Tretia časť Rudnej magistrály. Po výlete zo Zlatých Moraviec do Novej Bane a časti výletu zo sedla Lachtriská do Novej Bane prišlo na rad pokračovanie Rudnej magistrály. Tentoraz vlakovo-autobusový výlet cez Levice do obce Uhliská, odkiaľ je to na Rudnú magistrálu iba čoby kameňom dohodil a po túre zas kombinovaný autobusovo-vlakový odvoz z Banskej Štiavnice cez Žiar nad Hronom domov.
Historické mesto Banská Štiavnica príjemne prekvapilo, za ten čas, čo som tu nebol sa dosť zmenilo. K lepšiemu, prirodzene. Ale treba povedať, že budovy zostali v podstate na svojich miestach.
Odchod vlaku o príjemnej šiestej hodine rannej do Levíc. Tu ma čaká vyše hodinová pauza na stanici, kde nie je čo robiť. A tak sa vyberám do vnútrozemia na krátku prechádzku k miestnemu Lídlu, kde doplňujem ruksak nejakou tou tekutinou. Plus k tomu na ochutnávku super-hyper-marketový hotdog, aby neuškodilo. Chuťovo nebol až taký zlý, ako som si myslel pôvodne.
Na autobusovej stanici ma prekvapilo miestne WC. Nielen tým, ako bolo v sobotu zatvorené, ale hlavne označením. Vraj Otváracie hodiny. Nuž, vzhľadom na to, že majú v sobotu zatvorené, mohli napísať aj Stránkové dni :-).
Autobus odchádzal pomerne naplnený, až sa čudoval aj šofér. To tým, že miestni turisti išli obzrieť, či ešte nerastú (alebo niečo podobné). Našťastie vystupovali ešte pred Pukancom. Potom už nasledovalo iba veľmi pomalé "plazenie sa" až hore na Uhliská ku kostolu.
Od kostola v Uhliskách po sedlo Lachtriská na Rudnú magistrálu a po sedlo Krížna
Autobus mal meškanie do obce Uhliská zhruba 10 minút. Moje črevá nie. A tak som k najbližšiemu lesu pri sedle Lachtriská zamieril expresným tempom. Našťastie, došiel som včas. Sedlo Lachtriská bolo rovnaké, ako som si ho pamätal z poslednej návštevy. Od sedla vedie červená značka smerom na obec Vysoká a ďalej do Banskej Štiavnice ako súčasť Rudnej magistrály (pozri aj začiatok Rudnej magistrály zo Zlatých Moraviec do Novej Bane a pokračovanie od sedla Lachtriská do Novej Bane). Po chvíli popri chatke vchádza do lesa. Lesnou cestou s neveľkým prevýšením pokračuje okolo niekoľkých lúčok a priesekov v lese až do obce Vysoká. Za zmienku stojí iba pútne miesto pred Šarianskym vrchom. Sprvu som myslel, že tu je sídlo schránkových firiem. Ale potom som zistil, že tie búdky na kolíkoch sú sväté obrázky.
Ďalšie zaujímavé miesto je o niekoľko sto metrov ďalej, pri lavičkách je vyvedený prameň do rúrky. Ale neviem, či je voda pitná - po prvotnom rýchlom začiatku etapy som to už nechcel skúšať.
V obci Vysoká som sa dostal na dlhší čas na asfaltku. V dedine mali tuším otvorený aj obchod, takže sa dá prípadne aj občerstviť. Pred koncom dediny mali aj nejakú studňu, ale voda presakujúca asi z kanalizácie povyše nebudila vo mne moc dobrý dojem. Asfaltka potom viedla okolo poľnohospodárskeho dvora až na križovatku. Smerovník s krížom tu síce bol, ale označoval iba smer a neudával, ako sa to miesto volá. Po asfaltke som potom pokračoval okolo Varty až k Richnavskému jazeru. Cestou som si nič zvláštne nevšimol, okrem pár výhľadov, studeného severáku a jedného dreveného totemu pred spomínanou križovatkou. K čomu však to čudo slúžilo - neviem. Možno ho iba farební zberači kovov neodniesli do zberne, lebo bolo z dreva.
Pri Richnavskom jazere (v čase mojej návštevy bolo vypustené a pracovali tam nejaké stroje) je smerovník, ktorý ma posiela doprava hore cez lúku. Vykračujem si to tou najlepšie vychodenou cestičkou smerom na kopec, až som zistil, že značky nikde. Skúšam dopredu, nič. Dozadu - tiež nič. Doprava - tam, kde ukazuje aj GPS - ale tiež nič. Rovno predo mnou je síce akýsi náznak poľnej cesty, dokonca poľná cesta vedie aj doprava popri medzi. Ale pomedzi to behá traktor s bránami a zametá tak všetky stopy. A tak sa vydávam viac-menej krížom po poli doprava tam, kde GPS ukazuje, že by nejaká cestička mala byť. Keďže na žiadnu sa netriafam, spolieham sa na GPS. Pred stožiarom na kopci odbočujem do výraznej dolinky naľavo. Za chvíľu vidím vľavo na krajných stromoch aj náznaky červenej značky. Vychodeným chodníkom pokračujem po lúčke dolu, až narážam na širší chodníček vedúci doľava. Ním za chvíľu narážam na pozostatok vodnej cesty a po pár minútach prichádzam do sedla Krížna.
Od sedla Krížna do Banskej Štiavnice
Za sedlom Krížna ma čakajú ďalšie úseky blúdenia. Na lúčke je vyznačené, že červená s modrou by mali ísť rovno a žltá odbočuje doprava za závoru, kde si niekto stihol nechať aj časť hlavy. Žltú značku vidieť, akurát tam, kde som predpokladal, že by mohla pokračovať modrá s červenou, pokračuje zelená. A ešte o niečo viac do ľava pokračuje zelený okruh. A tie potvorské modro-červené, dokonca ani fialové nikde. Nakoniec po dohode s mapou pokračujem po zelenom okruhu. Za chvíľu narážam aj na schované značky modrej a červenej. Potom už lesným chodníkom popri ceste až po sedlo Pinkov vrch. Tu ma najskôr láka vyznačený výhľad na Pinkovom vrchu. Hneď za tým je smerovník, ktorý ma posiela cez lúku smerom dolu. Už zďaleka je vidieť výraznú červenú značku na strome. Keďže vychodený chodník pokračuje okolo stromu ďalej, pokračujem ním dolu. Značky síce nevidím, ale chodník ma vedie doprava dolu popri potôčiku. Dolu narážam na štôlňu Piargského chodníka a na zelenú značku. GPS sa tvári, akoby som bol takmer na červenom chodníku a tak pokračujem zelenou dolu cez les až k najbližšej studničke. Ešte pár metrov a potom to radšej otáčam. Štúdiom mapy zisťujem, že som niekde odbočil zle. Mohol by som pokračovať aj zelenou, ale ja som si na tento deň naplánoval červenú. A tak sa vraciam. K štôlni, neskôr aj k výraznej šípke pod Pinkovým vrchom. Podrobnejšie študujem značku a zisťujem, že tu som mal odbočiť prudko doľava. Po vrstevnici a po násype vodného dielka sa po cestách-necestách, ponad aj popod popadané stromy dostávam do lesa, len pár desiatok metrov nad chodník, kde som pred nedávnom štrádoval hore-dolu po zelenej značke.
Neskôr ma červená značka posiela doľava na lúčku k napájadlu v skruži, cez vychodené kravské chodníky k najbližšej usadlosti. Od nej doprava a lesným chodníkom dolu až k Evičkinmu jazeru. Ešte pár sto metrov po poľnej ceste a nasleduje ďalšia etapa asfaltu.Cez Štiavnické Bane - raz dolu, potom hore, doprava, doľava, popri motorkách, koňoch, ľuďoch, domoch - chvíľu po asfalte, potom po lesnom chodníku, zas po asfalte, aby som nakoniec šťastne trafil až k jazeru Klinger. Cestou som stretol jedného turistu, pár domorodcov, niekoľko áut a jedno banské múzeum v prírode.
Od Klingeru (červená značka v garmine vedie trochu mimo vyznačený chodník, dokonca aj rozcestie Klinger je dosť ďaleko od toho skutočne vyznačeného) vedie príjemný chodníček až do Banskej Štiavnice. Prvé výhľady začínajú až za Klingerom. Nasleduje prudký zostup k cintorínom. Pre unaveného turistu prvá reálna možnosť zložiť svoje kosti. Chodník pokračuje okolo Nového zámku, popri pivovare Erb k rozcestníku pod námestím.
Banská Štiavnica narýchlo
Od rozcestia sa vydávam kúsok hore popri baníckom betleheme k Starému zámku. Prejdem okolo, idem pozrieť na námestie a pomaly schádzam až ku križovatke, odkiaľ mi pôjde autobus. Obdivujem vstup do šachty a pri cenníku si uvedomím malosť nášho národa. Vstup do tamtoho, hentoho, onoho, janeviemčohouž a pod. Cena 2 Eurá, 2 Eurá, 4 Eurá, 5 Eur. Inde vo svete sa atrakcie spájajú, kupuje sa jednotný lístok na všetky vstupy, prípadne si môžete predplatiť rôzne zľavy (napríklad karta Niederosterreich, karta Olomouckého kraja a pod.).
Autobus prichádza s menším spozdením, ale našťastie v Žiari nad Hronom sme presne. Ešte si stihnem kúpiť lístok na vlak a už rýchlik aj prifrčí. Mám šťastie, že tento vlak si dnes nevybral žiadny samovrah a teda aj do Bratislavy prichádzame presne.
Trasu výletu si môžeš prezrieť na Turistickej mape SR