Po raňajkách sme vyrazili od hotela Nefeli po diaľnici smer Rethymno, Spili, Matala a cez Heraklion domov. V Rethymne sme zišli z dialnice a dobrou cestou pokračovali smer Armeni, Spili (tu sme sa nezastavili, ale mestečko sa mi veľmi páčilo - chvílu som však rozmýšlal, či som nezablúdil do pešej zóny - cesta bola totiž farebne vykachličkovaná - ale všetko bolo OK). Po nedlhej dobe sme prišli do prvého ciela - Agia Galini. Veľké parkovisko až v prístave, ináč typické juhokrétske prístavné mesto, postavené v kopcoch. Výhodou vetejné WC pri parkovisku. Ďalšia cesta cez Timbaki (s občerstvením) do Festosu.
Festos
Festos (Phaistos) - parkovisko zadarmo, vstup 4 Eurá. Už pred vstupom vidieť rozsiahly areál, je tu aj taverna a obchod so suvenírmi. Kto chce ušetriť, môže sa rozhliadnuť z terasy, takmer celé vykopávky je vidieť dosť dobre, samozrejme všetky detaily neuvidíte. My sme išli obzrieť si areál zblízka. Prvé nádvorie, druhé nádvorie, pitoi, jamy, veľa kameňov.
Po návrate navštívime aj suveníry, chvíľu obzerám zmenšený disk z Festosu zo všetkých možných materiálov, ale ten, ktorý hľadám sa tu nenachádza - biely alabastrový, aký som videl pred rokmi v Agii Marine.
Matala
Smerom na Matalu míňame odbočku na Agiu Triada, kde sa chceme vrátiť až neskôr. Matala nás víta širokou dedinskou komunikáciou posiatou množstvom áut a autobusov. Než sa rozhliadnem, som pred slávnou plážou na parkovisku. Vstup - 1 Euro - mi po Agios Nikolaose pripadá pomerne smiešne - navyše je tu aj WC, blízko taverny...
Matala je vlastne úzka zátoka obkolesená skalnými platňami zbiehajúcimi šikmo do mora. Do týchto skál si ktosi vysekal diery, do ktorých možno pochovával mŕtvych, možno tam len sám býval a aj zomrel. Neviem si totiž predstaviť, ako po úzkych rímsach vo vyšších poschodiach nosili mŕtvych. Keďže neskôr tu bývali hipisáci, gréci toto miesto obohnali pletivom a vyhlásili ho za pamiatku (alebo to bolo naopak?). Jedno je však isté, keďže sa tu nič nestavia, tak sa ani nevyberá vstup. Zadarmo si môžete prehliadnuť jednoduchú jaskyňu, jaskyňu s predizbou, jaskyňu s dvoma obývačkami a pod.
Pláž v Matale je pieskovo-kamienková s platami pri vstupe do mora. Keď je more pokojné, tak bez problémov, ak by bolo rozbúrené, tak je to horšie s výstupom na breh.
Po krátkom odpočinku odchádzame z pláže, aby sme sa osprchovali pod jednou zo štyroch spŕch na konci pláže. Som tretí v poradí a voda z jednej sprchy iba kvapká. Keď zavriete prívod na nej, tak kvapká z druhej sprchy. Zaujímavý systém...
Gortys a najstarší zákoník
Vraciame sa rovnakou cestou, iba pred Festosom odbočujeme k Agii Triade. Podobný systém ako vo Festose. Pokračujeme na cestu vedúcu z Timbaki do Agii Deka a cestou takmer minieme malé parkovisko vľavo od cesty. Tu je totiž Gortys, známy okrem iného aj prvým písaným zákoníkom. Vstup - 4 Eurá, kostolík, ktorému chýba predná stena, Agora, Odeon a za ním povestný zákonník Gortysu. Písaný zlava doprava a sprava dolava, vraj ako vôl orie. Neviem čím to je, ale ja som niektoré časti čítal celkom plynulo (akurát neviem, čo tie klikyháky znamenajú). Vytrvalý dozor sa nás snaží upozorniť, že tamto na kopci bola akropola Gortysu, tuto bol vodný mlyn a pod.
Po prehliadke Gortysu pokračujeme smerom na Heraklion a domov. Cestou zastavujeme nad Herakliom na veľkom parkovisku, kde pri kostole a taverne lisuje maník džúsy z pomarančov. Na WC ma posiela do taverny. Tak ľudoprázdnu tavernu som ešte nevidel. Nevidel som tam ani obsluhu, ani barmana - nikoho. Ale WC vedľa baru bolo funkčné.
Cestou domov si ideme pozrieť ešte stredisko Agia Pelagia - malé mestečko na svahu nad morom. Cestou naspäť mi chvíľu robí problémy trafiť sa na diaľnicu, ale nakoniec som to nejako vyriešil. Stredisko Bali ležiace o niekoľko kilometrov ďalej je podobné, iba má väčšiu pláž. Fotím si ho z odpočívadla pred strediskom, ale nízko ležiace slnko už robí problémy.
Večer nechávam kľúče na recepcii, kde si ich na druhý deň vyzdvihnú aj s autom.