Celú dovolenku som absolvoval s polovičkou. Veď ako ináč. S tretinkou by som si to neužil a viac ako polovičku by som už v kufri neodniesol :-). Odlet z Bratislavy v poobednajších hodinách, prílet na Korfu. V lietadle bolo opäť pár jedincov absolvujúcich prvýkrát cestu lietadlom, takže niektorí si brali ako suvenír z lietadla aj tácky s podávaným jedlom (či si brali aj kávu a čaj to neviem, to som už nevidel) - ale dobrú chuť :-).
Na letisku v Kerkyre skenovanie na prasaciu chrípku (zaujímavé, že to nezachytilo spolucestujúcu na vedľajšom sedadle, ktorá celú cestu kašľala ako keby za to bola platená), mladík s rúškou cez hubu sa decentne obrátil na druhú stranu. Posun hodiniek o hodinu dozadu, cesta do Agios Georgios south, vykladanie dovolenkárov v Moraitike, takže do hotela Golden Sands v stredisku Agios Georgios south sme prišli pred večerou. Ubytovanie na prvom poschodí, výhľad do vnútrozemia. Ešte som nevedel, či je to dobré alebo nie, každopádne nebude svietiť slnko do izby celý deň a nebudú rušiť motorky a štvorkolky, prípadne ráno dodávky so zásobovaním.
Recepčná rovnaká ako vlani, Georga sme videli taktiež niekde pobiehať, takže sa tu odvlani nič nezmenilo.
Odchod z Agios Georgios south do Bratislavy
Odlet bol stanovený na 2.25 miestneho čas, prílet do Bratislavy niekedy okolo 3.20 bratislavského času. Odchod z hotela Golden Sands na letisko o 23.25 hodine. Opustenie izieb do 11.30, takže na popud mojej lepšej polovičky sme doplatili izbu do večera. Tým pádom sme si predĺžili pobyt o jeden deň (takmer), ktorý sme mohli stráviť slnením na pláži a vysedávaním "pri poslednom litri vína..." na balkóne.
Autobus prišiel presne, takže naloženie kufrov a smer Moraitika, pre ostatných dovolenkárov. Potom už iba cesta na letisko v Kerkyre. Tu nastal prvý šok (našťastie aj posledný), keď nám delegátka oznámila, že sa máme ponáhľať, že check-in je už otvorený a lietadlo čaká už iba na nás. Batožina sa nevážila, skenovanie kufrov prebehlo bez problémov, osobná kontrola sa tiež trochu ponáhľala a tak keď sme vstúpili do duty-free zóny, letiskový rozhlas práve hlásil, že sa všetci máme dostaviť na odlet lietadla do Bratislavy. Posledná výstupná kontrola bola taktiež blesková, jedna baba trhala letenky a dávala na kopu a druhá ich z tej kopy brala a skenovala. Približne do dvadsiatich minút sme už boli všetci v lietadle a čakali ďalších desať minút na povolenie k odletu.
Namiesto 2.25 sme teda odlietali približne o jednej hodine miestneho času. Bolo to teda zaujímavé, lebo ľudia mali dohodnuté odvozy z letiska v Bratislave a ako nás tak hnali do lietadla, nemali sme ani čas poslať správu príbuzným o zmene. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo, odštartovali sme bez problémov a nabrali smer - Slovensko, Bratislava.
Zaujímavo prebiehalo aj klasické občerstvenie na palube lietadla. Keďže ide o pomerne krátku trasu, letušky roznášali občerstvenie "prúdovým spôsobom". Jedna išla s vozíkom a jedlom, druhá hneď za ňou s nápojmi a tretia za nimi s kávou. Neviem si predstaviť, aké fofry by boli pri ešte kratšej trase - trebárs pri lete do bývalej Juhošky. To by asi letušky vyzvali cestujúcich, aby otvorili ústa a jedlo aj s pitím by im rovno hádzali do úst a liali hadičkou. Podobne ako v tom starom vtipe:
Na železničnej stanici sa ozve staničný rozhlas: Prosíme zamestnancov železníc, aby sa dostavili na tretie nástupište ku koľaji osem a vyplazili jazyky...Za chvíľu tadiaľ prehrmí rýchlik a rozhlas chraptí ďalej: Práve ste boli prehliadnutí závodným lekárom...