Príjazd do Durnbachtalu, parkujeme pri vstupe do tiesňavy Grosse Klause, kadiaľ sa budeme vracať. Je tu široký ohyb asfaltovej cesty vedúcej niekam do lesov a za ohybom nasleduje zákaz vjazdu. Zastavujeme teda priamo v ohybe. Odtiaľto pár krokov naspäť na prvej asfaltovej odbočke doľava. Asfalt sa po pár metroch premení na lesnú cestu a mizne v lese. Potok vpravo od nás napovedá, že vodopád bude čoskoro. Aj bol, ale aby som pravdu povedal, nič moc - málo vody. Chodník stúpa dvoma serpentínami nad vodopád a po chvíli sme opäť na asfaltke. Našťastie nie nadlho.
Pri kaplnke s parkoviskom (pár miest pre autá na parkovanie) chodník stúpa hore a my ho nasledujeme. Neskôr sa stáča doľava a v podstate pozdĺž okraja lesa po spodnej časti Hintere Wand nás vedie až k spodnej časti tiesňavy Kleine Klausse. Tu stúpa trochu viac do kopca a na mieste, kde cesta odbočuje doprava pokračuje Naturfreundesteig priamo.
Klettersteig Naturfreundesteig
Krátke rebríky, úseky zaistené kramlami, jediné nepríjemnejšie sú niektoré miesta, kde treba pomerne vysoko dvíhať nohy. Naturfreundesteig je vhodná aj pre deti, pokiaľ im na 2 až 3 miestach trochu pomôžeme. Okolo skalkárska oblasť, sprava zhora sa na nás pozerá kamzík. Krátka ferata Naturfreundesteig končí, dostávame sa na asfaltku vedúcu k Waldeggerhausu. Sme na Hohe Wande.
Tu odbočíme doprava a ideme sa pozrieť na oboru s kamzíčou zverou a železnou vyhliadkou. Krásny výhľad na Schneeberg (severné steny). Pokračujeme chodníkom k obore s lamami a detským ihriskom. Keďže sme v priestore sami, necháme sa zlákať na šmykľavku a na zvezenie na lanovej dráhe. Prejdeme cez cestu, obdivujeme detskú ZOO, kde môžete nechať deti vo výbehoch (budú tam mať malú háveď - morské prasatá, možno aj niečo iné) a pokračujeme k obore pre vysokú. Jeleňovi sa pózovať nechce, tak len leží, zato srny sú natlačené na miestach, kde ich môžete kŕmiť.
Pokračujeme cestou k chate Postl, kde si dáme chvíľu na oddych. Po krátkej päťminútovej prestávke v trvaní pätnásť minút - teda po trištvrte hodine vyrážame na najväčšiu atrakciu celého Hohe Wandu - železnej oblude prezývanej Skywalk. V okolí plno paraglidistov, klzákov, vodičov týchto umelých vtákov, ich mechanikov, turistov a očumovačov.
Skywalk ma nenadchol, výhľad do doliny je síce zaujímavý, impozantný a čojaviem čo ešte, ale v podstate len na takú obyčajnú dolinu, v diaľke pár kopcov... Ale zato som si prišiel na svoje pri pohľade vpravo, vľavo, a vlastne aj pred seba. Pred Skywalkom totiž piloti využívajú stúpajúce vzdušné prúdy a tak vidíte, ako náhle stúpajú rovno pred vašimi očami. Vľavo sú zas skalkárske steny a aj v čase našej návštevy tam nejakí lezci nacvičovali spartakiádu.
No najzaujímavejšia na pozeranie je stena vpravo. Tu totiž končí známy HTL steig a záverečnú časť feraty máte ako na dlani. Práve doliezali nejakí maďari. Platňu pod previsom zvládli, posledný kolmý výšvih sa doisťovali lanom. Medzinárodná jury na Skywalku a v jeho zázemí im však aj napriek tomu udelila potlesk.
Cesta pokračovala v hornej časti planiny Hohe Wand pozdĺž steny na východ. Smerovali sme k rokline Grosse Klause cez Waldeggersteig, pretože na jej konci stáli zaparkované naše tátoše. Trochu nepríjemná cesta dole, pár rebríkov, zhora trochu komplikovanejší prístup k nim, najmä pre klzký terén a šmýkajúce sa korene. Ale ináč nič náročné, na pár miestach síce boli natiahnuté fixy, ale istenie nebolo potrebné. Zaujímavé sú diery v spodnej časti, nazývané aj jaskyne. Na ich návštevu potrebujete umelé svetlo - denné nepostačuje.
Popis feraty Naturfreundesteig a Waldeggersteig
