Tu oproti dovolenke v roku 2014 v podstate nemám čo uviesť. Dúfal som, že sa mi cez cestovku podarí aspoň Termessos, ale ten je vraj už zrušený, nakoľko sa nikomu v tom horku nechcelo šliapať do kopca. Výlet Demre - Myra - Kekova tiež nebol na programe. Auto sa mi vzhľadom na to, že som zostal na výlety sám nechcelo požičiavať už aj kvôli financiám no a z toho finančného dôvodu sa nevyplatil ani taxík. No a tak mi už zostali len vlastné nohy. A teda zopakovať dva pešie výlety z poslednej dovolenky (kaňon Goynuk a výlet na severnú pláž strediska). Len tento rok som bol odhodlaný tú Beldibi Magarasi (jaskyňu v Beldibi) dohľadať.
Kaňon Goynuk
Cesta do Kaňonu Goynuk aj z kaňonu do hotela prebehla rovnako ako na predchádzajúcej dovolenke. Tu sa veľa nezmenilo. Len prechod cez potok smerom na Goynuk (tesne pred podchodom popod cestu), kde posledne Turek umýval autobus bola zasypaná haldou navezenej hliny. Myslím si však, že to nebolo kvôli tomu, aby som už autobus v potoku nevidel, ale kvôli tomu, že upravili koryto aj trochu vyššie. Neviem ani, či tá úprava potoka bola kvôli prívalovým záplavám, alebo len uľahčovali biznis prevádzkovateľom štvorkoliek (Squadov). No a ešte to, že v stredisku ponúkali elektrické rikše.
Vstup do kaňonu Goynuk bol trochu upravený. Lístok za 2 Eurá. Kaňon je podľa ceduliek vzdialený zhruba 2 kilometre. Prvých 500 metrov je viacmenej po rovine. Sú tu dve tečúce vody so stolami. Potom nasleduje umelé jazierko (vlastne dve). To ľavé sa míňa, pravé sa obchádza. Doľava (medzi oboma jazierkami) je cesta pre autá. Doprava je známa jaskyňa, pristávacia dráha miestnej outdoorovej lanovej dráhy, odbočka Lykijskej cesty smerom na Hiscandir a miestna reštaurácia, WC a basecamp adrenalínových aktivít (vrátane spomínanej lanovej dráhy).
Nad reštauráciou začala cesta mierne stúpať. Najskôr však prešla hrádzou cez potok na jeho ľavú stranu. Vytvorením hrádze sa vytvorilo aj menšie jazierko, dalo sa prejsť suchou nohou a zmizla zároveň tá stromová lavička (a to hodnotím ako mínus).
Približne v strede cesty medzi reštauráciou a najbližším odpočívadlom bol cez potok postavený nový mostík. Na druhej strane potoka pokračoval aj nejaký menej vyšliapaný chodník. Nikde som však nenašiel, kam vedie. Z mostíka sa však dalo fotiť koryto potoka (z cesty to bolo obtiažne, bolo tam dosť zelene a koryto často nebolo vidieť).
Prvé odpočívadlo prekvapilo. Oproti minulosti tu k stolu pribudla voda, ktorá pomerne sviežo tiekla. Na pitie som mal dosť, ale na osvieženie tela a hlavy bola fajn.
Za zákrutou bolo dobudované aj druhé odpočívalo, takisto aj tu tiekla voda.
Potom ešte mierne do kopca a cesta začala dosť prudko klesať ku kaňonu Goynuk. Dobudované WC na začiatku (ja som si ho pamätal ako polozhnité).
Samotný kaňon Goynuk bol pre mňa prekvapením. Samozrejme, že nepríjemným. Tam, kde sa voľakedy dalo dostať až k vodopádom (podľa fotiek) som už pred piatimi rokmi narazil na vybudovanú hrádzu, ktorá dvihla vodu a už sa k vodopádu dostať nedalo. Tento rok boli hrádze už dve, navyše tá pri vodopádoch mala aj oddelenú časť bójkami.
Navyše postavený bufet, nejaké stánky, pod skalou sa šatník s neoprénmi rozrástol aj o botník na papuče, stojany na záchranné vesty, trezory pre neoprénchtivých a podobné somáriny... Takže taký menší turecký bazaar v prírode.
Nakoľko sa blížil môj polčas rozpadu (teda čas, kedy by som sa mal otočiť, aby som stihol obed), zvrtol som to naspäť. Všímal som si aj veci, ktoré som predtým nevidel.
Napríklad medzi dolným odpočívadlom a spomínaným novým mostíkom boli upevnené hore na skale nejaké lezecké laná, plus oceľové laná. Takže je možné, že v najbližšom čase zadrôtujú celú roklinu. Buďto ako ochranu turistov pred bleskami, alebo aby sa dalo v lanovom centre viac ryžovať.
Pre výletovchtivých prinášam aj cenník taxi z Beldibi. Nepýtal som sa však, či sú ceny za taxi (predpokladám), alebo za osobu. Pokiaľ za taxi, tak sú ceny zaujímavé. Pokiaľ sa poskladáte 3-4. Pre zaujímavosť, pred 5. rokmi bol Termessos cez cestovku za 50 E na osobu.
Výlet na severnú pláž a k jaskyni Beldibi Magarasi
Jaskyňu Beldibi Magarasi som na mojej predchádzajúcej dovolenke nejako minul. Internetové tamtamy hovorili o tom, že by mala byť na pobreži. Na pobreží bolo dosť všelijakých jaskýň, ale na tú internetovú sa žiadna nepodobala. Ale je potrebné povedať aj to že na niektorých fotkách, ktoré som našiel pri vyhľadávaní, bola aj priestorná jaskyňa s elektrickým osvetlením. Opýtal som sa teda delegátky, či mi nevie pomôcť. Tá to konzultovala na recepcii a konzílium asi piatich turkov jej potvrdil, že tam niekde za koncom strediska to je.
Cestu pod severné útesy som už poznal a tak som vedel, že nepoblúdim. Ale ani nebolo kde.
Na konci strediska som sa išiel pozrieť poza hotel Premier Palace, kade viedla stará cesta. Na tú som sa voľakedy vydal, ale ako som zazrel starý nepoužívaný tunel, tak som sa vracal. Tentoraz som pokračoval až k tunelu. A vtom som zazrel aj jaskyňu. Bola hneď vpravo od vstupu do tunela. Je v podstate na pobreží, akurát o pár metrov vyššie ako som si predstavoval to "na pobreží" ja.
Jaskyňa Beldibi Magarasi je oproti internetovým tamtamom oplotená a uzavretá. Ale jak som sa niekde dočítal, bola oplotená už v čase môjho predchádzajúceho hľadania, takže som o nič nedošiel. Nejaký hotel vraj jedného dňa - len tak, sám od seba, nechal postaviť pomerne solídny plot okolo už oplotenej časti. Plus tam umiestnil tabuľu s informáciami. Dnes je okolie už pomerne solídne zarastené, takže jaskyňu skutočne z pláže ani zo skál nad plážou nie je vidieť.
Od jaskyne Beldibi Magarasi vedie k pláži taký prašný chodníček, ale je schodný. Plus naokolo sú v lesíku rôzne piknikové ohniská. Až sa čudujem, že ten lesík tam ešte stojí.
Po návšteve plážičky som sa vydal chodníkom hore k jaskyni a prešiel som priľahlý tunel. Na druhej strane bol prudký šotolinový zostup na druhú plážičku. Dolu som už nešiel, ale výhľad na ňu bol aj zo starej nepoužívanej cesty za tunelom.
Za výhľadom (bolo potrebné prejsť za zvodidlá) sa nachádzal aj ďalší picnic flek, avšak tentoraz s obhorenými stromami.
O pár metrov ďalej som sa už otáčal. Moja voda sa začalo povážlivo zohrievať a tým sa zhoršovala aj jej chuť. Výhľad z cesty na nejaké miestne stredisko. V čase mojej návštevy bolo prázdne. Pripisoval som to tomu, že malo kamienkovú pláž, bolo prístupné v podstate iba pre motorizovaných (ležalo medzi dvoma diaľničnými tunelmi) a nakoľko ešte nebol čas obeda, tak bol prázdny aj ten dosť veľký grilovací plac v lese pri stredisku.
Do hotela som sa vrátil rovnakou cestou, akou som došiel. Objavoval som aj iné zaujímavosti. Malú jaskyňu nad cestou (ešte pred tunelom, smerom k Beldibi, teda oproti obhorenému Picnic plácku)). Výzdoba super, akurát tie prehistorické kresby tam chýbali. A možno aj nechýbali, len ju nanovo vymaľovali. Predstavujem si to tak, že prehistorický mužík kreslí uhlom nepodarené postavičky, ufónov, trolejbusy, stejky či tatársky biftek a podobne. Príde jeho prehistorická manželka: Ty zas nemáš čo loviť? Radšej vezmi farbu a vymaľuj túto jaskyňu, za tri roky majú prísť naši rodičia na návštevu, ak ich nezožerie tiger šabľozubý. Ja medzitým pozháňam nejaké kvety do vázy a rozvešiam záclonky...
Teplú vodu na ceste naspäť som nahradil studenou kolou. Len toho tieňa na ceste naspäť bolo málo. Ale to som zažil už pred piatimi rokmi.
