Výlet do pohoria Pohronský Inovec, ktorému dominuje vrch Veľký Inovec (901 mnm). V meste Zlaté Moravce začína tzv. Rudná magistrála (alebo aj končí, záleží od toho, akým smerom sa vydáte). Toto mesto je zaujímavé aj tým, že má ráno pomerne dobré spojenie z Bratislavy. Odchod v sobotu priamym autobusom pred 6,00 hodinou, príchod cca 8.10 do Zlatých Moraviec. Nakoľko mám pred sebou čosi vyše 25 kilometrov, je to prijateľný čas na vyrazenie. Predpokladaný čas pochodu takmer 8 hodín. Z Novej Bane domov buď rýchlikom (ide každé dve hodiny), prípadne nejakým autobusom. Prevýšenie takmer kilometer, najvyššie miesto po takmer 15 kilometroch stúpania. Odtiaľ až do cieľa zasa dolu z kopca. Pred Veľkým Inovcom chata na osvieženie, podľa internetových tamtamov by cez víkendy mala byť otvorená. Počasie podľa meteorológov predpovedá slnko a teploty cez 20 stupňov.
Zo Zlatých Moraviec cez Žitavany po Obycké lúky
Trasu začínam pred autobusovou stanicou v Zlatých Moravciach. Tých pár minút k železnici vynechávam, dúfam, že nemám čo ľutovať. Dalo sa síce cestovať aj vlakom, ale dvakrát prestupovať a cestovať takmer o hodinu dlhšie sa mi nechcelo. Navyše, vlaky zadarmo na mňa neplatia.
Hneď na križovatke pred autobusovou stanicou Zlaté Moravce narážam na červenú značku, ktorá ma vedie doprava hore námestím. Poblúdiť nie je kde, značky sú pomerne spoľahlivo vyznačené. Dopredu chcem pochváliť značkárov, čo vyznačili trasu až po Veľký Inovec. Od Veľkého Inovca po Novú Baňu je to horšie. Buď to majú na starosti iní značkári, alebo všetko úsilie aj s farbou končí pri trúnku na chate Inovec :-(. Ale o tom budem písať nižšie.
Na vrchu námestia ma šípka posiela do ulice vľavo. Na presun sa dajú využiť chodníky. Idylka končí na konci mesta, kde končia aj chodníky a nasleduje značka dvojitá zákruta prvá vpravo. Tu som si dával naozaj veľký pozor, lebo pri dvojitej zákrute ani jedna strany cesty nie je ideálna. Teda vlastne je, ale iba tak na polovicu. Za zákrutou nasleduje prechod cez železnicu a pomerne široká cesta až do obce Žitavany.
V obci Žitavany narážam na rozcestník na križovatke a na zatvorenú krčmu. O niečo vyššie na otvorený obchod a popri kostole sa dostávam ku koncu obce. Smerovník ma posiela po asfaltke šikmo doprava. Predo mnou sú posledné domy a už je vidieť, že cesta začína mierne stúpať. Míňam posledné domy, posledné priemyselné budovy, kde z povinnosti breše zachrípnutý pes. Asfalt strieda kamenitá cesta, ktorá obchádza sprava miestnu haciendu s obrovským kamenným múrom a štekajúcou obludou a mieri nad barák k rozcestiu Žitavany, Pirte.
Tu sa dostávam do prvého väčšieho kopčeka po príjemnej lesnej ceste. Stúpanie čoskoro končí a chodník vedie po chrbte až na križovatku lesných ciest. Pri strome dve lavičky, ani neviem, akým zázrakom tam držia. Výlet pokračuje lesnou cestou mierne stúpajúcou okrajom kopca Benát. (Voľakedy viedla žltá značka od Žitavian po Benát, ale tá je pre nejaké neznáme úkazy zrušená. Staré značky od haciendy na Pirtiach sú zatreté, aj keď ešte stále viditeľné.) Na kraji cesty sú zaujímavé skaly, vraj andezitové. Pred Obyckými lúkami pod Benátom narážam na pilčíkov, traktory a rozmočenú cestu. Občas si musím pomôcť aj kľučkovaním po lese, aby som nemusel po tom najhlbšom blate. Míňam poľovnícku chatu Hladina a po ceste sa dostávam na podmočené Obycké lúky pod Benátom. Vzhľadom na to, že som si na tento nenáročný výlet vzal iba ľahké tenisky, snažím sa preskakovať vodu po drnoch. Väčšinou sa mi to darí, ale občas naberiem aj do topánok. Z Obyckých lúk pod Benátom vedie okrem červenej značky, ktorou idem aj ja (Rudná magistrála) aj pôvodná žltá značka na Benát (odtiaľ však vraj už nepokračuje dolu do Žitavian).
Z Obyckých lúk pod Benátom pokračujem na samotné Obycké lúky. Chodník ma najskôr vedie na asfaltovú cestu, aby po pár metroch odbočil doľava a cez lúku sa dostal opäť do lesa. Chodník je vyznačený nielen klasickými značkami na stromoch, ale aj na železných kolíkoch na lúke. Pokračuje prekročením asfaltky (asi tej po ktorej som pár metrov išiel), prechádza cez lúku s posedom a mieri k najbližšiemu potoku. Pred potokom je poriadne bahnisko. Našťastie, ktosi tu položil takú malú, vodorovnú, kamenno-drevenú feratu. No áno, ja viem, že slovíčko ferata má čosi s tými tonami železa a drôtov zapustenými do skaly, ale na druhej strane som už počul aj výraz: podaj mi to drevené želiezko :-). Nech si to nazvete akokoľvek, pomohlo to. Ale treba povedať aj to, že dávajte si pozor, lebo niektoré kmene sú už dosť prehnité.
Po prekonaní potoka (úplne v pohode) sa dostávam na samotné Obycké lúky. V spodnej časti boli veeeeľmi rozmočené. Ale na druhej strane je potrebné povedať, že značenie kolíkmi bolo skutočne vzorné. Ani stĺpov pouličného osvetlenia v Bratislave nie je toľko, čo tu kolíkov. Okolo niekoľkých chát a kabrio-posedu sa dostávam k samotnému rozcestiu Obycké lúky.
Z Obyckých lúk na Veľký Inovec
Od rozcestníka Obycké lúky ešte chvíľu rovno po lúke, aby ma šípky poslali doprava do lesa. Tu som okrem pozostatkov po lesníkoch (našťastie po tých väčších kmeňoch) narazil aj na lesnú cestu vedúcu do kopca. Zanedlho ma ďalšia šípka posiela na vrstevnicový chodník doľava. V týchto miestach narážam na prvé miesta so snehom. Najskôr len také propagačné, no nájdu sa aj rozľahlejšie polia medzi stromami. Ale na tulenie pásy to rozhodne už nie je. Ešte chvíľu pomedzi ihličnany do kopca a po obídení prvej oplotenej vodárenskej lúčky narážam na studničku Stoky s lavičkami. Pri studničke sa nachádza aj plastový pohár na pitie. Ako je to s nezávadnosťou vody neviem, ale predpokladám, že keby som nemal vlastné zdroje, tak by asi neublížila. Potešilo tiež to, že okolo prameňa je pomerne čisto.
Povyše prameňa Stoky narážam ešte na jednu oplotenú vodárenskú lúčku. Chodník stúpa trošku strmšie hore, aby sa dostal cez lesnú cestu a príjemným stúpaním okolo Malého Inovca až na Inovecké lúky. Okolo Malého Inovca ma po snehu sprevádzajú aj stopy nejakého bikera. Na lúke pod Inovcom je miestami dosť súvislého snehu a tak ho častejšie musím vytriasať z topánok. Sneh v teniskách ma sprevádza až na Inoveckú chatu.
Chata Inovec je otvorená. Podľa chatára som dnes druhý návštevník v poradí. Prvý vraj došiel na biku. Chutnám miestnu fazuľovú polievku (mali ešte aj cesnačku) a plechové pivo. Okrem mňa sa tam ešte motajú dáki zelení mužíčkovia (asi marťani), ktorých lesnícky koráb stojí neďaleko chaty.
Po občerstvení vyrážam po snehu na dnešný posledný výšľap na Veľký Inovec. Výhľady sú, ale na fotky to nie je. Takže krátky zápis do knihy prianí a sťažností a idem dolu, smerom na Novú Baňu.
Z Veľkého Inovca cez Loksovu lúku do Novej Bane
Už na začiatku som spomínal, že trasa zo Zlatých Moraviec až na Inovec bola označená veeeľmi dobre. Za Veľkým Inovcom to ešte vydalo na prvú nenápadnú lúčku. Našťastie lesná cesta nepustila. Tu som stretol aj dve tlupy idúce v protismere. Tá prvá bola menšia s väčšími rozostupmi, pred Loksovou lúkou som stretol aj druhú, kompaktnejšiu. Na vrchu Loksovej lúky som stretol aj rozcestník. Tá červená značka na ňom bola na dosť dlhý čas jediným vodítkom na ceste.
Od rozcestníka na Loksovej lúke som sa vydal po stopách tlupy, akurát v opačnom smere. Úspešne som tak prekonal posledné zvyšky snehu a dostal sa na poľnú cestu. Smerovníka nikde, ani keď sa cesty rozdeľovali. Jedine cyklo-značka. Keďže aj GPS ukazovalo, že idem dobre, pokračoval som po ceste. Asi tak po kilometri som sa dostal k stromu, kde som narazil na ďalšiu červenú turistickú značku. A tá ma dokonale zmiatla. Bola totiž hodne stará. Tak stará, že už ju prerastala drevokazná huba. Nuž, poznáte asi tie pocity. GPS síce ukazuje, že som na správnej ceste, ale tá cesta môže byť stará, nová môže viesť inakade a podobne. Staré, miestami až ťažko viditeľné značky ma sprevádzali až do Novej Bane. Až doma som zistil, že som skutočne išiel po správnej trase.
Chodník od Veľkého Inovca až do obce Bukovina viedol lesom, prípadne lúkou. Cez obec Bukovina viedol po asfalte. Za obcou Bukovina viedol opäť po lesnej ceste. Tu som predbiehal poslednú turistickú tlupu toho dňa. Lesná cesta končila v časti Záhrb a odtiaľ až na stanicu v Novej Bani to bola opäť asfaltová selanka.
Za zmienku stojí už len ochmelko tackajúci sa od cintorína smerom na Záhrb. A to ešte neboli ani dve hodiny popoludní. Stretnúť ho v noci... asi uverím aj na zombie :-).
Záver výletu je na autobusovej stanici v Novej Bani. Vlak mi odišiel pred polhodinou, ďalší pôjde za hodinu a pol, ale najbližší autobus ide o dvadsať minút. Krčma nefunguje a tak na slnku využívam predposledné zvyšky vody z výletu. Tie posledné si pre istotu nechávam na cestu. Autobus prichádza pomerne presne a o dve hodiny som už v Bratislave.
Pochod aj s občerstvením na Inoveckej chate zabral zhruba 6 hodín (mapový odhad 7:45). Cesta do Zlatých Moraviec ma vyšla na čosi cez 6 Eur, cesta naspäť na 7,50 Eura.