Novembrový výlet z Lehôtky pod Brehmi cez Kečku, Pustý hrad a Szaboovu skalu naspäť do Lehôtky pod Brehmi. Dnes by som tento výlet nazval ako potkaní. Ale začnem od začiatku.
Vlakom do Žiaru nad Hronom a odtiaľ autobusom do Lehôtky pod Brehmi. Meteorológovia hlásili pekné počasie, ale mňa v údolí Hrona čakala hmla. Veril som, že sa vyčasí, prinajmenšom že sa aspoň dostanem nad hranicu hmly. Vystupujem pred pol desiatou. Podľa mapy ma malo čakať necelých 18 kilometrov a necelých 6 hodín šliapania. Čiže niečo po tretej návrat. Nakoľko rozumný spoj mi ide z Lehôtky 15:05, počítal som, že si trochu pohnem.
Vystupujem na zastávke v Lehôtke pod Brehmi. Z hlavnej cesty krížom cez dedinu až k ceste do Sklených Teplíc a Banskej Štiavnice. Tu je smerovník a aj zastávka môjho spoja zvaná aj Lehôtka pod Brehmi-mlyn. Mohol som vystúpiť aj tu, ale nechcelo sa mi voziť v autobuse, nakoľko ten si ešte zašiel do neďalekého Hliníka nad Hronom na otočku.
Zelená značka, ktorá ma mala sprevádzať, prešla cez cestu a doprava začala stúpať hore. Hore (a za tým samozrejme aj dolu) bol druhý prívlastok tohto výletu. Ja som lesnou cestou vystúpal až na rázcestník Bralce. Tu chodník odbočil doľava a začal naberať výšku. Najskôr strmo a potom ešte strmšie. Na prvom vrchole ma čaká vyhliadka a prvý zhluk turistov. Vyhliadka bola fajn, protiľahlý Vtáčnik a dole pred ním more hmly tak, ako som si aj myslel. Od vyhliadky začal chodník klesať, ako som už spomenul vyššie. Niektoré stupy dolu boli takmer mimo môj rozsah, ale ako som si všimol, problémy som nemal iba ja. Navyše, na chodníku bola vrstva lístia a pod tým kamene obrastené machom, prípadne vlhká pôda a tak bolo potrebné dávať si pozor.
Chodník kľučkoval pomedzi stromy, po menších kameňoch pomedzi kamene väčšie, raz ukazoval zrútenú jaskyňu, inokedy vyhliadku, až nás priviedol na záverečný úsek pod Kečkou. Nakloneným širším komínom až hore. Na zemi bol položený rebrík zo železných priečok spojených retiazkami, ale mne sa tvrdá podrážka na tom železe dosť šmýkala a tak som si musel dávať pozor. Kečka - 440 mnm.
Za námahu som dostal výhľad na pripravených plošinách. Szabóova skala, Kapitulské bralá a časť Štiavnických vrchov. Plus bližšie okolie, jesenné farby a tak. Vyhliadky prišli vhod, pretože aj keď sa chodník predtým občas dostal bližšie k hrane, celá oblasť bola dosť zarastená náletovými drevinami. No a hoci na jeseň je toho lístia v korunách pomenej, výhľadom to vôbec neprospievalo.
Z vyhliadky na Kečke krátkym rebríkom a schodíkmi dolu. Pokračoval nepríjemný chodník miestami po kameňoch zakrytých popadaným listím. Inakšie les bol super.
Vlez do miestneho kameňolomu a keď sa už zdalo, že je to len slepá ulička, chodník pokračoval strmo vpravo hore, obišiel kameňolom, aby za ľavou stranou kameňolomu pokračoval zas dole až k potoku.
Potom príjemnou lesnou cestou hore, aby po chvíli odbočil doľava, vyšiel na nejakú kamenné more, zišiel do ďalšieho, menšieho kameňolomu, vyšiel strmo hore a znovu zišiel do údolíčka. Potom už našťastie na chvíľu stúpal rovno hore až na Janovu lúku. Jana som v okolí nikde nevidel a tak som v neďalekom Janovskom sedle len doplnil čosi do brucha a pokračoval.
Studničku, na niektorých mapách označenú aj ako Prameň nad Farkašovou som našiel, ale nedopĺňal. Voda bola v prístrešku dosť zakalená.
Pred rozcestím Pustý hrad som míňal druhú väčšiu tlupu, tentoraz niekde od Prievidze. Vyhliadka na Pustom hrade bola fajn, aj keď tiež trochu obmedzená.
Z Pustého hradu pomerne strmo na rozcestie Pod Pustým hradom a zelenou až na rozcestie pod Kapitulskými bralami s jazierkom. Tu som trochu vyprázdnil zásoby a pobral sa zelenou ďalej. Dokonale ma zmiatol smerovník, na ktorom bolo uvedené, že Lehôtka pod Brehmi je odtiaľto zelenou za zhruba hodinu. Podľa hikingu som mal vytlačené že by to malo trvať hodinu a 45 minút. A tak som sa dal v smere zelenej značky v presvedčení, že to bude asi nejaká nová skratka.
Skratka to bola. A netrvala ani tú spomenutú hodinu, viedla popri bývalej kolibe, kde dnes už svieti plagát, že predávajú zajace až na miestnu asfaltku, kde zelená na zastávke autobusu končila. teda takýto fígel to bol. Nakoľko sa mi nechcelo vracať až k jazierku a rozcestníku, pokračoval som asfaltom dolu až na miesto, kde zelená značka prechádzala z ľavej strany cesty na pravú.
Tu pokračovala klasická hojdačka až takmer po Szaboovu skalu. Pár metrov hore, pár metrov dolu k potoku. Ešte vyššie hore a opäť k potoku. K tomu je chodník na pár miestach zarastený. Sľubovaná rúrka prameňa nad potokom Teplá bola tiež vyschnutá.
Neskôr sa chodník mierne umúdril a prestal klesať až na úroveň cesty. Výhľady boli miestami fajn, ale treba povedať, že na pár miestach mi zas vibrami na tráve, listí a kamienkoch dosť podšmykovali. A veru, nebolo to príjemné, keď podo mnou bol dosť prudký zráz a končilo to niekde na kolmých stenách spadajúcich až na úroveň potoka.
Po poslednej vyhliadke chodník začal stúpať rovno na chrbát hory a po chrbte pomaly klesal k Szaboovej skale. Viem, že na druhej strane sa nachádza lom pri Lehôtke pod Brehmi, viditeľný aj z hlavnej cesty.
Výhľady na Szaboovej skale boli fajn, aj keď na fotky už nie. Už nie, pretože slnko bolo okolo druhej hodiny v protismere.
Už iba vrátiť sa k smerovníku Szaboova skala a zbehnúť dolu až do Lehôtky pod Brehmi. Tu na zastávke počkať na dostavník z Banskej Štiavnice, ktorý išiel našťastie presne. Vlak meškal v Žiari nad Hronom pár minút a tak som mal čas kúpiť si aj lístok.
No a na záver už iba jedna poznámka pre zvedavých. Že prečo bol podľa môjho názoru výlet Potkaní? Skús si otvoriť link uvedený nižšie a určite na to prídeš.
Trasa výletu na mape
16 km na mape (v teréne vďaka kľučkovaniu určite viac), 886 metrov prevýšenia (aj tu by som pridal, veď celý výlet bol ako na hojdačke). 5 hodín celkovo.
