Sobotný, trochu neskorý výlet z Bratislavy. Veď autobus mal príchod do Plaveckého Mikuláša až po pol dvanástej. Na druhú stranu treba povedať, že tým pádom už nebola taká zima, ale na tretiu stranu zas aj to, že primrznutá zem sa už začala trochu roztápať. Našťastie blato ešte príliš nerozkvitlo, hlavne vo vyšších polohách.
Prvá časť viedla popri obecnom úrade v Plaveckom Mikuláši s "takmer" živým Mikulášom po poľnej ceste až po rozcestie Pod Jeleňou horou. Doba, približne 30 minút sedela so značením. Prevýšenie nepatrné, blata našťastie málo. Výhľady na Plavecký hrad, občas aj na Kršlenicu vzadu.
Od rozcestia Pod Jeleňou horou dosť prudko hore až k Jelenej hore. Spočiatku mierne blatistvým chodníkom pomedzi trnky, neskôr krajom ihličnatého lesa až nad skalnatý lom a okolo Jelenej hory. Odtiaľ chvíľu rovno, aby zelená značka hneď za pozostatkami paštiky Majky a vkusne rozhádzanými zvyškami svetlej umelohmotnej hadice prudko zabočila doľava hore a švihla si to pomerne zreteľným chodníkom hore cez lúčku. Nakoľko bolo po zime, chodník bol pomerne solídne vyšliiapaný. Neviem, až sa tráva zdvihne, asi to bude zaujímavejšie. Chodník vedie stále do kopca, neskôr krajom obory. Pri poľovníckom posede v podstate kopec končil. Tu boli výhľady prevažne na lezeckú Kršlenicu. Odtiaľ už viac-menej iba nevýraznnou naklonenou rovinou kľučkujúc okolo obory až na Javorinku.
Z Javorinky mierne dole do lesa na lesnú cestu, ktorá vedie na asfaltku vedúcu doprava hore na Amonovu lúku a doľava dole späť do Plaveckého Mikuláša. Tu pár sto metrov po asfaltke dolu až k rozcestiu na Kubašovej. Aj keď na rozcestí Pod Jeleňou horou bol údaj, že po Kubašovú to trvá hodinu a pol, ja som to nejako stíhal za 50 minút. Je pravda, že som cestou negriloval, na to bol pomerne silný vietor, ale na druhú stranu, ani som sa nijako nehnal.
Pri ceste hore na Amon som si teda doprial aj čas na občerstvenie, vzhľadom na to, že som bol v závetrí v lese. Pred Klokočom ma privítali aj zvyšky snehu. Kríž na Klokoči stál, aj keď vplyvom množstva klincov sa už pomaly začína rozpadať. Len toť nedávno sa objavila na nete správa, vraj na deštrukciu kocky stačí navŕtať trinásť dier v každom smere. Nuž, bolo by iste zaujímavé a potrebné zistiť aj to, koľko klincov je potrebných na deštrukcia kríža :-).
Z Klokoča už iba zbehnúť dolu na sedlo Uhliská. Tu sa veľmi vegetiť nedalo, nakoľko už od Klokoča fúkal nepríjemný vietor. A tak poďho rovno dole okolo Mesačnej až na Sklenú Hutu. Výhodou bolo, že občas prisvietilo slnko, menšou nevýhodou zas to, že to zas roztopilo podklad. Okolo Mesačnej už bolo celkom solídne blato. Problém robil aj rozvodnený potok pod Mesačnou, tie tri mokré a šmykľavé horizontálne drúčiky v potoku veľa istoty nepridali. Ale podarilo sa to doriešiť drúčikom štvrtým, suchým a diagonálnym. Odmenou boli kaskády potoka zo Sklenej Huty, ktorý mal vody dosť.
Na Sklenej hute vznikol čas na dorazenie nesených zásob a na kontrolu priebežného času. Tá ukázala, že ak trochu pohnem kostrou, tak stíham autobus 16:25 z obce Doľany, ktorý je mimochodom o dosť rýchlejšie v Bratislave ako pôvodne naplánovaný o 17:19.
Zvyšok cesty som sa už teda nezdržiaval a autobus v Doľanoch som s predstihom aj chytil.
TTD trasy:
- Trasa merala necelých 20 km, mala trvať asi 5:30 hodiny.
- Možnosti úniku na Kubašovej (asfalt do Plaveckého Mikuláša), a na Amone (do Plaveckého Podhradia, prípadne do Plaveckého Mikuláša).
- Občerstvenie: Jednota v Plaveckom Mikuláši, prameň pri Mon Repose (10 minút od cesty), prípadne výhodnejší na Amonovej lúke, prameň pod Mesačnou, prameň na Sklenej Hute a prameň pri horárni Zabité. No a krčma v Doľanoch.
- Zaujímavosti: Výhľady na Plavecký hrad, výhľady na lezecké terény na Kršlenici, prírodné zaujímavosti (závrty a iné čudá) na Báborskej (neďaleko Amonovej lúky), výhľady z Klokoča, pamätihodnosti v Doľanoch.
Trasa výletu na mape
