Prístup okolo Viedne, smer Sankt Polten, na jeho úrovni odbočiť doľava - smer Mariazell.
Prejsť cez neprehliadnuteľný kopec a za ním dolu až do dediny Reith.
Tu sme odparkovali autobus a pokračovali pešobusom cez vyhliadku Kaiserthrone až k vodopádu Lasingfall.
Fotogenickou cestičkou smerom dolu k vodnej elektrárni. Z výpustu sa valí voda. Toľké mrhanie... Za elektrárňou prejsť cez drevený mostík a cestou doľava proti prúdu do kaňonu Otschergraben. Chodníkom po brehu potoka, väčšinou po drevených mostíkoch bez zábradlia.
Na niektorých miestach natiahnuté fixy, takže po daždi tu býva asi veselo. Prichádzame k búde prezývanej Otscher Hias (po slovensky čítaj približne ako Otčer chľast :-) ). Je to miesto na krátke občerstvenie, prípadne ochutnanie miestnych palaciniek.
Po prestávke pokračujeme k vodopádu Mirafall. V čase návštevy mal vodopád Mirafall dosť málo vody, takže to vyzeralo, že hore niekto zabudol zavrieť sprchu. Po oddychu na miestnych laviciach (nejaké dve rakúšanky si na jednom stole rozložili švédske stoly a odišli k vodopádu, ale nevedeli sme, či to jedlo náhodou neotrávili) sa vraciame známou cestou až k elektrárni. Až teraz chápem, že tie fixy popri mostíkoch slúžia aj pri stretnutí turistov v protismere.
Od mostíka pri elektrárni (voda sa už nevalí, asi opravili kohútik) ďalej po ľavej strane potoka okolo samotnej nádrže do kaňonu Tormauer. Zaujímavé lezecké terény, najmä tie vľavo. Sem sa chodí na ľady, ale v čase našej návštevy už ľady nie sú vytečené. Chodník kľučkuje okolo potoka, miestami zaujímavé skaly v koryte, ich farba sa s nadmorskou výškou mení od sivej až do bielej.
