Víkendový výlet do okolia Senice. Už dávnejšie ma lákal výlet do Smrdákov a k Miléniovému krížu. A tak som som si jeden zľava doprava naplánoval (aj keď pôvodne u Unína cez Zámčisko, ale vzhľadom na neustále sa vyvíjajúce spoje som to zmenil na okruh Senica - Smrdáky - kríž - Senica). Ako to už u mňa býva zvykom, na poslednú chvíľu som výlet zmenil na sprava doľava, teda zo Senice cez Rybky, kríž, Smrdáky naspäť do Senice. Že prečo? Nuž, vzdialenosť k Uskovej studničke povyše Miléniového kríža, kde som si chcel oddýchnuť a najesť sa, bola opticky väčšia cez Rybky ako cez Smrdáky.
Výlet začínal cca 7:30 na Hlavnej stanici v Bratislave. Odtiaľ cez Kúty do Senice. Od stanice v Senici chodníkom, neskôr krajom cesty a poľnou cestičkou až do Čáčova. V Čáčove potešil smerovník, ktorý do Smrdákov ohlasoval 1:20 hod. Z mapy Hikingu je to 1:50 hod. (jedným smerom) a veru, tento údaj má oveľa bližšie ku skutočnosti ako ten zo smerovníku. To bolo prvé prekvapenie výletu, rozhodne nie posledné.
Ktosi povedal, že vraj modrookým sa nedá veriť. Nuž, tu mám veľké výhrady nielen k modrej značke, ale aj k žltej. A keďže výlet som mal naplánovaný najmä po týchto dvoch značkách... Ale poporiadku, teda od konca.
Koniec bol šťastný, nestratil som sa, došiel v poriadku, v miernom uragáne mi nič na hlavu nepadlo, dokonca som sa ani neutopil v blate. Takže tak. No a teraz pre zmenu od začiatku.
V Senici som vystupoval pomerne presne. Chodníkom popri ceste, potom odbočka doľava, popri smradľavej ČOV (čističke odpadových vôd) a krajom cesty bez chodníka až pred obec Čáčov. Tu na poľný chodník pomedzi pole a záhradky dediny. Rovno okolo garáží a cez cestu až k rázcestníku Čáčov (červená do Senice viac vpravo, žltá do Smrdákov doľava). Časovo približne pol hodina. Čas na rázcestníku do Smrdákov (1:20 hod) je pre tých rýchlejších. Hneď na začiatku dediny smerom k poľu (prvé výhľady na Miléniový kríž), potom poľným chodníkom na ďalšiu ulicu a tu kľučkovať až na asfaltovú Pánsku cestu, ktorá vedie z Čáčova smerom k Smoleniciam.
V Čáčove sa chystali nejaké bežecké preteky, akurát nafukovali "cieľovú rovinku". Na asfaltke "Pánska cesta" bola jedna ceduľa, vraj by tu nejakí potentáti chceli obnoviť čerešňovú alej. Ako to už býva, po tých rokoch by už bolo potrebné obnoviť hlavne tú tabuľu s predsavzatiami, lebo je už skoro nečitateľná.
Na konci Pánskej aleje je odbočka doprava smerom na Rybky a vľavo hnojisko s nápisom WC Muži. Nejaký stĺp s rázcestníkom som nezahliadol. Na asfaltke do Rybiek stoja dvaja policajti s páskou cez cestu. Idem teda obzrieť koniec asfaltky a odbočku do Smrdák, kadiaľ by som sa mal poobede vracať. Aby som pravdu povedal, značku som si nevšimol, a to som došiel až za alej. Pri návrate som pozornejšie sledoval tie nastriekané šípky pre bežcov a nakoniec som objavil aj starú žltú značku dômyselne ukrytú na strome.
Potešený som sa vrátil k spomínanej asfaltke do Rybiek, odkiaľ medzitým tí dvaja policajti zmizli a vydal sa ňou (už modrou značkou). Cesta prekonávala malý kopček, klesla k ďalšej aleji s potôčikom, pred ním sa dala doľava a po pár metroch sa stáčala doprava cez malý potôčik do obce Rybky. Vedel som, že obe mapy, na ktoré som sa spoliehal uvádzajú cestu cez potôčik až na hlavnú cestu do Rybiek. O to viac ma prekvapila prvá dnešná modrá značka, ktorá na strome vpravo od cesty ukazovala šípku kamsi doľava po nespevnenej ceste popri potoku. Pre istotu som skontroloval aj opačný smer, ale tu bola modrá šípka umiestnená tak, akoby som mal prísť popri potoku. Nič to, asi sa značka zmenila, pomyslel som si a vydal sa ňou vpred.
Neistota sa násobila, nakoľko ďalšie značky som nenašiel a pritom ich bolo kde umiestniť. Cesta sa navyše stáčala ešte viac doľava, ako bol smer značky v mape. Nakoniec som došiel k miestnemu futbalovému ihrisku a to som už vedel, že odtiaľ sa už nebudem musieť vracať. Pri ihrisku aj stôl s posedením, ktorý prišiel po takmer dvoch hodinách vhod.
Od ihriska Rybky doprava do obce na hlavnú cestu. Tu ďalšia prírodná značkárska zaujímavosť. Predstavte si križovatku. Cesta zľava doprava vedie od Kríža do Senice, ja prichádzam od ihriska a oproti pokračuje cesta na Rohov. Modrá značka by mala ísť od Kríža (teda zľava) odbočiť smerom na Rohov (vlastne robí zákrutu doľava, teda odo mňa akoby ďalej rovno) a po pár metroch zahnúť doprava na paralelnú cestu s cestou do Senice. Na náprotivnej strane je elektrický stĺp a na ňom modrá šípka ukazujúce smerom na Rohov. Pre prichádzajúcich od Kríža je značka umiestnená až na druhej strane stĺpa a je teda neviditeľná, pre prichádzajúcich po pôvodnej modrej ich posiela naspäť a pokiaľ je skutočne modrá preznačená okolo ihriska, tak pre prichádzajúcich od ihriska by ma posielala vlastne na starú modrú značku cez Rybky znova k Pánskej aleji. Popis je trochu komplikovaný, ale priložené fotky a prípadne záznam GPS by to mohli objasniť.
Idem sa ešte pozrieť trochu doprava, kde za parčíkom vidno nejaký rázcestník, ale nakoniec to bol iba cyklorázcestník a tak sa vraciam na križovatku. Dávam sa teda doľava (z hľadiska môjho príchodu od ihriska) na hlavnú cestu a po pár desiatkach metrov objavujem vpravo na zábradlí mostíka aj modrú značku. Cesta od Rybiek ku Krížu (a vlastne aj do Smrdák) nemá krajnice a tak musím dávať pozor hlavne na tie motorové opachy, čo sa vracajú z polí, prípadne vezú tie posekané jariny (siláž) z polí. Vpravo od cesty je za polom vidno nejaká hacienda, ale nejak jej nevenujem pozornosť a vyjdem až na mierny kopček po asfaltke. Tu kontrolujem GPS a zisťujem, že som mal k tej haciende predsa len odbočiť. Na druhej strane, z kopčeka je výhľad na Kríž, na hrad Branč...
Vraciam sa tých pár desiatok metrov a odbočujem k haciende. Na odbočke je dostatok stromov, kde sa značka dá umiestniť, ale značky tu niet. Je až o pár metrov ďalej na strome, ktorý je od odbočky zakrytý iným stromom a burinou. Okolo haciendy k ďalšej aleji. Tu je na strome ďalšia stará modrá značka, viditeľná z protismeru, ale aj ceduľka, vraj pozor včely. Včely si našťastie dali pozor, asi nechceli provokovať, lebo podľa mapy mal poľný chodníček pokračovať oblúkom krajom poľa popri aleji. V praxi to vyzeralo tak, že tam evidentne kedysi nejaký traktor prešiel, ale medzitým dážď spláchol snáď polku kopca presne do zakreslenej cesty z mapy. Na dôvažok, krajom poľa sa valila taká pomerne hlboká voda presne do ohybu aleje, popri ktorej som mal prechádzať. Rozmočené okraje svedčili, že neradno tadiaľto ísť. Nakoniec som našiel jedno miestečko, ktoré sa mi zdalo, že by mohlo byť priechodné a niekde poblíž som bahnotok prekonal.
Po poli som prešiel až k betónovej ceste, ale nikde ani náznak cesty. Ale je pravda, že som na stromoch objavil asi dve staré modré značky a jeden piknik-plac v zarastenej aleji medzi poľom a potokom. Pole končilo spomínanou betónovou cestou a pred ňou boli ešte dve maringotky s včelami. Modrá značka mala viesť doľava do kopca, ale ešte predtým som na druhej strane aleje a potôčika objavil rázcestník, tak som ho išiel obzrieť. Rázcestník Rohov, obec oznamoval, že modrá značka pokračuje do obce Rybky (teda akoby naspäť, ale po ľavej strane potoka - ale cestička tu bola tak zarastená, že by som radšej volil asfaltku ešte viac vľavo) a cez potok po spomínanej betónovej ceste bol vyznačený smer Studnička (55 minút). Týmto smerom som sa teda vydal.
Betónová cesta sa vybrala rovno na kopec, kde zatočila doprava a ťahala sa ešte vyššie. Vľavo výhľad na Miléniový kríž. Na vrchu kopca zatočila betónová cesta znova doprava. Tu bola nejaká ohradená záhrada a zatlčená nízka žltá kovová tyčka. Buď elektrika, alebo tu niečo chýbalo na orientáciu. Našťastie GPS ukazovalo, že práve tu sa cesta lomí.
Vydávam sa teda poľnou cestou vľavo od oplotenej záhrady. No, poľnou cestou sa to dá nazvať možno v Sci-Fi románe. Teda, kedysi tam prešiel traktor a tak občas je tá pováľaná tráva priechodná a občas sa dá aj po koľajach. Na jednej strane obyčajná tráva, na druhej strane nejaká poľnohospodárska plodina. "Cesta" sa podchvíľou lomí v pravých uhloch a vodítkom je hlavne GPS. To mi ukazuje, že pri poľovníckom posede mám odbočiť doprava, hoci značka na strome zas ukazuje skôr rovno do vysokej trávy. Ale pri pohľade naspäť je všetko jasné, lebo na neďalekom posede je šípka doľava. Potom krajom poľa smerom na ďalší posed. Tu vyplaším najskôr trojicu sŕn a neskôr ešte jedného srnca. Potom už iba okolo stĺpa vysokého napätia s modrou značkou dole do remízky, pár metrov po rozbahnenej ceste a som pri studničke.
Prameň pod Miléniovým krížom, prípadne som niekde našiel že aj Uskova studnička má posedenie, ohnisko a samotný prameň. Informačná tabuľa hovorí, že voda bola v roku 2020 pitná. Studnička je zakrytá a voda je vyvedená rúrkou. Výdatnosť odhadujem na 1 liter za 10 sek. Rúrka je dosť nízko nad odtokom, takže moja 7-decka mala problém. Pomocou hrnčeka sa dal tento problém prekonať (preto uvádzam že výdatnosť odhadujem). Pri posedení boli ešte tri hrnčeky pre prípadných záujemcov.
Od prameňa pokračovaním rozbahnenej cesty a po pár metroch vychádzam na asfaltku. Krajom doľava a po pár desiatkach metrov prichádzam k Miléniovému krížu.
Výhľady na Senicu, na Branč, a na Smrdáky. Pri kríži je ďalší rázcestník. Vraj Miléniový kríž, obec Smrdáky. Smerovník ukazuje rovno na obec. Ale cesta tadiaľ nevedie. Do Smrdák musíte vyjsť na asfaltku a pokračovať smerom do kopce, popri odbočke k Studničke a ešte viac do kopca až za prvú medzu, za ktorou odbočuje doľava poľná cesta. Smerovník znovu žiadny, ani ku studničke ani do Smrdák, šípky ani značky žiadne. Vlastne, jedna dvojitá tu je. Na vrchu kopčeka, kde odbočujete doľava z asfaltky na poľnú cestu do Smrdák je na náprotivnej strane cesty na strome namaľovaná dvojitá šípka. Aj modrá, aj žltá. Teda v smere od Smrdák ju uvidíte, od Kríža nie.
Cesta pokračuje opäť krajom poľa a na pár miestach sa nachádzajú kovové tyčky, občas so žltou značkou. Všetky značky ukazujú smer od Smrdák ku Krížu, ak si teda nie ste istí, či idete dobre, prejdite sa pár metrov za tyčku a ak vidíte plechovú šípku, tak idete dobre. Na jednom mieste pri medzi sa dokonca zbiehajú modrá aj žltá, z opačnej strany to vidíte ale pri ceste od Kríža do obce Smrdáky nie.
Ešte jedna minikrižovatka pri vinárskej osade rovnako značená z jedného smeru a už sa cesta vynorí pri futbalovom ihrisku Smrdáky. Odtiaľ je to na hlavnú cestu v Smrdákoch už iba kúsok.
Kúpele Smrdáky prejdem pomaly, Pár zastavení na foto, jedno pri miestnom pohostinstve, kde už štamgast stráži. Nuž, jedno by aj padlo dobre, tak sa šuhaja pýtam, či už majú otvorené. Asi dve minúty premýšľa, gúli očami, potom znovu premýšľa... Keď už chcem odísť, tak nasucho preglgne v hovorí, že otvárajú až o pol tretej. To by som tu musel čakať zhruba trištvrte hodinu, tak poďakujem za tú ťažko vydolovanú informáciu a idem ďalej.
V Kúpeloch Smrdáky ma zaujali dva artefakty. Ten prvý je tá socha tých kozmonautov na centrifúge (alebo sú to múmie na 3D-skenere?) a druhým je tá koláž na Kúpeľnom dome Smrdáky. Stále neviem prísť na to, či sa inštalatéri tej plastiky nepomýlili a či ju nedali naležato. Ale potom by mala veľmi silné stehná...
Cez kúpeľný park Smrdáky idem pomaly, práve tam chystajú nejaký bašável, stánkári sa dohadujú, či im 100 kíl hranolkov bude stačiť. Ja si myslím, že by im stačilo aj pár sudov piva, ale nechcem im do toho kecať. Na konci parku sa napájam na žltú turistickú značku, prechádzam popri nejakom rozpadnutom čude a vychádzam na poľnú cestičku popri potoku. Pozor si musím dávať hlavne pod nohy, lebo nedávne dažde a mierne vyliaty potôčik rozmočili zem a tak sa pomaly prepadám jak na tekutých pieskoch. Navyše, na kraji ďalšieho poľa sa žltá značka láme prudko doprava hore a šípky samozrejme nikde.
Cez malý kopček krajom poľa znova dolu k aleji s potôčikom. Traktorová cesta je tu dosť výrazná a navyše je tu aj žltá značka na potvrdenie cesty. Cestička sa vinie popri aleji, asi 3-krát prechádza z jednej strany na druhú. Vyhliadky predovšetkým na okolité polia a samozrejme na tie motorové čmeliaky z neďalekého letiska Senica. Na jednom mieste sú zatlčené drevené koly pozdĺž poľa. Predpokladám, že to budú oplocovať a potom to len bude zaujímavé, keď budú turisti chodiť po tej zarastenej a zaburinenej časti medzi plotom a potôčikom.
Nakoniec sa šťastne dostanem na koniec Pánskej cesty a rovnako ako som došiel, tak sa asfaltkou dostávam do Čáčova (kde už balia nafukovaciu cieľovú rovinku), k rázcestníku Čáčov a na stanicu v Senici. Od Smrdák mi to po rázcestník Čáčov trvalo zhruba tých 1:20, ale je potrebné povedať, že som išiel dosť rýchlo, aby som nezmeškal vlak zo Senice do Kútov, ktorý chodí každé dve hodiny a aby som aj mal trochu času na dojedenie posledných regulérnych zásob a nemusel vysedávať na stanici ako nejaký bezdomovec.
Trasa merala cca 28 km, prevýšenie mi ukazovalo nejakých +/- 300 metrov (teda žiadne). Prípadné občerstvenie v Senici (Bila neďaleko rázcestníka Čáčov), v Čáčove mimo trasu, v Smrdákoch. Studnička neďaleko Miléniového kríža.
Vzhľadom na značenie odporúčam ísť radšej v smere hodinových ručičiek.
Trasa výletu Senica - Rybky - Miléniový kríž - Smrdáky - Senica so Stefanynkou