je to presne ten legendárny aquadukt za strediskom Argassi. Najskôr mi hovorí, že v mori. Ten nie, ten poznám, je to len most a je neďaleko nás. Tak potom na hlavnej ceste smerom na Vasilikos. Ten to tiež nebude, na mape je zakreslený niekde za dedinou, tak som sa po raňajkách vybral preskúmať terén. Z hotela Locanda do stredu strediska Argassi, tu odbočka doprava hore (smerom na hotel Commodore) a na prvej odbočke znovu doprava. Cesta sa vinula pomedzi domy, hotely, prázdne hotely, neskôr už aj domov začalo ubúdať. V tejto časti strediska evidentne trpeli nedostatkom domov. Zato psi sa tu hlásili pravidelne. Míňam odbočku vľavo a na druhej sa dávam doľava hore. Vľavo je nejaký skleník, novostavba, potom zrazu vidím aquadukt. Vedie k nemu taká prašná cesta vľavo (rovno hore vedie betónová cesta, dokonca ma tam predbieha aj nejaký domorodec na aute). Vydávam sa teda po prašnej ceste vľavo k aquaduktu. Aquadukt nič moc, je z neho iba kúsok a je celý naklonený dopredu, zarastený burinou. Pokračujem po poľnej ceste ďalej, vľavo dole sa začína roklina. Je celá obrastená kríkmi a stromami, občas sa zjaví nejaký pozostatok vodnej stavby - hrádza, vodárenská šachta a podobne. GPS-ko hlási, že by tu mala byť nejaká cesta a že by snáď mohla viesť až na druhú stranu. Cesta stúpa prudšie hore. Ak bol na začiatku pri aquadukte na ceste poprašok prachu, tu už je prachu na prst vysoko (a viac). Míňam miesta, kde voľakedy evidentne viedla kanalizácia, tá je v svahu buďto vysekaná do skaly, alebo aspoň vykachličkovaná. Dnes tu už vidieť iné finty na vedenie vody - čierne plastové hadice ako v celom Grécku (pozri napríklad výlet do Samarie).
Cesta sa tu už utápa v prachu, mám ho takmer po členky a tak to radšej otáčam a vraciam sa. Oproti mne ide nejaký maník na skútri, v tomto prachu skúter do kopca viac tlačí ako sa vezie. Predpokladám, že nejaký miestny pastier zdomácnených kôz. Vraciam sa až k aquaduktu, tu ma zhora predbieha ten istý maník, tentoraz na obyčajnom aute. Takže aj s takým sa tu dá prejsť.
Pokračujem spomenutou betónovou cestou hore (teda od aquaduktu idem doľava, doprava by som sa vrátil do Argassi). Sprava zozadu ma prenasleduje psí brechot, zľava spredu sa ozýva ďaľší. Cesta sa pri dome narovnáva a pokračuje v zákrutách takmer po rovine. Podomnou je vidieť Argassi ako na dlani, vzadu dokonca Zante Town. Okolo mňa olivovníky, citróny, granátové jablká... Za zákrutou si všimnem veľkého psa ležať na ceste. Mám šťastie, pretože 1. pes spí (ale určite sa prebudí, keď prídem bližšie, najmä keď všade naokolo brešú iné psy ako besné), 2. leží na pravej strane cesty (takže ho môžem obísť vľavo) a 3. je priviazaný na reťazi (dúfam, že reťaz nedosiahne až na druhú stranu). Keď prídem bližšie, pes zrazu vyskočí. Očividne sa strhol z dobrého psieho sna, keď ma doteraz nepočul. Namiesto ku mne sa však vrhne na druhú stranu, takže si kopne do kovovej misky. Tá sa s rachotom odkotúľa niekam do škarpy. Chudák pes, asi tam mal vodu.
Cesta vedie ďalej trochu z kopca a príde k rozcestiu s druhou cestou do Argassi. Ja odbočujem doľava a po pár sto metroch prichádzam k ďalšej križovatke. Dávam sa znovu doľava a za chvíľu už v diaľke vidím vody Laganaského zálivu. Moja cesta pokračuje okolo nejakej väčšej taverny, mierne dolu, potom zas mierne hore. Na taký dobrý asfaltový povrch je tu minimum aut, myslím si. Míňam nejaké domy a prichádzam k malej taverne. Afalt tu pokračuje mierne vľavo hore, je tu však nejaká brána so zákazom vjazdu. Od taverny pokračuje poľná cesta dolu k vode. Tam chcem ísť až potom, teraz by som sa rád dozvedel, čo je vľavo. V taverne sedia dvaja ľudia, očividne starý majiteľ a jeho dcéra. Pýtam sa ich posunkom, či môžem za zákaz vjazdu, aby som sa nedostal do nejakého vojenského priestoru. Choď, mávne rukou starý. Idem. Pár metrov, ešte pár metrov a už vidím, kam som sa to dostal. Smetisko - na smetisko som prišiel. Vpravo je kostolík, tak idem spraviť aspoň pár fotiek.
Vraciam sa k taverne, pokračujem poľnou cestou dolu k moru. Miestami vidím na ceste divný pletenec - takže žijú tu aj hady. Cesta ma dovedie na východnú časť pláže Kalamaki. Predomnou je celý Laganaský záliv ako na dlani. Vidno tu pristávajúce lietadlá. Za mnou je ešte pomerne veľký kus pláže, zabratý pravdepodobne netextilákmi. Tých nie je vidieť, nie sú totiž tak veľkí ako lietadlo ;-). Poľná cesta pokračuje smerom na Kalamaki, podľa GPS sa však stáča viac do vnútrozemia. Keďže som si na túto prechádzku vzal iba málo vody, vraciam sa radšej naspäť. Poľná cesta hore k taverne dá isto zabrať. Navyše som dofotil kartu a druhú som si samozrejme nevzal.
Do taverny som sa dostal, aj keď prašná cesta do kopca na páliacom slnku bez jediného kúska tieňa nepatrí medzi moje hoby. Prišiel majiteľ a pýta sa ma: Mythos? Ako len vedel, že mám chuť na pivo? Doniesol chladené pivo, potom sa vytratil do búdy a za chvíľu vyliezol a doniesol na tanieriku mezedes - v tomto prípade hrozno. Nuž priznám sa, pivom som zapíjal už všeličo - ale to hrozno bolo naozaj chutné :-).
Za mnou došli po asfalte na veľkom mercedesi dvaja mladí rusi. Chlapík vystúpil a pýta sa deda, ako sa dostane k moru. Ten mu vysvetľuje, že pešo, lebo cesta nie je dobrá (ja osobne by som ho tam kľudne poslal, tá cesta až tak hrozná nebola a ten méďák musí prejsť všade, aj tam dolu, kde pri mori stálo obyčajné auto - ale neviem, či prišlo zhora) a že čo si dá. Chlapík, že dve kávy. Dedo telefonoval dcére, aby prišla urobiť kávu, tá sa za chvíľu dohrnula na skútri, lenže rus si to medzitým rozmyslel, vzali si dve fanty, sadli do medveďa a odišli. Dcéra odfrčala na skútri zas preč, tak som zaplatil aj ja a po známej ceste sa vybral naspäť. Pri druhom rozcestí si vyberám cestu, ktorou som ešte nešiel (teda v tomto prípade doľava) a tá ma dovedie do strediska Argassi a vychádza pri obchodíku neďaleko hotela Locanda.
Cesta na pláž Kalamaki aj s krátkym odbočením k aquaduktu merala asi 8,5 km, cesta naspäť okolo 5,5 km, pláž v Kalamaki pod tavernou bola široká s drobnými kamienkami, neboli tam teda ani korytnačie koše a v čase mojej návštevy bola takmer ľudoprázdna. Piesková pláž bola približne o 1,5 až 2 km ďalej v samotnom stredisku Kalamaki.
Mapa výletu z Argassi do Kalamaki pri ceste tam z GPS - trasa je hnedou farbou. Hore je Argassi (hotel Locanda mierne mimo obraz). Prvý fúz dolu je k Aquaduktu, druhý k smetisku. Vľavo popri kraji obrázka ide cesta z hlavného mesta do Kalamaki. Úplne vpravo je vrch Skopos (spleť značiek)
