Autobus nás vyhodil pri podjazde popod železničnú trať v Mixnitzi. Odtiaľ mierne vpravo, okolo medveďa a po asfalte stále rovno. Za dedinou Mixnitz začínajú parkoviská pre osobáky. Ešte chvíľu po asfalte a lesná cesta začína strmšie stúpať do kopcov. Prvý most, prvá studnička, vpravo za kaňonom potoka sa vypínajú skalné steny. Chvíľu po rovine a stojíme pred vstupom do rokliny Barenschutzklamm - pri chate Hans Kerl Hutte. Zaplatíme vstup (2006 cca 3 E) a už sa vhrnieme do rokliny.
Po chvili začína súvislý chodník z drevených mostíkov a rebríkov položených ponad potok. Je treba uznať, že tu sa o chodníky starajú. Aj keď niektoré zábradlia držia iba na jednom klinci, lepšie povedané na konci klinca. Rebríky a mostíky sú poctivo označené po jednotlivých úsekoch, teda stáva sa, že prejdete po mostíku pár metrov ponad potok a číslo označujpce poradie úseku vystúpi aj o niekoľko čísiel. Najstrmší úsek je na začiatku, v strede a na konci :). Medzitým sú úseky rovnejšie. V čase našej návštevy bolo po daždi, jednotlivé brvná sa dosť šmýkali. Posledné rebríky v rokline Barenschutzklamm odbočovali z rokliny smerom doľava. Ešte chvilu lesom, chvilu popri lese a prichádzame na lúčku, kde stojí hostinec Guten Hirten. Pastier je to dobrý, má pre nás pripravené aj stoly mimo areálu, takže nie je problém oddýchnuť si.
Po oddychu vyrážame smer Steierischer Jokl a Hochlantsch. Cesta stúpa v strmých zákrutách hore, skaly aj zem sú mokré, niekde je potrebné pomáhať si minimálne palicami. Po dosiahnutí skalnatých partií sa chodník narovnáva. Ešte míňame skalnú hranu naľavo od nás a už sme pri vrcholovom kríži Hochlantschu.
Výhľady nám kazí hmla valiaca sa z údolia a tak sa pomaly dávame na cestu naspäť. Mokrá hlina a klzké skaly. Šmýka sa poriadne, je potrebné byť opatrný. Pri hostinci Steierische Jokl nás čakajú ešte schody dolu ku kostolíku Schussenbrunn, ktorý je situovaný pod skalou. Kostolík je zatvorený, ale fotiť sa dá aj vnútro vďaka ozdobnej mreži na dverách. Cesta naspäť po schodoch ku Joklovej krčme a potom dolu k dobrému pastierovi (Guten Hirten). Tu čakáme na ostatných pri jednom čapovanom. Ešte chvíľu čakáme, pre istotu ešte chvíľu - začína pršať, začínajú sa čerti ženiť, trávu pokrývajú prvé krúpy. Po pol hodine je celé okolie biele, ale rozhodujeme sa, že ideme aj tak. Chodník vedie trochu vpravo od rokliny (to je naše šťastie). Na lesnej ceste je asi 15 centimetrov vody s krúpami, dážď ešte bubnuje, ale pomaly ustáva. Cesta dolu po chodníkoch a teraz už aj v "tečúcom potoku", našťastie, prestalo to šmýkať. Valíme to teda po serpentínach, až prídeme ku vchodu do rokliny Barenschutzklamm. Odtiaľ už vedie pomerne dobrá cesta, akurát že opäť naberá na šmykľavosti. Približne po pol hodime teda stojíme pri autobude v Mixnitzi, kde je čas prebaliť sa do niečoho suchého.
