Mimoriadne krátky novembrový výlet v pomerne peknom počasí. Nakoľko som mal z dúbravskej malty doobedné voľno, vybral som sa na približovací výlet. Za cieľ som si zvolil Devín, kde som už nejaký ten piatok nebol. Asfaltkou spod hradu Devín až ku kostolu metodického Cyra. Neďaleko odtiaľ veľká pamätná ceduľa, vraj na tejto fare čosi napísal Bernolák. A na okolitých domoch nič. Ani len zmienka o tom, že tam ktosi čosi napísal. Napríklad list frajerke. Prípadne aspoň vianočnú pohľadnicu. Na tom Devíne teda museli byť ostatní ľudia asi negramotní.
Z Devínasom to vzal po červenej značke až na Devínsku Kobylu. Neerdžala, ale na druhej strane je potrebné povedať, že už ani tie výhľady nie sú také, ako si ich pamätám z minulosti. Po chodníkoch trochu blata, ale treba povedať, že z tej malty som sa neskôr vracal špinavší. Najviac blata bolo od konca Devína po rozcestie Úzky les, prameň. Od rozcestia trochu hore kopcom, neskôr takmer rovinka. Potom nepríjemným úvozom pod Devínsku Kobylu. Nepríjemný preto, lebo skaly v ňom prikrylo lístie a tak som nevidel, kam stupiť a kam radšej nie.