Trošku pohodový októbrový výlet. Nakoľko som prechádzal tri malokarpatské sedemstovky (z toho jednu naozajstnú Vysokú) a míňal niekoľko kusov vysokej, tak by som aj výlet nazval ako vysoký a rožkatý. Ale nakoľko bola aj dosť silná vrstva prachu na niekoľkých miestach a ja som si vzal staré tenisky, tak by som pridal aj prívlastok šmykľavý.
Odviezol som sa autobusom do Perneka. Nakoľko som prvú studničku obchádzal, vzal som si niečo sladké a tekuté v miestnom obchode. Potom už žltá značka okolo kostola nepustila. Ňou až pred veľkú pravotočivú zákrutu starej železnice. Tu ide doľava hore lesná cesta. Po stúpaní prichádza veľká križovatka lesných ciest a ja pokračujem mierne klesajúc stále rovno.
Pred ďalšou, tentoraz ľavotočivou zákrutou opúšťam širokú lesnú cestu a dávam sa mierne doprava po staršej lesnej ceste. Cestou stretávam asi 3 kusy vysokej, ale miznú, ešte než sa priblížim. Prechádzam cez mladinu a za prítokom potoka začína lesná cesta stúpaťviac doprava hore. Srnec na fotke nižšie je práve z týchto miest. Až tade pôjdete nabudúce, tak ho pozdravte.
Za stúpaním sa trošku narovná a aj natiahne do ľava, až sa dostanem na ďalšiu križovatku lesných ciest. Doteraz bola vpravo odo mňa Krížnica. Túto križovatku som na trase GPS nazval "X to Kuchyňa", lebo lesná cesta doľava by podľa mapy mala ísť k vodnej nádrži Kuchyňa. Tu doprava a pri rozdvojení ciest som šiel tou ľavou, ktorá stále stúpala.
Okolo príjemnej paseky mierne dolu, aby som o pár desiatok metrov ďalej zas mohol začať stúpať. Ale je potrebné povedať, že v týchto miestach už stúpania boli pozvoľné. Mieril som na prvú karpatskú sedemstovku - Javorinu.
Za Javorinou cez mierne sedielko až na červenú Štefánikovu magistrálu a ňou okolo Čertovho kopca na Skalnatú.
Zo Skalnatej bol zostup krutý. Chodník bol pokrytý vrstvou prachu tak na dva prsty (minimálne) a na mojich starých teniskách mám už vzor na päte úplne zodratý, takže to šmýkalo.
Čermákova lúka bola zaplnená tak "přiměřeně", ako to skonštatoval Werich vo filme Císařúv pekař. Ešte by sa určite zmestilo.
Na Hubálovej som išiel obzrieť studničku dolu po asfalte.
Výstup na Vysokú od Pánskych uhlísk bol dosť namáhavý, nakoľko na niektorých miestach pôvodného chodníka boli popadané stromy či konáre, tak sa to obchádzalo strmším terénom a nakoľko tu bolo takmer toľko prachu ako na Skalnatej, tak sa zle chodilo.
Na Vysokej trochu zajesť, zapiť, oddýchnuť a pokračovať.
Zostup z Vysokej je tradične namáhavý. Teda minimálne vo vrcholových partiách. Nižšie sa trasa trochu umúdri, ale ako som už spomínal, tenisky sa mi aj tu šmýkali.
Po príchode na Vývrat som odbočil doprava a po asfaltovej ceste som sa vybral k rázcestníku Baďura, horáreň nad Rohožníkom.
Nebyť toho asfaltu, tak cesta je to nádherná. Predovšetkým k tomu prispieva tá alej (áno, ja viem, že spisovne je to tá aleja, ale ja som už akosi zvyklý). Neviem, kto sadil túto, dokonca ani to, kto a kedy ju motorovou pílou zruší, ale je radosť poprechádzať sa v horúcom dni v tieni stromov.
Údaje k výletu:
Vzdialenosť cca 25 km, prevýšenie + 1164 / - 1231 m.
Občerstvenie: obchod Pernek; studnička na Čermákovej lúke a v sedle Hubálová; krčma a obchod v Rohožníku
Únik z trasy: Po Javorinu smerom na Pezinskú babu a na Čermáku na Zochovu chatu (Modra - Piesok)
Mapa výletu Z Perneku cez Vysokú do Rohožníka so Stefanynkou