Večere hotela Golden Sands boli naozaj servírované. Pozostávali zo štyroch chodov (ak nerátam príchod a odchod):
- polievka alebo starter,
- hlavné jedlo,
- šalát (grécky miešaný, občas so syrom, občas bez),
- dezert (zmrzlina alebo ovocie). Na stoloch boli poháre, mohli ste si objednať vodu, pivo, víno, colu, ale nik na vás nezazeral, ak ste si neobjednali.
Večere roznášal menežér hotela, ktorý popri tom stíhal pozdraviť a prehodiť pár slov so všetkými hosťami (dokonca často v ich rodnej reči), prijímal objednávky na pitie, inkasoval a vydával za objednané pitie, dohliadal na personál, robil poriadky s chaoticky pobehujúcimi detičkami, občas stíhal aj niečo zanôtiť a najmä do rytmu pustenej gréckej hudby vykrikoval "opááá". Keď k tomu pridám, že cez deň dohliadal na chod hotela a v noci ešte slúžil na recepcii, a nezažil som ho namosúreného - tak klobúk dole. Ostatná obsluha pri ňom vyzerala ako šedý priemer.
Polievky boli ako domáce, zväčsa paradajková a ešte nejaká s cestovinou, neviem však presne, z akého hovada bola. K predjedlám ďalej patrili rôzne cestoviny na tridsaťšesť spôsobov (cestovinové koláče, špagety carbonare - s opečeným párkom, musaka...). Ako hlavné jedlo sa podávali napríklad Souvlaki, špagety s hovädzím, ryba, pečené kura a čojaviemčoešte. V šaláte boli rajčiny, uhorky, cibula, nejaké zelené čudo (buď zelený šalát alebo chaluhy) a dve olivy (ani raz sme nenašli ani menej, ani viac). Zmrzlina bola taká studená, že sa až nerezová miska lepila na obrus. Z ovocia buď jablko, broskyňa alebo hrozno.