Turecko - výlety

Prechádzka strediskom na severnú pláž pod útesom

Z hotela na miestnu komunikáciu. Ňou doprava cez celé stredisko Beldibiaž na koniec. Chodník na pravej strane cesty je doobeda zväčša v tieni. Vedie popri hoteloch, neskôr cez stredisko, okolo cintorína, miestnej verejnej (alebo skôr poloverejnej, polohotelovej) pláži i campingu. Pred posledným hotelom je potrebné odbočiť doprava k moru. Najlepšie pred alebo za miestnym potokom. V čase mojej návštevy to bola len taká zapáchajúca stoka. Pár korytnačiek, veľa sajrajtu všetkého druhu. Potok ani nedosahoval do mora.

Tu oproti dovolenke v roku 2014 v podstate nemám čo uviesť. Dúfal som, že sa mi cez cestovku podarí aspoň Termessos, ale ten je vraj už zrušený, nakoľko sa nikomu v tom horku nechcelo šliapať do kopca. Výlet Demre - Myra - Kekova tiež nebol na programe. Auto sa mi vzhľadom na to, že som zostal na výlety sám nechcelo požičiavať už aj kvôli financiám no a z toho finančného dôvodu sa nevyplatil ani taxík. No a tak mi už zostali len vlastné nohy. A teda zopakovať dva pešie výlety z poslednej dovolenky (kaňon Goynuk a výlet na severnú pláž strediska). Len tento rok som bol odhodlaný tú Beldibi Magarasi (jaskyňu v Beldibi) dohľadať.

Pešia vychádzka od hotela Galeri Resort cez turecké dedinky a vnútrozemie k pevnosti Alara Han.

Ono to bolo tak. Jedného dňa sa už od samej radosti nedalo obsedieť na pláži, bary ma nelákali, vrabce protivne štebotali, slnko odporne svietilo, vetrík ani len nezafúkal, boli sme po obede, mne sa už zdalo, že sa mi začali skracovať šľachy na nohách, dostával som kŕče do rúk od neustáleho držania pivového pohára... Veď to poniektorí poznáte. Slnečný deň ako stvorený na samovraždu. Pre niekoho. My optimisti si vtedy hovoríme, že sa nám také počasie páči. Veď aj keby sa nám nepáčilo, nič s tým nenarobíme :-). Ale rovnako si hovoríme aj vtedy, keď prší, keď sneží, keď...

Hrad Alanya

Na hrad Alanya sa môžete dostať práve z prístavu pešo (dosť do kopca vo veľkej horúčave) alebo taxíkom. My sme šli od Kleopatrinej pláže, pomedzi miestne turecké štvrte. Miestni boli milí, aj keď takých bielych tam už dávno nemali. Cestou naspäť sme sa zastavili aj v miestnej taverne (či čo to bolo). Príjemné prostredie vonku v záhrade, nezafajčené :-). Z hradu sú nádherné výhľady na prístav i na pláž Kleopatra beach s hotelmi.

Green canyon a mešita v Manavgate

Odchod spred hotela Aska Just in Beachautobusom, potom sme klasicky zbierali ostatných záujemcov z iných hotelov. Cez Manavgat, popri známych Manavgatských vodopádoch (kde sme už boli voľakedy z Alanye) stále hore až k nádrži Oymapinar Baraji, kde sa konajú plavby po Green Canyone. Cestou bolo potrebné prejsť strážnym stanovišťom, keďže sme v Turecku a vstupujeme do areálu hydrocentrály. Cez most popod priehradný múr a potom takou poľnou cestou až nad priehradný múr. Výška múra je vraj nejakých 168 metrov, zhora to teda vyzerá dobre.