Výlet na Dolnú Nitru. Autobusom do Nitry a odtiaľ ešte do obce Oponice, odkiaľ sa ponúka zaujímavý výlet cez tri hrady a jeden kaštieľ. Ale poporiadku, takže hneď v obci sa nachádza Chateau Appony (Apóniovský kaštieľ). Turistická značka síce ide až poza plot, ale hospodárska brána je práve otvorená a tak nahliadnem na dve-tri fotky. Pôvodne som myslel, že cena ubytovania bude zahŕňať aj prípadné vyčistenie ogrcaného gobelínu z čias Marušky-Terezky, ale po prezretí ich webstránok sa mi to až také strašné nezdá...
Hrad Oponice
Následne sa vrátim na zelenú značku a tou pokračujem lesnou cestou v remízke, s občasnými výhľadmi na hrad Oponice. Pred oborou ma šipky posielajú vľavo, hneď za ňou zas prudko doprava. Zatiaľ je stúpanie také nijaké. Vchádzam do lesa a chodník sa začína dvíhať. Za chvíľu už stojím pri hrade Oponice.
Pred hradom Oponice je dobyvačná výprava, pravdepodobne miestna alebo iná základná škola. Na počudovanie, učiteľkám sa zatiaľ darí zvládať túto hordu. Padací most cez hradnú priekopu je dočasne nahradený dreveným, ktorý našťastie nepadá ani pri ceste tam, ani pri ceste naspäť. Potom už iba po drevených rebríkoch a schodíkoch sa pomaly dostať až do najvyššie položenej hradnej veže. Výhľad taký prižmúrený pomedzi múry a strechu. Výhľady predovšetkým na Ponitrie, okolie Topoľčian, Považský Inovec. Treba povedať, že na hrade Oponice sa pracuje (vstup na vlastné nebezpečenstvo). Započul som aj informáciu, že z hradnej veže je v dobrom počasí vidieť až na Kamzík pri Bratislave, ale z mojej strany je to neoverená informácia, až také dobré počasie som zas nemal.
Z hradu rovnakou cestou až na rázcestník Oponický hrad. Z cesty vidno spomínanú vežu, ktorá je už rekonštruovaná. Ale na môj vkus nejako divne. Z veže Oponického hradu trčia do všetkých strán drevené koly ako nejaký ježko. Ja by som skôr očakával, že trámy budú smerovať dovnútra stavby, aby uľahčili budovanie hradieb, prípadne poslúžili pre hradný ochoz (ochodza - to je ten chodníček popod vrch hradieb z vnútornej strany, aby boli obrancovia schovaní pri strieľaní aj presunoch) a nie na uľahčenie šplhania pre dobyvačné vojská. Ale môžem sa mýliť...
Z Oponického hradu na Veľkú skalu a do Pustého
Od Oponického hradu zelenou značkou príjemným chodníčkom mierne dolu. To mierne dolu sa za chvíľu mení na mierne hore a neskôr na prudko hore. A ešte vyššie a vyššie.
Na lúčke, na ktorej sa zdalo že je vrcholová, sa nachádza dokonca aj nejaký triangulačný kameň. Ale nie, to len nasleduje krátky prudký zostup dolu a potom príjemným stúpaním až k Veľkej skale. Tu je skutočný rázcestník Veľká skala. Odtiaľto chodník klesá najskôr mierne, potom prudšie a prudko až na Pusté. Na Pustom stretávam rázcestník, širokú lesnú štrkovú cestu, jedno auto, dva košíky na huby a tri osoby.
S hubami je to zaujímavé. Od Oponíc vôbec nič. Prvé hríby začínali cca 50 až 100 výškových metrov pod Veľkou skalou. Hlavne bedle. Tých tam bolo toľko, že by sa na ne oplatilo zobrať kombajn. Bedle a suchohríby pokračovali aj na druhú stranu, ale opäť po 50 až 100 výškových metroch končili a nasledovali iba zriedka. Od Pustého až po Remitáž boli hríby vidieť iba príležitostne. Ale možno sa už vyzbierali???
Od Pustého do Kostolian pod Tríbečom
Od Pustého (možnosť úniku do Horných Lefantoviec) sa pridala na časť cesty modrá farba značky a štrková cesta viacmenej stúpala. Najskôr menej, potom viac. Po kótu 443 m (na Hikingu) a odtiaľ začala vytrvalo klesať. Výhľady obmedzené na pár priesekoch. Neskôr sa modrá značka odpojila a opäť som pokračoval zelenou. Na križovatke lesných štrkových ciest (pomerne hustá premávka, presnejšie dve autá, z toho jedno nákladné) chodník pokračoval mierne zarastenou lesnou cestou a neskôr prešiel na chodníček vedúci lesom popri lúke. Veľmi príjemná prechádzka. Mierny kopček bol až pred rázcestníkom Pod Gaštanicou. Nakoľko som vedel, že najrýchlejší prechod zelenou značkou cez Gaštanicu na hrad Gýmeš je v čase zberu zakázaný, naplánoval som si obchádzku červenou značkou cez Kostoľany pod Tríbečom. Lesná cestička je to vcelku príjemná, po pravej strane ma občas sprevázal plot s upozorneniami, že prechod cez gaštanicu je zakázaný. Chodník klesal vcelku mierne až do Kostolian pod Tríbečom.
Kostoľany pod Tríbečom ponúkajú solídny altánok, vhodný na občerstvenie a na výhľad predovšetkým na Ploskú a Veľký Lysec.
Z Kostolian pod Tríbečom na hrad Gýmeš
Od altánku mierne naspäť a potom už žltou značkou smerom na Sedlo pod Gýmešom. Lesná cesta stúpa pomerne mierne hore, až posledné metre pod sedlom sú trochu strmšie.
Od Sedla pod Gýmešom po hrad Gýmeš (kopec Dúň) je to vcelku príjemná prechádzka zelenou značkou (je to vlastne pokračovanie zelenej, ktorou som išiel po Sedlo pod Gaštanicou, ibaže teraz opačným smerom), zaujala aj odbočka k WC latríne, nie na/pri každom hrade som videl takého vymoženosti (áno, viem, že niekto považuje za vymoženosť až splachovacie WC).
Hrad Gýmeš bol v čase mojej návštevy už pustý. Teda ak nerátam toho posledného ustupujúceho turistu, ktorý si obliekal bundu pred následným zostupom a vytriasal si posledné hradné kamene z topánok. Hrad (alebo skôr zrúcanina) je to pekný, rozľahlý. Je vidieť, že sa na ňom maká, niektoré časti má opravené, niektoré ešte na opravy čakajú. Zaujal tunel. Hneď som si spomenul na nejaký dokumentárny film tuším o Kappadokii v Turecku, kde vysvetľovali, že v takýchto úzkych miestach dokázalo pár obrancov vzdorovať veľmi dlhý čas aj dosť veľkej presile nepriateľa. Dvaja obrancovia sa totiž mohli za tunelom voľne oháňať mečom, zatiaľčo útočníci sa v tuneli nemohli rozohnať, museli iba pichať. Navyše každý porazený nepriateľ zapratával východ z tunela... Ale to som sa už nechal uniesť...
Na hrade Gýmeš sa pracuje, takže vstup je na vlastné nebezpečenstvo.
Z hradu Gýmeš cez Studený hrad, Remitáž do Jelenca
Z hradu Gýmeš som sa vrátil rovnakou cestou až do Sedla pod Gýmešom, kde som prestúpil na žltú značku, ktorá mierne klesala smerom k Jelencu. Po pár minútach bola tematická odbočka žltej značky k Studenému hradu. Hrad tam už nestojí, ani neviem, či tam niekedy stál. Dnes sú tu výhľady na Jelenec, Remitáž a hlavne južným až západným smerom.
Od Studeného hradu naspäť na žltú značku a tou stále dolu až na asfaltku a rázcestník pri táborisku Remitáž. Odtiaľ ma čakala už iba nekonečná asfaltka až do Jelenca. Mal som poznačené odchody autobusov z Jelenca do Nitry, aby som prípadne vedel zapadnúť na nejakú tú klobásu, prípadne na doplnenie tekutín. Ale kontrolou medzičasu som zistil, že by som mal na občerstvenie cca do 10 minút a tak som radšej pokračoval do Jelenca.
Výlet som absolvoval cez pracovný deň (v piatok). Lístok na autobus do Nitry nebol problém. Problém bol s lístkom na autobus z Nitry. Ak nemáš miestenku, máš problém. Nakoľko neviem dopredu, ako a kedy sa mi podarí dostať na autobus z cieľového miesta (tu Jelenec), miestenku si nekupujem. Napokon sa mi podarilo horko-ťažko dostať sa do druhého autobusu.
Trasa výletu Z Oponíc cez Chateau Appony, Oponický hrad, hrad Gýmeš a Studený hrad do Jelenca so Stefanynkou
