Výlet vlakom do Piešťan a odtiaľ autobusom na zastávku Bezovec, Nová Lehota. Červenou značkou až na razcestie za Havranom a modrou značkou do Piešťan. Vlakom späť do Bratislavy.
Hmlisté sobotné novembrové ráno. Išiel som obzrieť druhú časť Považského Inovca, po minulotýždňovom výlete z Piešťan do Hlohovca pre zmenu z Bezovca do Piešťan.
Vlakom o 7:55 z Bratislavy do Piešťan. Odtiaľ autobusom o 9:15 do Bezovca. Cena 1,35 Eura. Pritom vodič pohľadom skúmal môj (na moje pomery) malý batoh, či nemá pýtať aj za batožinu. Nakoniec ho zhodnotil ako normálny, ale musel sa pozrieť dvakrát.
Na Bezovci (Bezovec, zastávka) sme vystupovali piati. Dvaja išli severným smerom a ďalší dvaja a ja sme vyrazili smerom na Marhát. Ja som bol trochu rýchlejší a za Veselým vrchom som sa dostal do definitívneho úniku.
Od Bezovca sa dvor obchádzal sprava, poľná cesta viedla dosť prudko hore. Neskôr sa dostala na lúku a nezreteľnou traktorovou cestou prechádzala cez spomenutý veselý vrch. Na jednom mieste bolo potrebné prekročiť ohradník, avšak našťastie ma nepostihol osud svetoznámeho farára z komédie Slunce, seno...
Za Veselým vrchom cesta klesala k družstvu, kde bolo trochu viac blata aj plastového bordelu. Mierne doľava po asfaltke a zas zahla doprava na najbližšej poľnej ceste. Na ceste bolo blata habadej, preto bolo potrebné dať si pozor. Cesta viedla lesom, neskôr popri lúkach, pasúcich sa ovciach aj koňoch.
Za križovatkou pri horárni pod Kostolným vrchom bolo príjemne upravené posedenie s altánkom a krížami, vraj Pietne miesto. Ďalej asfaltkou cez sedlo Kostolný vrch, kde bolo ďalšie posedenie, až na Jelenie jamy so slnečnou elekrárňou. Za Jeleními jamami lesnou cestou až do sedla Marhát a konečne lesným chodníkom na vrch Marhát.
Na Marháte je vybudovaný rozhľadňa a ohnisko s prístreškami. Škoda, že na rozhľadni už poniektorí stihli čiastočne zničiť aj tie ružice s výhľadmi. Nie, žeby mi moc pomohli, pretože počasie je tak na dve pivá vo vykúrenej krčmičke, ale aj tak ich je škoda.
Z Marhátu po sedlo Gajda vedie spočiatku strmý rozblatený chodník, neskôr klasická lesná cesta. Pri Trhovičnej lúke rozcestník, vraj sedlo Gajda. Sedlo Gajda je na mape značené inde. Na Slovakia-Topo mape pre GPS je rozcestie, z ktorého ide zelená značka k Jurkovi označené Trhovičná lúka. Na Hikingu (teda Shocart) toto rozcestie označené nie je. A sedlo Gajda je označené niekde medzi spomínanou lúkou a Krahulčími vrchmi. A potom aby sa v tom besná sviňa vyznala.
Od Striebornice až po sedlo Havran bola rozbahnená lesná cesta. Miestami až tak, že bolo potrebné blato obchádzať širokým oblúkom po lese. Podľa chatára na Havrane vraj pred pár dňami pluhovali cestu a zarovnávali stred, ale medzitým asi nejaký dobrák párkrát prešiel po ceste nákladiakom. Asi preto tu mali niektoré stromy na sebe čierne smútočné pásky.
Od Vily Bakchus nezáživná cesta až do Piešťan. Smutné boli najmä tie polorozpadnuté domy nad cestou. Voľakedy to musela byť pýcha mesta.
No a potom už iba nekonečná cesta mestom na stanicu. Keď som si už kúpil lístok na vlak a nechal odísť všetky dostupné autobusy, objavilo sa meškanie - 15 minút. Neskôr 25, 45, 60, 90, 110 minút. Nakoniec sekera 100 minút.
Trasa merala čosi cez 30 kilometrov a trvala takmer 5 a pol hodiny. Občerstvenie v sedle Havran, odkiaľ je aj možnosť úniku autobusom. Potom pri Vile Bakchus (reštaurácia Furman) a v Piešťanoch. Možností úniku je viacero - okolie Kostolného vrchu, okolie Krahulčích vrchov, Striebornica, Plešiny, prípadne spomínané sedlo Havran. Podľa Hikingu stúpanie 732, klesanie 1090 metrov a vzdialenosť po Kolonádový most 27,2 km, čas 7:25 hod.
Trasa výletu z Bezovca cez Marhát a sedlo Havran do Piešťan
Červenú značku z Mníchovej Lehoty cez Inovec, Pánsku Javorinu, Bezovec, Marhát, sedlo Havran až do Hlohovca som absolvoval v troch samostatných výletoch. Prvá časť trasy z Mníchovej Lehoty cez Inovec a Pánsku Javorinu do Bezovca, pokračovanie trasy z Bezovca cez sedlo Havran a do Hlohovca je uvedené pri trase Z Bezovca cez Marhát po sedlo Havran a v trase Z Piešťan do Hlohovca
