Jarný výlet vlakom do stanice Bytča. Odtiaľ asfaltom pešo popri ceste až na odbočku do Hlbokého nad Váhom a cez dedinu k Hlbockému vodopádu. Súľovským hrebeňom až do sedla Patúch a návrat do civilizácie v Súľove. Odtiaľ nekonečným asfaltom na stanicu v Bytči. Pracovný názov výletu by som dal totožný s časťou trasy - teda hrebeňový.
Vlakom o šiestej do Považskej Bystrice, prestup na miestnu lokálku, takže v Bytči-Hrabovom vystupujem asi o 8:45. Pri ceste čakám, až sa chytia satelity a vyrážam. Do 10 minút som v Hrabovom na rázcestníku pri obchode a krčme. Krčma je ešte zatvorená, obchod už otvorený, ale nepotrebujem. Krajnicou sa vydávam smerom na Žilinu, míňam most do Bytče samotnej, jedno policajné auto, jedného chodca v protismere a po pol hodine som na križovatke do Hlbokého nad Váhom.
Odbočkou do neďalekej dediny. Tu otvorený ďalší obchod, ale ešte stále nepotrebujem. Popri zatvorenej krčme po pomerne tichej ulici smerom na Hlbocký vodopád. Smerovky na vodopád boli pomerne časté.
Dediny sú rôzne. Každá má potenciál uchytiť sa v pamäti niečím iným. Túto si zapamätám ako dedinu chýbajúcich blatníkov. Nie všetkých. Iba niektorých. V dedine som videl odhadom viac ako 10 áut, ktorým chýbal jeden blatník. A to nepoočítam to minivrakovisko na hornom konci dediny.
Na konci dediny Hlboké nad Váhom je jedno menšie parkovisko pre motorizovaných návštevníkov vodopádov a tiež jedna neidentifikovateľná budova s terasou hore a WC dole. Odtiaľto začína štrková cesta mierne stúpať, vojde do lesa a po nejakých 700 metroch vyústi pred skalou. Na strome je rázcestník, že vodopád vľavo, pokračovanie zelenej vpravo. Ja sa dávam pre začiatok tou cestou vľavo. Za skalou je hlavná atrakcia tohto výletu - Hlbocký vodopád.
Na horný koniec vodopádu sa dá vyliezť menšou feratou. Teda jedným malým rebríkom a jedným veľmi krátkym zaisteným úsekom. Na hornom konci Hlbockého vodopádu je plošina so zábradlím, z ktorej je ajtak prd vidieť. Na fotenie tiež nič moc, pokiaľ nemáte 360-stupňový foťák.
Oficiálna zelená značka obchádza skalu pri vodopáde sprava. Po napojení značky k potoku, ktorý zásobuje Hlbocký vodopád si všímam divný polkruh vyrytý do mäkkej pôdy. Neskôr vyššie sa dajú vystopovať aj ďalšie nekonečné otlačky. No jasné, nejaký idiot na motorke a jeho zakrpatené ego.
Ešte trochu vyššie prechádzam cez potôčik na ľavú stranu. Tesne nad úrovňou potoka je nenápadný mostík. Už som sa chcel rozčuľovať, že si tu niekto stavia aj prekážkovú dráhu, ale všimol som si tú rúrku. Je to vyvedený prepad vodojemu (ten je o pár metrov vyššie). Rúrka mala cca 10 cm, mala kryt a vytekala z nej voda. Môj odhad 6-8 sek na 1l fľašu.
Potom už len stúpanie až po rázcestník Pod Roháčom. Okolo zaujímavé skaly, okná, dvere...
Odtiaľto nasleduje hrebeňovka v pravom slova zmysle. Teda hore, dolu, hore, dolu, hore...
Roháčske sedlo predstavuje jednoduchú možnosť úniku. Buď dolu do Súľova, alebo tiež dolu na druhú stranu do Podhoria. Prípadne rovno ďalej, ale to je už do kopca.
Cestou pár výhľadov do Súľovskej kotliny, ale najväčšie lákadlo prináša až Kečka.
Za Kečkou sa párkrát otvoria výhľady aj na druhú stranu - na Martinské hole, ba vidno aj hlavný masív Malej Fatry za Váhom.
Zostup k sedlu Patúch je krutý. Odtiaľ až do Súľova príjemnou lesnou cestou (na začiatku štrkovou), kde je treba dávať pozor na bikerov (na začiatku sa vyskytlo aj nejaké enduro - a to nenadávam majiteľovi).
Nakoľko v Súľove mi v rozumnom čase nič motorizované nešlo, vybral som sa asfaltom až do Bytče. Cestou som nič zaujímavé nestretol, akurát v Jablonovom som doplnil niečo tekuté.
Výlet meral cca 25 km s prevýšením cca 1000 metrov.
Občerstvenie v obchodoch v Hlbokom, studnička nad Hlbockým vodopádom, studnička medzi sedlom Patúch a Súľovom, zariadenia v Súľove (chata Súľov bola zas zatvorená, ale ani neviem, prečo som vynechal Čiernu vodu), krčma v Jablonovom.
Únik z trasy Pod Roháčom, v sedle Patúch a autobus od Súľova až po Bytču.