Výlet vlakom do Starej Turej. Tu som končil minulý výlet z Brezovej pod Bradlom cez Bradlo. Chcel som síce pôvodne prejsť až do Čachtíc, ale pre horko a kufrovanie medzi Hrašným a Dubníkom som to nakoniec zabalil na stanici Stará Turá.
Odchod na výlet z Bratislavy o 7:55, prestup v Novom Meste nad Váhom. Príchod do Starej Turej približne štvrťhodinu pred desiatou. Vlak mal totiž pár minút meškanie.
Od stanice Stará Turá modrou značkou do Višňového, zelenou na Čachtický hrad a žltou do Nového Mesta nad Váhom. Odtiaľ vlakom späť do Bratislavy.
Zo Starej Turej na Čachtický hrad
Prvá časť až po Dubník viedla po asfalte. Našťastie hneď za mestom poskytovali stromy dostatočný tieň. Od Dubníka začala značka stúpať okolo Milošovej chaty. Najskôr po asfalte, neskôr prešla na lesnú cestu. Chodník sa príjemne vlnil pomedzi stromy, občas križoval prieseky pre elektrické stĺpy. Niekoľko výhľadov na Malé Karpaty v okolí Čachtíc i na Biele Karpaty.
Po chvíli sa chodník pustil úvozom dolu do Vaďoviec. V dedine samozrejme asfaltka, bolo to potrebné pretrpieť až po mostík cez železnicu. Za mostíkom začínal mierny briežok po poľnej ceste okolo Dúbravice. Pred vrcholom kopčeka sa otvorili pohľady na Čachtický hrad. Tu ich ešte kazilo prechádzajúce vedenie (nie dediny, ale elektriny), ale hneď za nimi už výhľady nič nekazilo. V húštine vľavo sa nachádzalo aj nejaké posedenie, avšak názov som si nezapamätal. Lavice funkčné, hojdačka už takmer odtrhnutá a v prístrešku nad studničkou ani kvapka vody.
Poľná cesta pokračovala až do Višňového. Aj napriek veľkému suchu sa v lesíku našli kaluže po poslednej búrke, ktoré bolo potrebné obchádzať.
Pred Višňovým bolo aj posedenie (obsadené tlupou výletníkov) a o čosi nižšie v dedine aj studňa (asi funkčná). Na stanici modrá značka končila. Na Čachtický hrad pokračovala zelená značka.
Po prejdení asfaltky cez Višňové začínalo stúpanie zelenej značky do sedla na modrú značku. Od sedla doľava po modrej značke hrebeňom až k Čachtickému hradu.
Čachtický hrad
Čachtický hrad je otvorený od 10 hodiny. Nakoľko hlavný nápor návštevníkov prišiel pravdepodobne vlakom, ktorým som ja šiel až do Starej Turej, na hrade už nebolo toľko ľudí. Ale bolo ich tam ešte stále dosť. Niekoľko hradných paničiek, pár detí, tlupa motorkárov... Vstupné 2,50 Eura. S lístkom som dostal aj leták, aby som vedel, kde hľadať domácu pani. Škoda len, že lístok bol klasický - z pokladne. V zahraničí dávajú väčšinou lístky potlačené z jednej strany fotkou pamätihodnosti, prípadne ďalšími informáciami, ako dohľadať ďalšie informácie (napr. web-stránka, tel. kontakt a podobne). Taký lístok sa potom dá prípadne aj odložiť k fotkám. Keď človek prejde niekoľko pamätihodností aspoň vie, odkiaľ lístok je a kde bol. Ale musím uznať, že na takom lístku nie je DKP pokladnice, znak MF a podobné životne dôležité čísla.
Na fotke Višňového z Čachtického hradu vidno časť výletu. Začnem od konca. Vľavo dole je cesta s pravotočivou zákrutou. V strede zákruty ide doľava chodník na Čachtický hrad.
Ak by sme pokračovali časťou za zákrutou šikmo doprava, najskôr by sme prešli cez mostík rieky Jablonka a na konci rovnej cesty (vpravo od cesty je strom, vľavo veža) by sme sa dali poza vežu doľava. Cesta pokračuje rovnou cestou (resp. mierne doľava) do údolia v strede obrázka (tam, kde sú domy najďalej). Údolím stále šikmo doprava hore až k tomu zelenému fúzu smerujúcemu zdola hore v pravej časti obrazu. Mierne vľavo od neho sú Vaďovce a chodník pokračuje po nevýraznom kopčeku za alejou (tá je na konci fúza). V pozadí sú už Biele Karpaty.
Z Čachtického hradu do Nového Mesta nad Váhom
Od rozcestníku pod Čachtickým hradom (teraz tam boli veľmi vkusne rozostavené plastové WC bunky obohnané stavebnou sieťovinou) pár metrov po zelenej značke smerom na Čachtice. Po pár metroch ma žltá šipka posiela doľava dolu. Prudko dolu. No, ešte viac prudko. Pár ľudí si to aj rozmyslelo, či sa tadiaľto pustí. Plus trochu nižšie bolo popadaných pár stromov, takže som cez ne musel skákať takmer ako veverica. Ale strmina našťastie netrvala dlho. Treba spomenúť aj to, že zdola som míňal dvojicu odvážlivcov tlačiacich bicykle. Chodník ma doviedol až na rozcestie pri farme Višňové. Pár dôchodcov prichádzalo asfaltkou od Čachtíc (okolo tunela), ja som sa rozhodol, že pôjdem klasickou žltou značkou. Takže pár metrov smerom k Višňovému a nenápadným chodníkom cez lávku okolo krajného domu s smerovke.
Chodník pokračoval viac-menej popri koľajovom zvršku po poľnej ceste. Na začiatku v pohode, na jednej lúke ťažšie vystopovateľným chodníkom pomedzi burinu, liečivé rastliny a bodliaky. Našťastie to trvalo iba pár desiatok metrov a už som sa popod železničný most dostal na príjemnú lesnú cestičku okolo potoka. Tu som míňal jeden drevený mostík cez potok a jednu osadu (našťastie trampskú a nie segregovaných). Po pár minútach začal chodník stúpať prudko hore. Ba dokonca miestami aj prudšie. Ale prežil som, aj keď som musel často oddychovať. Po zdolaní kopca sa chodník narovnak a príjemným terénom ma doviedol až k rozcestiu Pod Drapliakom. To je rozcestie s náučným chodníkom taktiež žltej značky vedúcim z Višňového.
Od rozcestia žltá značka klesala až do Nového Mesta nad Váhom.
Po príchode do Nového Mesta nad Váhom som už schoval foťák, pretože začalo popŕchať. Kačabar som obišiel, tam mali svadbu, Križan sťahoval vonkajšie posedenie. A tak som to švihol skratkami až na stanicu, kde som chytil meškajúci rýchlik.
Trasa výletu na Turistickej mape SR
