Do Barcelony sme leteli lietadlom španielskej leteckej spoločnosti s odletom z Bratislavy vo večerných hodinách (pre meškanie v noci). Prílet do Barcelony niekedy okolo pol piatej ráno, potom ospalý presun do hotela Fragata v Calelle. Príchod hodinu pred raňajkami, to už nebolo ani na pospanie, ani na kúpanie v mori.
Informácie o stredisku Calella a o Španielsku
Calella je malé mestečko medzi Barcelonou a Genoou. Dominantou je tu maják stojaci južne od mesta, okolo ktorého sa vinie stará cesta do Barcelony. Keďže hlavné ulice sú postavené súbežne s morským pobrežím, je maják vhodným miestom na orientovanie po návštevách nespočetných obchodíkov. Keďže sme chodili podľa nepísaných pravidiel pravej ruky a bez Ariadninej nite, stalo sa nám zo začiatku pri prebiehaní z jednej strany ulice na druhú, že sme sa ocitli v obchodíku, v ktorom sme už raz boli. Pri orientácii smerom "k majáku" a smerom "od majáku" sa nám toto nestalo, aj keď sa polovička snažilaáááá.
Calella má širokú pieskovú pláž s trochu strmším vstupom do mora. Za plážou nasleduje železnica, za ňou je miestna komunikácia a nasleduje rad hotelov. V tomto rade leží aj hotel Fragata.
Informácie o hoteli Fragata
Hotel Fragata je dvojhviezdičkový hotel (v čase našej návštevy). Má železom obité dvere, až som sa zľakol, či vôbec dostaneme priepustku na vychádzku k pláži. Aj sa mi raz podarilo takmer neodomknúť, ale nakoniec zámok povolil. Izba hotela Fragata je malá, vmestila sa do nej jedna manželská posteľ a jedna skriňa. Oproti dverám bolo jedno veľké okno, ktoré pozeralo na susedný hotel, vzdialený asi tri metre. Nad oknom viedol jeden kábel, na ktorom v noci s obľubou pristávali igelitové tašky naplnené obsahom žalúdkov opitých Nemcov, takže sme v noci radšej nevetrali.
Vpravo od dverí bolo WC s kúpeľňou. Kúpelňa hotela Fragata mala malé vetracie okienko, ktoré ústilo do kúpelne susednej izby. Zaujímavý to systém. V susednej izbe bol ubytovaný pár francúzskych tmavších (povedal by som že až čiernych) občanov. Tí, aby ukázali okoliu, ku ktorej etnickej skupine patria, si púšťali z obrovského magneťáku černošský rap na plné pecky. (Napadol ma starý český dvojzmysel - Najlepšou antikoncepciou je vraj pustiť si rádio na plné gule...) Samozrejme, že nie celý deň. Iba od jednej až druhej v noci (keď sa vrátili z flámu) do takej deviatej ráno, potom asi zalahli a druhé kolo začínalo niekedy okolo štvrtej poobede a končilo okolo deviatej večer (to asi išli na ďalší flám). Čo robili od rána do večera nevieme, lebo to sme boli na pláži a medzi večerou a ránom tiež neviem, lebo to sme sa snažili aspoň trochu zaspať. Potom nastal taký hluk, že aj tie železné dvere takmer pochodovali po izbe. Musím povedať, že na dané indivíduá nepomáhalo ani intenzívne búchanie na ich železné dvere, predpokladám, že oni ich mali s protihlukovou výbavou :-).
V suteréne hotela Fragata boli ešte ubytovaní Taliani, ale takí nejakí netypickí, lebo o tých sme za celý pobyt ani nepočuli.
Strava v hoteli Fragata a v blízkom okolí strediska Calella
Strava bola nečakane plná penziová, formou bufetových stolov, bez nápojov. Nápoje sa tam tuším ani nemali kde podávať. Strava bola chutná a bolo jej dosť. Trochu mi vadila chuť olivového oleja v zemiakoch, malo to veľmi divnú príchuť a aj keď mám olivový olej rád, týmto zemiakom som sa vyhýbal (asi nejaké prísady v oleji).
Šéfkuchár stíhal dopĺňať, nestačil iba na nejakého Nemca. Ten si z každého jedla nabral tri plné taniere (úplne z každého, takže na stole sa hromadili tri taniere zemiakov, tri taniere morských potvor, tri taniere pečiva, tri taniere...) a doniesol to k stolu. Potom prišiel k veľkej kompótovej mise, vzal si malú misku, nabral do nej kompót, malú misku nechal pre ostatných a veľkú misu plnú kompótu si doniesol k stolu. Potom ochutnal z každého taniera za vidličku, zistil, že na každý z troch tanierov si nabral rovnaký pokrm, ktorý mu nechutil a tak to všetko nechal na stole a odišiel. Kuchára skoro rozhodilo na všetkých šesť svetových strán a na druhýkrát mu už išiel aj nadať.
Treba povedať, že niektoré jedlo vyzeralo lepšie, ako chutilo, najmä také klobásky z morských potvor neboli nič moc, ale vždy sa našli nejaké špeciality, ktoré boli chutné. Malú klobásku som ochutnal jednu, na kuracie stehná som sa otočil asi 7-krát.
Pitie bolo najlepšie v neďalekom obchodíku (smerom na maják), kde bolo v chladničke nielen dokonale vychladené, ale sedmička perlivého vína (kava) bola aj lacnejšia ako plechovka piva. Vo vtedajšom kurze vychádzala na nejakých 40 korún.
Spolucestujúci sa asi tiež pobavili, lebo rozprávali, že sa posadili do kaviarne na nejakú kávu, takto si to aj pekne slovensky objednali, čašník im doniesol šampus - tak si mysleli, že pozornosť podniku, ale keď sa začali zháňať po turkovi zistili, že cava je v španielčine niečo iné (a drahšie samozrejme).
Prekvapilo ma, že vo viacerých kaviarňach - cukrárňach mali vo výlohe krásne jahody so šľahačkou. V okolí Barcelony sa vraj pestuje veľa jahôd, ale taký šľahačkový pohár pečený za výlohou som neriskoval.
Suveníry z Calelly
Keďže pri ceste z Bratislavy do Barcelony nevydržal môj malý ruksak, naplnený fototechnikou, museli sme sa poohliadnuť po nejakom batôžku, aby som všetky tie voloviny nemusel trepať v rukách. Okrem toho klasická fľaša Sangrie a nejaké sladké pitivo vo fľaši upravenej do tvaru býka. Potom už iba bižutéria pre polovičku a ostatné voloviny pre syna a okolie.
