Krátka prechádzka, neprevyšujúca 20 kilometrov a pár desiatok metrov prevýšenia. Nie každý výlet musí byť náročný, hovoril som si, najmä keď predpoveď predvídavo a alibisticky hovorila o možnosti prehánok. A tak som okrem dostatku vody pribalil do ruksaku aj pončo a vybral sa na krátky pozerací výlet. Voľakedy som absolvoval výlet Záhoráckou magistrálou z Vrboviec do Skalice, ale nakoľko záver výletu bol značne chaotický a rýchly, tak som ani nestíhal obzrieť mesto Skalica. No a teraz som to spojil s Holíčom nad Moravou, nakoľko som chcel ísť obzrieť aj zámok v Holíči a tiež som sa nechcel niekoľko hodín len tak bezcielne túlať po Skalici.
Trasa znela, že od stanice pôjdem obzrieť architektúru zámku v Holíči, odtiaľ k Veternému mlynu a pomaly do Skalice. Pri odchode z Blavy o ôsmej a príchode zhruba o desiatej by trasa mohla trvať približne 4 hodiny, to znamená, že najneskôr o druhej až štvrtej by som výlet mohol zakončiť a o šiestej byť už doma.
Po zámok bola cesta v podstate v pohode. Od stanice doľava, pred nadjazdom zas doprava, okolo Lídla a na prvom kruháči doprava a potom už iba rovno. Jasne, že som nekopíroval značku.
Sympatické je, že je vidieť, že sa na zámku niečo opravuje. Aspoň o tom svedčí tá na bielo namaľovaná časť vpravo od vstupnej brány. Aj keď mne sa viac páči tá tehlová naľavo. To biele vyzerá sterilne a bezpohlavne, ako obložené sadrokartónom. Skôr by som privítal, keby zmeny boli viditeľné na samotnom zámku.
V prístave sa ešte nečlnkovalo. Chápem to, veď sobota pred jedenástou pri teplotách okolo 35 stupňov Celzia - kto by sa už len chcel vyvaľovať niekde pri vode. Jedine ak nejaký drevený pajác. Ale na druhej strane, to symbolické vstupné na člnkovanie mi bolo sympatické.
Môj dojem zo zámku Holíč? Ešte sa sem určite vrátim. Poobdivovať, počlnkovať, prípadne aj prispieť.
Od zámku moje kroky na chvíľu viedli po zelenej značke poza teplovodné potrubie smerom na kostol Margity Antiochijskej, ale nakoľko som sa na kraji mesta nestotožnil s cestou vedúcou poza nové rodinné domy popri kanáli, radšej som to otočil a išiel pôvodne naplánovanou žltou trasou. Ale na tú som sa najskôr musel nejako dostať.
Aj som sa dostal, ale nejakým spôsobom sa mi nepodarilo nájsť žlté značky a tak som sa musel výslovne spoľahnúť na GPS. A to ma posielalo z jednej strany na druhú, potom naspäť...
Nakoniec sa zadarilo poza nejakú strelnicu dostať sa až na rozcestie Pri veternom mlyne. Chvíľu mi tu nejaký somár hádzal prasiatka do očí, ale keď som si nasadil okuliare, zistil som, že to nejaký bojar pozlátil mešitu tak, aby pripomínala pravoslávne chrámy. Alebo tak nejako to bolo. Po príchode domov som musel gúgliť jak divý aby som zistil, že to je skutočný novopostavený pravoslávny chrám v Holíči.
Veterný mlyn je opravený, škoda že nevydalo aj na zrekonštruovanie tých lavičiek v blízkosti. Dokonca aj nejaké miestne guidky sa vyskytli.
Od Veterného mlyna som sa vydal krížom lesom, aby som sa na kraji záhradkárskej osady dal doprava. Kopírujúc oplotenie som ľavotočivým oblúkom dorazil až na spodný koniec, kde začínala mierne zarastená poľná cesta. Ale prejsť sa dalo v pohode.
Poľnou cestou až do Trnovca, kde nasledoval doľava úsek po dedinskej asfaltke. Prevádzka našťastie žiadna. Po nejakých dvesto metroch odbočka doprava do nenápadnej ulice. Šípka na zarastenom strome pred odbočkou a ešte predtým bolo návestie, vraj značka o 100 metrov odbočí.
Po prejdení bočnej uličky a malého potoka ma čaká rozcestník. Tu sa mám rozlúčiť so žltou a nechať sa viesť zelenou. Rozcestník je vpravo odo mňa a zelená ukazuje niekam doprava popri potoku. Mne sa to nezdá a tak konfrontujem mapu a GPS. Ani tým sa to nezdá. A tak pokračujem rovno po chodníku. Nejaká veľmi stará a takmer neviditeľná značka je na prvom stĺpe, akurát už nevidno, či je ešte zelená, modrá, prípadne červená?
Na druhom stĺpe je už značka viditeľná a tak prekračujem cestu a popri konskom futbalovom štadióne a škole prídem až do obce Prietržka.
Z Prietržky širokou asfaltovou cestou popri novovystavaných domoch a ďalej širokou spevnenou cestou až k viniciam. Tu prudko doľava a mierne hore. Nebo hrozí, aj pár kvapiek spadne, ale ešte to nestojí za to, aby som vyberal pončo. Dokonca ani vínne sklepy, pohostinne núkajúce svoje posedenie nezlákali.
Po Vrádište míňam niekoľko (minimálne dve) dostupné pumpy, ale nakoľko som nepotreboval, tak neviem, či boli funkčné a či prípadne aj pitné.
Pri Priepastnom mlyne sa dostávam na asfaltku a ku golfovému rezortu nejakého miestneho Grafobala. Odtiaľto ma čaká asfalt až po koniec túry.
V Skalici pri rozcestníku Kaplnka sv. Františka som si chcel ísť oddýchnuť do miestneho parčíku. Ale tie betónové lavice ma odrovnali. Neviem, kto na radnici niečo také vymyslel, ale asi by mu tam mali dať detašované pracovisko, nech skúsi. Prípadne aj vlka chytí.
Nakoľko som chcel ísť obzrieť aj Rotundu, už som sa neponáhľal. Teda som vypustil jeden vlak. Druhý mal ísť až o dve hodiny, čo by mi malo na tak malé mesto stačiť.
Vstup do Rotundy sv. Juraja voľný, dokonca cez víkendy je k dispozícii aj výklad. Cez cestu je ešte Kalvária, z ktorej sú zaujímavé výhľady na Skalicu.
Myslel som, že by som si zo Skalice mohol doviezť aj ten preslávený Skalický trdelník, ale z krátkeho exkurzu po Skalici som našiel otvorený jedine nejaký Kebap. A na ten môžem skočiť hocikde. Trebárs aj v Bratislave.
Nakoľko som aj po obzretí Skalice mal ešte dosť času do odjazdu vlaku, vybral som sa obzrieť smerom na Skalické rybníky, ale znovu začalo mrholiť a tak som to stočil do mesta, ale tu tuším okrem OC a pár krčiem nebolo otvorené nič. Čas do odchodu vlaku som strávil v knajpe oproti stanici. Pivo neuškodilo.
Trasa merala približne 20 kilometrov a trvala 4 hodiny (šesť aj s obzeraním, hľadaním a posedením).
Výlet na MAPE
