(2021 - doplnené fotky z Paxosu a trochu upravené) Chcel som sa ísť pozrieť na Paxos a Antipaxos loďou (prirodzene, veď sú to ostrovy). Nemám lode príliš v láske, občas sa kývajú a mne potom nebýva moc dobre. Ale povedal som si, že tento výlet mi za to kŕmenie rybičiek stojí. Spolucestujúci boli týždeň predtým na BBQ a ich ohlasy boli veľmi dobré, tak manželka žadonila, vraj by chcela ísť aj na barbeque aj na Paxos. Tak sme si v nedeľu zakúpili u našej delegátky oba lodné výlety - na pondelok Paxos a na utorok BBQ (nech si žalúdok zvyká). Ešte v nedeľu večer nám delegátka volala, že Paxos sa z technických príčin neuskutoční. Vraj nám chcela miesto neho ponúknuť BBQ, ale keďže už naňho ideme, tak peniaze za neuskutočnený výlet prinesie v utorok.
Barbeque
V utorok skutočne prišla do hotela Golden Sands, vrátila nám peniaze, nasadli sme do pripraveného mikrobusu a ten nás odviezol do prístavu Benites, kde sme sa hneď nalodili a chytili miesta na hornej palube (podľa manželky tam viac cítiť hojdanie, podľa mňa sa odtiaľ krajšie kŕmia rybky. Usadili sme sa pod plachtou, počkali sme na ďalšiu časť výpravy a potom sme sa slimačím tempom pohli z prístavu. Odhadoval som, že pri takejto rýchlosti sa do konca pobytu dostaneme sotva do polovičky mora medzi Korfu a gréckou pevninou. Zanedlho však kapitán preradil na vyšší rýchlostný stupeň a za chvíľu sme opustili prístav. Tam asi hodil trojku a s vlnami za loďou sme vyrazili na východ, smerom k pevnine. GPS-ka hlásila cca 18 km/hod, pre prípadných záujemcov by nemal byť problém prepočítať to na knoty či nejaké iné námorné jednotky. Nefúkalo a teda táto misa s polievkou bola pokojná. Takto sme dorazili až na protiľahlú pevninu, kde už bola jedna "nešťastne zaparkovaná" loď.
Nášmu kapitánovi sa pristávací manéver podaril lepšie a tak spustili plošinu do vody a my sme mohli posádke pomôcť s predpripraveným jedlom. Keďže toho bolo dosť, ušlo sa aj na mňa. Neviem, čo to bolo, ale bolo to v mise, bolo to strieborné a voňalo to alobalom. Ale pod tým bola určite nejaká dobrota.
Miesto to bolo zaujímavé. Pripravené boli striešky, pod ktorými sa grilovalo, veľké grily, lehátka pod slnečníkmi za poplatok (3 € za lehátko), spomínaný vrak lode, nejaké člny a skútre na vodné radovánky, jeden divný vehikel, o ktorom viacerí pochybovali, žeby to čudo mohlo jazdiť a jeden kôň. No a ešte jeden exot so stoličkou a prenosnou chladničkou, v ktorej mal pivo. Pôvodne som myslel, že patrí k posádke a predáva pivo, tak som sa ho slušne spýta. Nepochopil - Maďar - a ponúkal mi svoje otvorené. Tak teda nič. Neskôr som si všimol, že jeho funkciu nepochopili správne ani ďalší účastníci a zastavovali sa uňho pre pivo. Taká silnejšia pani si po rozprave s ním napravila ramienka na plavkách a takú mu vylepila, že takmer padol z tej stoličky. Neviem o čo šlo v tom spore, ale asi aj jej vadil jeho maďarský akcent (alebo možno jeho narážky???)
Samotné jedlo, ktoré sa medzitým grilovalo, bolo veľmi chutné (mimoriadne). Kuriatko, kotleta alebo souvlaki, k tomu chlieb, tzaziky, grécky šalát a na pitie biele a červené víno, nejaké to nealko (kola a tuším sprajt). Po zjedení bolo treba nechať si umelohmotný tanierik na nášup. Keď sa už minul aj nášup, chodil kapitán lode s panvicou a ponúkal výpek k chlebu ako "vynikajúce afrodiziakum". Medzitým ponúkal víno, tým vôbec nešetril. Na Slovensku by som povedal, že asi nemá rodinu doma, keď tak núka.
Pred nalodením si kumulatívne účinky piva, horúceho gréckeho vzduchu a dvojhodinového sedenia na slnku vyskúšal aj spomínaný Maďar. Zrazu sa mu prepadla zem pod zadnými nohami stoličky a on už veselo kopal nožičkami vo vzduchu ako "brouk Pytlík".
Modrá lagúna
Po nalodení sme vyplávali smer Modrá lagúna. Na spodnej palube vyhlásili akciu: fotenie sa s kapitánom. Záujemcovia dole, fotoaparáty hore. Chvíľu to dole vyzeralo tak veselo, ako keby posádka vyhrala majstrovstvá sveta, no a potom niektorí pochopili, prečo poslali fotoaparáty na hornú palubu.
Jeden z členov začal striekať prítomných bielou penou, asi hasiacim prístrojom alebo penou po holení. Pre niekoho funny, pre tých, čo mali batohy, telefóny a foťáky pri sebe to funny asi ani nebolo.
Ďalšie kolo nasledovalo v asistencii s morskou vodou. Neviem, či sa ten biely sajrajt dal umyť aj pod sprchou, ale posádka naberala vodu priamo z mora a tak umývala podlahu aj "snehuliakov".
Pred doplávaním do modrej lagúny odokryli repráky a na lodi vypukla diskotéka. Bolo to cítiť aj na pohupujúcej sa lodi, už to nebola len taká "polievka".
V Modrej lagúne sme zastali pár metrov od brehu a kapitán spustil mostík do vody. Bola vyhlásená aj súťaž o najlepšieho potápača. Vhodili do vody fľašu vína a kto si ju vyloví, toho je. Neviem kto vyhral, už som ho nevidel (možno tú fľašu hľadá ešte teraz).
Voda bola pekná, taká azúrová, takmer ako vo Windowsoch, ibaže bola slaná a mokrá. Pláž nič moc, taký biely drvený štrk. Nám sa po pieskových plážach v Agios Georgios moc nepáčil, ale hrobári by sa asi potešili... ). Zaujímavé bolo aj kŕmenie piraní kapitánom lode.
Predposledná časť cesty viedla okolo gréckej dedinky Sivota (vraj strašne predraženej - ale to možno iba kapitán odrovnával konkurenciu, ktorá sem vozievala ľudí - okrem iného tuším aj Kostas boat trip z Agios Georgiosu) do morskej jaskyne, kde sa vraj v Druhej svetovej vojne skrývala grécka ponorka (no neviem, to sa tuším hovorí aj o jaskyniach na Paxose i inde - to by gréci vo vojne museli mať asi tak milión dvestotisíc tridsaťosem ponoriek). V jaskyni bola skvelá akustika, to sa musí nechať, ale tá veľkosť nič moc (myslím jaskyne).
Posledná časť výletu viedla do prístavu v Lefkimi, kde kapitán pri pristávaní takmer prišiel o šmýkačku do vody. Plast to však vydržal, no a keďže to vydržal aj betón prístavu, mohli sme nasadnúť do mikrobusu a odviezť sa do hotela.
Bol to veľmi dobrý výlet, po slovensky "very funny", jedlo bolo vynikajúce, kapitán na konci ešte dokázal stáť na nohách, autobusy čakali v prístave na nás a nie naopak - takže odporúčam každému. Na lodi boli záchody a dokonca vraj aj sprchy.
Paxos a Antipaxos
Ešte po návrate z BBQ, keďže som situáciu a môj žalúdok vyhodnotil ako "niveau stable" sme zašli do gréckej cestovky pre lístky na druhý lodný výlet na Paxos a Antipaxos. Pred vchodom do cestovky sa skvel nápis v troch jazykoch, že lístky je potrebné objednať si dva dni dopredu. Keďže už bolo po sezóne a loď už premávala iba v stredu a nedelu, s malou dušičkou som vošiel dovnútra. Pani hovorí, že lístky majú - hurá, ideme na výlet (loďou prirodzene). Odchod z malého prístavu v Agios Georgios o 8:30, návrat okolo 17:00 hodiny.
Ráno vynechávame raňajky, ktoré začínajú o ôsmej a ideme rovno do prístavu (raňajky sme zvládli z vlastného na izbe v predstihu). Do prístavu prídeme asi 8:10, pred nami je už asi 20 ľudí. Za chvíľu pripláva Kostas boat trip, naloží niečo na pitie a púšťa nás na loď. Sadáme na hornú palubu, akurát tá plachta nad nami chýba. Uf - povedal by starší indián. Uf, Uf - odpovedal by mu mladší, za čo by ho ten starší pokáral, že je nejaký ukecaný. Uf, uf, uf, to bude horko - hovorím ja. Po nás prichádza ešte nejaká škola nemcov, našťastie hore sa driape iba máloktorý z nich.
Vyrážame načas, smer Paxos. More je viac-menej pokojné, teda povedal by som v tej chvíli, že rovné takmer ako polievka, iba občas nás húpu také okrúhle vlnky. Kostas sľubuje, že Paxos oboplávame zo západu, pôjdeme na Antipaxos a potom sa vrátime na východné pobrežie Paxosu, vplávame do prístavu hlavného mesta ostrova - do Gaiosu - kde bude prestávka na obed a odtiaľ hajde domov.
Paxos - Laka
Keďže pred Paxosom sa more trochu rozbúri, a ešte aj Kostas zabočí na východnú stranu ostrova, predpokladám, že možno bude čas aj na tie rybičky :-). Ale nie, to som si len nevšimol takmer hodinovú pauzu v prístave Laka na Paxose.
Predpokladám, že názov prístavu má niečo spoločné s jazerom (vyskytuje sa podobné aj v iných jazykoch - Lake v angličtine, prípadne "oko" v slovenčine /myslím na Morské oko pri Šírave/ - no, asi nie, ale foneticky mi to pripadá podobné, najmä ak to vyslovujete s plnými ústami).
Laka je teda prístav, pravdepodobne obľúbený jachtármi, je ich tu dosť. Pár reštaurácií, niektoré sú dokonca aj otvorené. Pri prechádzke k pirátskej lodi objavujem Titanic, teda nie je pravda, že sa potopil. A s tým počtom ľudí, čo sa na ňom utopili - tiež neviem. Ale nechápem, prečo potom okolo neho taký humbug. Asi pre Spielberga, ináč neviem. V Lake objavujem tabuľu s nápisom, že vraj smetné koše sú vzdialené 120 metrov. Štastní to ľudia. Pri výstupe z lode Kostas držal v ruke hodiny s časom odchodu z ostrova, nezabudnite si preto prestaviť na hodinkách správny grécky čas a nezabudnite sa, lebo Kostas na nikoho nečaká.
Paxos - okolo západného pobrežia
Vyplávali sme teda z Laky a zamierili správnym smerom, teda na západné pobrežie Paxosu. More je nepokojné, ale iba trošku, naša bárka to však bezpečne prekonáva. Horšie je to s malým motorovým člnkom, ktorý po vlnách poskakuje ako "šalená ovca" po skalách (teda kamzík). Keďže sedíme na ľavoboku, môžem spokojne fotiť skaly, útesy, jaskyne, diery, vlny. Zato z opačnej strany hlásili delfínov.
Zamierime k pobrežiu a mierime do nejakej jaskyne. Ja viem, že každá diera je v Grécku pomenovaná, ale aby som si to zapamätal, to by som musel mať so sebou notes (alebo radšej dva) a to po mne nechcite.
Na ľavoboku je po celý čas na čo pozerať, Hlavne na útesy, jaskyne, po ostrove dokonca špacírovala nejaká tlupa ľudí (odhadom 15 až 20), išli dosť roztrúsene, tak to asi nebola procesia za nejakého patróna Paxosu.
Antipaxos
Ostrovček Antipaxos nie je nič moc. Obišli sme prvú lagúnu (Brika) na severovýchode a vplávali sme do druhej (podľa mapy Mesobrika). Tu Kostas spustil do mora rebrík s troma priečkami a bolo vybavené. Kto chcel, mohol skákať z lode, kto chcel, mohol počkať v šóre na rebrík. Mládež skákala až z vrchu, takže bolo dobré mať tréning asertivity, aby ste sa dostali na loď.
Aj keď prospekty hovoria o nádherných plážach na ostrove Antipaxos, podľa mňa nebola pláž nič moc. Zato lagúna, v ktorej sme sa kúpali bola nádherná. Krásna azúrovomodrá voda, kde ste dovideli až na dno, zaujímavé skalné výtvory (pozri žraloka).
Je potrebné si dať pozor na odchod lode, lebo ako som to už spomínal, Kostas na nikoho nečaká.
Plavba z Antipaxosu na Paxos
Východné pobrežie Paxosu je tiež zaujímavé. Trochu iné skaly, trochu nižšie útesy, trochu menej jaskýň, jedna cesta, pár domov a približne dve pláže pre pár ľudí.
Paxos, prístav Gaios
Plavba do prístavu Gaios prebehla bez problémov. V Gaiose sme mali dve hodiny času. Keďže mestečko je pomerne malé a slnečný svit pomerne veľký, sadli sme s polovičkou pod strechu a objednali si niečo pod zub. Z taverny sme pozorovali ľudí, ako sa fotia pri soche neviemakého kapitána. Čože, nám to bolo smiešne, jak sa každý snažil vmestiť sa na fotku s týmto kapitánom, ale on bol z toho celý zelený.
Keďže sme už vedeli, že Kostas na nikoho nečaká, vyšli sme z taverny ešte pred vyplávaním. V meste sa vydržať nedalo, na hornej palube tiež nie. Počkali sme teda na vyplávanie v tieni lodného bufetu s chladeným pivom. Po vyplávaní zavial svieži vetrík a my sme teda mohli presunúť na naše miesta na hornej palube.
Po opustení tichých vôd v závetrí ostrova sme pocítili aj to hojdanie vo vlnách. Manželka to mala jednoduché, tej sa to páčilo, tú aj keby ste zavesili dolu hlavou na kolotoč, tak bude kričať že je to slabé.
Loď sa plavila najkratším smerom ku Korfu, takže vlny išli spredu a z ľavoboku. Predná časť lode sa zdvihla, ponorila a kvapky sa prehnali cez celú loď. Potom sa znovu zdvihla, padla do vody, naklonila sa doprava, potom doľava - veď to poznáte. A znovu sa zdvihla, znovu padla, naklonila sa.... proste PARÁÁÁÁÁÁÁÁDA... Po približne troch minútach vyšiel po schodíkoch pár - obaja mokrí ako myši. Čo je tu sprcha??? Hej, taká morská, na ľavoboku lode.
Hojdanie trochu ustalo po priblížení sa k ostrovu Korfu, potom sa loď húpala iba menej a iba v jednom smere. Ustalo aj sprchovanie hornej paluby, takže sme sa už nemuseli obávať ani o elektroniku. My sme si prezreli celé západné pobrežie Korfu až po Agios Georgios south. Až na niektoré kratšie skalnaté úseky to bola v podstate súvislá piesková pláž (námet na prechádzky po pláži).