Sobotný výlet do oblasti Bielych Karpát. Nakoľko rosničkári hlásili pekné počasie s búrkami iba na severe Slovenska, nechal som sa zlákať čiastočne minulotýždňovou túrou a trochu som ju rozšíril až na tretí najvyšší vrch Bielych Karpát - Veľký Lopeník. Kedže som vzhľadom na skorý súmrak nerátal, že trasu absolvujem až do Zemianskych Kostolian (prípadne až do Trenčianskych Bohuslavíc), zvolil som kratší variant do Novej Bošáce s tým, že sa prípadne nikam ponáhľať nebudem. Podľa mapy mala túra trvať čosi cez 6 hodín.
Vlakom do Trenčína. Trenčín ma privítal poriadnou búrkou. Aby som nezabudol, že je na severe. Našťastie, po pol hodine po búrke ani stopy. Autobus mi prišiel do Liešnej čosi po deviatej hodine. Pravdu povediac, aj ja by som privítal začiatok túry o piatej, ale rozumne by som sa sem na takú skorú hodinu nedostal. Nakoľko mieste obyvateľky hlásili, že tu od včera výdatne pršalo, odizoloval som nohy v teniskách vrstvou igelitu.
Búda so syrmi bola ešte zatvorená. Odpadol jeden bochník v ruksaku, ale to ma vôbec nepotešilo. Radšej by som privítal tú rozvoniavajúcu dobrotu navyše. Po ceste pár metrov, odbočka doľava k potoku, mostík a známa cesta žltou značkou mierne hore. Zatiaľ to až také zlé s vlhkom nebolo. Dokonca ani prvý kopec k studničke ma nepresvedčil, že by som sa mal vrátiť.
Prvá kríza prišla až nad rúbaniskom. Blata tak pod členky. Miestami. Ale je potrebné povedať, že miestami sa dalo ísť aj po lístí lesom. To síce spomaľovalo postup, ale času som mal habadej. Po prekonaní najprudšieho kopca som bol nútený prechádzať občas z jednej strany cesty na druhú. Nuž a pred jedným veľmi opatrným prebiehaním som sa ani nenazdal - a už som sedel. Prirodzene, že v tom najväčšom blate. Hneď som si spomenul na pripomienku polovičky pred výletom: A daj si návleky, nie že zas prídeš zablatený až po kolená ako minulý týždeň :-).
Blato pokračovalo statočne až po rozcestie pod Machnáčom. Odtiaľ popri štátnej hranici sa dala vybrať trasa, kde bolo menej blata. Tých trás bolo miestami aj sedem, veď predsa traktorista nebude chodiť rovnakou cestou dvakrát. Ešte je potrebné povedať, že od rozcestia pod Machnáčom som pokračoval červenou značkou Cestou hrdinov SNP, ktorá na časti vedie českým (moravským) územím.
Zaujímavé bolo aj to, že trávnaté plochy na moravskej strane bolia zelenšie ako tie na Slovenskej. Buď kosili vyššie, alebo neviem.
Na hrebeni dosť fúkalo. Ja som to cítil celú cestu od Machnáča až po Kykulu (sedlo), čiapka prišla vhod. Uvedomil som si to, keď som na Kykule stretol dve dvojice výletníkov fotiacich sa na hraničnom kameni. Tie vietnamske tepláky viali tak, že by sa za to nehanbila asi ani prezidentská štandarda. Vrátane toho zvukového efektu.
Od sedla Kykuly dolu na moravskú stranu, okolo pomníka americkým letcom na Hřibovni a popri konečnej zastávke autobusu hore po ceste k rozcestiu Pod Vyškovcem. Tu je čoby kameňom dohodil k chate Vyškovec (predtým Valmont).
Od chaty Výškovec (Valmont) vedie trasa Cesty hrdinov SNP po asfaltke cez Mikulčin vrch až na Holubyho chatu pod Veľkou Javorinou. Ja som sa na Mikulčinom vrchu od Cesty hrdinov SNP odpútal a pokračoval som zelenou značkou.
Zelená značka viedla ešte chvíľu po horizonte, aby nakoniec zostúpila okolo chaty Jany do Lopenického sedla. Odtiaľ krížom doprava hore cez lúku, neskôr cesta vošla do lesa a po prvotnom strmom stúpaní sa chodník umúdril a príjemným stúpaním sa cez Kobylec a rozcestie Pod Malým Lopeníkem dostal až na Veľký Lopeník.
Na Veľkom Lopeníku je pomerne solídne vyzerajúca vyhliadková veža. Našťastie otvorená, bez poplatku. Výhľady perfektné, v rámci možností. Pod vyhliadkou pár smerových tabúľ, Pamätník vojakom ČA, nejaké to posedenie na českej i slovenskej strane. Na českej strane pomerne poriadok, dokonca smetné nádoby vyprázdnené, na slovenskej strane bordel ako v tanku.
Okrem toho lavice na sedenie na holom priestranstve, pár miest aj v altánku. Prameň asi 200 m k dispozícii.
Zostup do Novej Bošáce bol dosť strmý. Chodník bol spočiatku značený pomerne dobre. Až po prvú vyhliadku na Mikulčin vrch až Kykulu. Tu sťahovali drevo a tak aj cesty boli ďalej rozbité.
Za zmienku stojí preznačenie chodníka pred Novou Bošácou pivným sponzorom :-).
Nakoľko som sa aj napriek snahe dostal do Novej Bošácy pomerne skoro, tak som sa vďaka studenému počasiu a prerábanej krčme rozhodol, že namiesto dvoch hodín príjemne strávených na zastávke autobusu prejdem ešte pár kilometrov po asfalte. Zelenou značkou som už ísť nechcel, vďaka pomerne krátkemu dňu.
A tak som nakoniec zakotvil v reštaurácii v Zemianskom Podhradí, kde som počkal na autobus do Nového Mesta nad Váhom.
Možnosti úniku:
- Hneď na začiatku v Liešnej
- Kykula - žltým náučným chodníkom do Predpolomy (bus) - 2 hodiny
- Výškovec až Mikulčin vrch - autobus na Českej strane
Občerstvenie (okrem požiadania miestnych v usadlostiach)
- Liešna (koliba Drietomica, ak je otvorená)
- Prameň Liešna
- Chata Vyškovec, chata Anna a pod. v okolí Mikulčina vrchu
- Nová Bošáca (prípadne až Zemianske Podhradie či Bošáca)
Trasa výletu na mape
