Pôvodne som taký výlet ani nemal naplánovaný. Z Rače som vyrazil výletným krokom smerom na Biely kríž. Nakoľko už chodníky boli pomerne solídne obschnuté, zvolil som variant okolo pomníka Haluzickému. Na Bielom kríži Klinec nezlákal, a tak som pokračoval dolu až na Medené Hámre.
Nakoľko som už dávnejšie nebol pozrieť, ako vyzerá Dračí hrádok a bol som zvedavý, či posledný múr ešte stojí, namieril som si to za mostíkom cez potok rovno po chrbte k hrádku. Môžem povedať, že múr ešte stojí. K tomu sa tam váľajú zvyšky stola s lavicami, ktoré tam oňahdy dotrepali chatári z Košarísk. Odvtedy sa už nenašla dobrá duša, čo by sa na takýto "sado-maso" podnik dala. Je škoda, že naši lesáci nedokážu presvetliť priestor zrezaním niekoľkých stromov. Lebo pri slabom olistení je vidieť aj zvyšky rovnako zarastenej vyhliadky na druhej strane doliny.
Od Dračieho hrádku som vyšliapal na Kozlisko, aby som teda obzrel aj väčšieho brata predošlého hrádku - slovutný hrad Pajštún. Na skale zatiaľ bolo iba pár lezcov, na hrade iba pár ľudí. Asi aj preto, lebo jarné slnko pomerne úspešne prefukoval vietor. A ten bol ešte pomerne silný a studený.
Z Pajštúna som sa vydal klasickou červenou značkou cez Borinku do Marianky. Zaujalo to rúbanisko za Klčovanicami (teda pred Mariankou). Hneď ma napadol výlet na Vtáčnik, kde sa tiež nachádzalo rúbanisko na Rúbanom vrchu. Tak toto by snáď ani Nostradamus nenapísal... :-)
Z Marianky modrou okolo Svätej studne na Stánisko. Nakoľko mojich 7 deci čaju dochádzalo, prilial som k vlažnému deci studničkovej vody, s ktorou som to nakoniec doklepal až domov. Na Kačíne som zbodol svoje posledné nesené zásoby - teda Horalku, čo ma zachránilo od vystávania fronty na preplnenej Železnej studničke.
Trasa merala okolo 30 kilometrov.
Občerstvenie na Bielom kríži, v Borinke, Marianke, na Kačíne a na Železnej studničke
Únik z trasy prípadne v Borinke a Marianke
Trasa výletu so Stefanynkou na mape
