Výlet pracovne nazvaný aj ako Ompitálske zaujímavosti.
Nakoľko chrípková epidémia poľavila, dokonca slnko a vietor aj mierne osušili chodníky, vybral som sa na jeden nenáročný marcový výlet. Autobus do obce Doľany išiel niečo po ôsmej hodine. Odtiaľto som mal naplánovanú prechádzku po väčšinou už osušených chodníkoch, keďže ešte nedávno sa aj v nižších polohách vyskytovalo blato.
Doľany (alebo tiež Ompitál) je zaujímavá dedinka s priamym autobusovým spojením z Bratislavy. Teda zaujímavá je nielen tým spojením. Ona je zaujímavá aj tým, že na pomerne malom priestore sa nachádza pomerne veľa zaujímavostí. Napríklad taká krčma, obchod, kostol, cintorín... Áno ja viem, že takéto zaujímavosti sa nachádzajú vo väčšine dediniek. Tu majú ale napríklad zvýšený výskyt pamätných tabúľ. Ak vás nezlákalo ani toto, tak majú ešte neďaleko kostola aj Kalváriu a Arborétum. A skúšali ste už napríklad v Bratislave hľadať kalváriu s arborétom? A ešte k tomu na jednom kopci?
Od zastávky autobusu asfaltom až k miestnemu kostolu. Odtiaľ popri kostole na nevysoký kopček, kde sa takmer všetky lákadlá nachádzajú (teda ak nepočítam tú krčmu a obchod). Vpravo leží cintorín a priamo na kopčeku smerom doľava ide chodník arboréta a doprava chodník ku kalvárii.
Poza kaplnku sv. Leonarda je možnosť dostať sa na poľnú cestu vedúcu krajom vinohradu, kade vedie aj zelená značka na rozcestie Pod Klokočinou.
Od rozcestia pod Klokočinou spevnenou lesnou cestou a neskôr asfaltkou rovno a viac dolu ako hore až po horáreň Zabité. Prameň tiekol, jazierko bolo ešte zamrznuté.
Ďalšou spevnenou cestou hore, po rovine a nakoniec dolu na Sklenú Hutu. Studnička pred Sklenou Hutou bola v dobrej kondícii, voda neuškodila.
Prekvapilo ma, aký letný strih prisúdili lúke na Sklenej hute. Mladina a orešina vypílené, v dôsledku toho vynikol aj potok pretekajúci lúkou.
Od Sklenej Huty klasicky modrou až na sedlo Skalka a ďalej do Rohožníka. Po sedlo Skalka som nenatrafil na nič zaujímavé. Zeleň takmer žiadna, vyrušil som iba jedno stádo, ktoré ušlo smerom na Geldek. Pred sedlom Skalka sa rozfúkalo. Tá rozzúrená lokomotíva s minimálne tridsiatimi vagónmi, ženúca sa v korunách stromov bola síce zaujímavá, ale skôr som sa obával, aby mi nejaký konár nepadol na hlavu.
Potom už iba asfalt až takmer po Rohožník. Bobria hrádza ešte stála. Akurát lesáci zmenili taktiku. Už sa nepokúšajú zabiť bobra, aby zachránili strom. Oni to dotiahli takmer až do dokonalosti. Spílili takmer všetky stromy v okolí potoka a tak vlastne dali demokraticky bobrovi na výber: buď vypadneš, alebo skapeš od hladu.
Tie spílené haldy dreva uložené na asfalte hneď vedľa hrádze už zmizli, rovnako aj tie haldy konárov. Muselo to byť pre bobra zaujímavé, pozerať na toľkú techniku. Píly, nákladiaky, traktory... Možno sa mu aj trochu toho benzínu ušlo... :-(
Pole pred Rohožníkom bolo našťastie suché a tak som ho prešiel bez problémov. V Rohožníku mi po príchode ihneď išiel autobus a tak som ani nečakal.
Trasa merala čosi cez 20 km a trvala čosi cez 5 hodín (podľa Hiking.sk viac ako 6 hodín)
Občerstvenie v Doľanoch (krčma, obchod), studnička na Zabitom a Sklenej Hute.
Trasa výletu so Stefanynkou na mape
