Pôvodný termín dovolenky nám cestovka zrušila a ponúkla buď termín neskorší, prípadne prebúkovanie zájazdu do iného hotela a destinácie. Moju polovičku to dokonale zmiatlo, nakoľko recenzie na hotel Agelia Beach neboli bohviemaké, ale nakoniec sa nado mnou a mojimi naplánovanými výletmi zľutovala a my sme predsa len vycestovali. Na Krétu sme prileteli poloprázdnym lietadlom a pred hotelom Agelia Beach sme vystupovali ráno pred desiatou hodinou sami dvaja. Nakoľko delegáti z cestovky v posledných rokoch plnia hlavne úlohy predajcov predražených zájazdov a zástupcov tých najdrahších pôžičovní automobilov široko-ďaleko, svoj voucher sme si museli odovzdať na recepcii sami.
Chudá bledá recepčná s okuliarmi a piskľavým hlasom práve vybavovala iného turistu, ktorému hovorila, že jeho izba bude pripravená až o dve hodiny. Veď nevadí, myslel som si, hodíme sa do plaviek a pôjdeme ochutnať slanú morskú "polievku". Na moje prekvapenie mi po odovzdaní voucheru hovorí, že my teda izbu prichystanú máme, že všetko za chvíľu vybaví, aby sme sa išli medzitým najesť.
Príchod do hotela Agelia Beach (predtým hotel Golden Sand boutique) (rok 2021: White Olive Elite Rethymno)
Po raňajkách ešte pre istotu hovorím recepčnej, že máme predplatený výhľad na more. Po týchto slovách recepčná zbledla ešte viac, asi trikrát skontrolovala voucher a povedala, že nám ponúkne krajšiu izbu, aby sme sa išli pozrieť. Prvý šok nastal vo výťahu, keď stlačila tlačítko -1 (teda mínus jedna). No, veď uvidíme, aký výhľad bude na more zo suterénu. Izba to bola pekná, pomerne priestranná, mala dostatočne veľký balkón a z balkóna rovno schodíky do bazéna. Stačil však krátky pohľad z balkóna, aby sme pochopili, že odtiaľto by sme more videli jedine v prípade väčšej cunami. A tak krútime hlavou a opäť sa dožadujeme výhľadu na more.
A tak absolvujeme rovnakú cestu na recepciu, kde nám recepčná píska, že musí hovoriť s menežérom. Po nejakých ďalších 5 minútach nás vedie opäť do výťahu a tentoraz stláča jednotku. Pri príchode k izbe zisťuje, že karta na otváranie dverí nefunguje a tak sa vracia po novú na recepciu. Ale ani tá nefunguje a tak ide na koniec chodby za upratovačkou, ktorá má kľúč od izby. Tým sa podarí prekonať aj túto prekážku. Náš krátky výlet na balkón nás presvedčí, že odtiaľto sa síce rovno do bazéna nedostaneme, ale skraja balkóna je výhľad aj na more a tak prisviedčame. Recepčná nás ešte upozorní, aby sme kľúč každý deň odovzdali na recepcii, aby sa k nám dostali upratovačky a odišla. Izba asi nebola s tým výhľadom, čo sme mali predplatený, ale nakoniec sme zvolili kompromis. Že sme spravili dobre sa ukázalo až neskôr. Výhodou sa ukázal nakoniec aj kľúč, keďže elektrika fungovala na kartu a tým, že sa k nám nedostal ani menežér, mohli sme si nechať pustenú klimatizáciu celý deň.
Treba povedať, že na druhý deň, keď som išiel na recepciu odovzdať kľúče, tak tam bol iba menežér a ten na mňa kukal ako puk, že chcem vrátiť kľúče. Vraj či končíme, prípadne či sa chceme presťahovať. A tak som sa pýtal, či si môžem kľúč nechať. Vraj áno, len ho nesmiem stratiť. A tak som si ho nechal. Upratovačku sme púšťali okolo obeda. Našťastie bola milá a dalo sa dohodnúť.
Jeden deň sa nám do izby niekto dobýja. Otvorím dvere a tam dvaja údržbári. Vraj idú opraviť zámok. Celá oprava spočívala v tom, že si priniesli tri karty, postupne ich vyskúšali a keď nefungovala ani jedna, tak len pokrčili ramenami, povedali, že zámok je pokazený a odišli.
Izba hotela Agelia Beach
Izba hotela Agelia Beach bola pomerne priestranná, potešili dostatočné odkladacie priestory. Okrem jednej vešacej skrine aj polovičná skriňa s poličkami na ukladanie. Dva nočné stolíky každý s dvoma zásuvkami a dve zásuvky boli aj na stolíku pod zrkadlom. Ako posledný ukladací priestor je potrebné spomenúť pomerne veľkú chladničku (odhad 60 litrov).
Na spanie bola klasická delená manželská posteľ s dostatočne pohodlným matracom. Jeden LED televízor s troma zašumenými programami sa osvedčil hlavne pri prezeraní fotiek a videa (fotky cez čítačku USB, video cez CINCh, prípadne HDMI). Výhodou je až 5 využiteľných zásuviek (vrátane tej od TV). K tomu jedna stolička a zrkadlo.
Kúpelňa s vaňou a trochu vyššie zaveseným WC. Plusom bol fén. Toaletný papier bol položený na féne aj do zásoby. S teplou vodou sme problémy nezaznamenali, občasné výkyvy po hromadnom návrate z pláže sa dali pochopiť a netrvali dlho.
Strava a pitie v hoteli Agelia Beach
Strava bola podávaná formou All-Inclusive. Vždy sa dalo vybrať niečo na jedenie, aj keď výber nebol bohvieaký. Zo začiatku bola strava realizovaná iba v jedálni. Bolo tam veľmi málo miesta a pokiaľ sme neprišli na začiatok, prípadne po prvom nápore, tak sme aj museli čakať, kým sa uvoľní miesto. Navyše, priestor bol tak zahustený pultami v strede a stolmi, že bol problém usadiť sa k stolu. Prípadne sa k nemu vôbec dostať. Priestor bol klimatizovaný jedine otvorenými oknami a niekoľkými ventilátormi na strope, takže sa dá povedať, že tam od sálajúcich okien a zohrievacích pultov bolo horko jak v...
Neskôr otvorili aj strechu priľahlého bufetu, kam sa dalo dostať od servírovacích pultov popri nápojovom automate po drevenej lávke. Nevýhodou bolo, že keď fúkalo, tak zbalili slnečníky a pred slnkom sa nedalo nikde ukryť.
Obsluha sa aj snažila, občas brala taniere a poháre ešte pred dojedením/dopitím. Otrusinky zametali rovno na zem, prípadne aj na stolovníkov a do toho neustále nosili nové a nové príbory.
Príbory sú ďalšou kategóriou. Tak blbý nôž som ešte v ruke nemal. Nakoľko mal rúčku pred čepeľou mierne zúženú a ešte aj prehnutú, tak sa otáčal v ruke. Robilo to problémy aj pri nahrnovaní jedla na vidličku, kedy sa nôž v ruke krútil ako had. Poniektorí rusky hovoriaci dovolenkári to riešili klasickým úchopom na bager (teda chytenie zhora do dlane).
Ďalším kameňon úrazu bolo, že víno nosili v takých umelohmotných džbánoch. Občas k nemu chýbali poháre, občas aj samotné víno. Navyše tých džbánov bolo niekoľko (niekoľko pre biele víno, niekoľko pre červené víno) a personál neustále tieto džbánky zlieval... Stalo sa mi, že asi trištvrte hodinu pred koncom večere už nebolo nijaké víno a keď som si vypýtal, tak mi doniesli pohár. Pivo nosili iba na objednávku.
Výhodou zas bolo, že soft nápoje sme si mohli pri jedle čapovať sami (ak teda boli poháre k dispozícii). To mi vyhovovalo, pretože som si mohol robiť slabší strik so studenou sódou.
Ďalšou výhodou bolo, že sme si mohli niečo odniesť aj na izbu. Predovšetkým ovocie (jablká, broskyne, nektarinky, banán), prípadne nejakú žemlu či sucháre a nik nenadával.
Jedlo sa dopĺňalo, aj keď v niektorých prípadoch to dlhšie trvalo. Rýchlo sa míňali hlavne jahody, čerešne a červený melón - občas už pol hodinu pred koncom neboli. Tieto sa navyše naberali na kávové podšálky takými miniklieštičkami, takže to dovolenkári radšej riešili prstovými klieštičkami na polievkové taniere. Aj preto sa rýchlo míňali. Zmrzlina väčšinou vydržala až do konca.
Medzi skvosty kuchyne by sme radili ryby (veľmi chutné) a hovädzie mäso (ale našli sa aj nejedlé kúsky).
Podľa propozícií boli na večere vyžadované dlhé nohavice u pánov a slušné oblečenie u žien, ale našťastie to nevyžadovali.
Raňajky v hoteli Agelia Beach
Na raňajky boli hlavne vajíčka na tristo spôsobov (praženica, praženica plus, volské oči, hrubá omeleta a pod.), minipárky obyčajné aj asi hovädzie, klasické zapekané paradajky, nejaké to prekvapenie zapečené v lístkovom ceste (párky, nugát, špenát, zelenina), cereálie, maslo, med, plátkový syr, salám a pod. Zo sladkého nejaká bábovka plus nejaké pocheraje. Chlieb, a bulky, dali sa nájsť aj tmavšieho typu.
Obedy v hoteli Agelia Beach
Obedy boli mierne chudobnejšie ako večere, obvykle ryba, jeden až dva druhy mäsa, zemiaky na tisíc spôsobov, paradajky, grécky šalát, uhorky, rôzne kapusty a iné chaluhy.
Večere v hoteli Agelia Beach
Na večeru sa obvykle ponúkalo viac druhov mäsa ako na obed. Plus k tomu občas rôzne mušle. Občas sa stalo, že sa k príprave priplichtil aj nejaký zamilovaný kuchtík a potom bola časť jedál presolená. Ale väčšinou to bolo iba miestne ohraničené, takže ak si polovička občas nabrala presolené jedlo, tak ja som ho presolené nemal a naopak.
Beach bar
Pri našom pobyte to bolo jediné pitie cez deň (ak nerátam vodu na recepcii). Bar mali otvárať o desiatej, ale často ani po 15 minútach sa nič nedialo, prípadne baba behala okolo a utierala barové stoličky, ktoré hodinu predtým utreli upratovačky.
Prvé veľké mínus bolo, že pitie zo začiatku podávali do plastových kelímkov. Neskôr dotiahli aj sklené poháre, avšak potom ich mali málo...
Druhé veľké mínus bolo, že v tieni mali iba dva stoly, ostatné boli na slnku.
Najväčšie mínus bolo, že jeden človek si mohol vziať iba jeden drink, na čo vehementne upozorňovala najmä barmanka. A to aj v prípade, že polovička sedela o dva metre vedľa na barovej stoličke. Aj tak musela prísť k baru a prevziať si drink osobne, lebo barmanka klepala rukou na ceduľku, kde to bolo uvedené. Ale je potrebné povedať, že niektorí turisti si to vyhádali, iní to riešili tak, že vzali jeden pohár, postavili ho na kraj pultu, vypýtali si ďalší a s oboma odišli. Trochu sa to zlepšilo, keď nasadili sklenené poháre.
Ďalším mínusom bolo, že sa im pípa s pitím kazila až podozrivo často. Najskôr nešlo pivo, neskôr už ani soft-drinky. Neskôr to riešili tak, že nosili poháre s pivom a malinovkami z hotela až k plážovému baru...
No a ďalším veľkým mínusom bola kvalita miestnych alkoholických nápojov. Hlavne ich kolísajúca kvalita. Niežeby sa miestna Whisky nedala piť, vadilo mi to, že kým jeden deň chutila ako domáca whisky, na ďalšie dni mala výraznú pachuť Ouza. No a navyše, úplne rovnakú pachuť malo aj Brendy, Rum... Jedine Ouzo stále chutilo ako Ouzo.
Beach baru treba vytknúť ešte aj ďalšie veci. Tým, že nápoje (aj pivo) dávali iba do necelých dvojdecákov, pre klasické pivo bolo potrebné otočiť sa aspoň trikrát. Tým sa tvorili väčšie rady.
Po 16. hodine v Beach bare (zboku) podávali aj zmrzlinu a miestne snacky (toust alebo pop-corny). Okrem dosť veľkých radov tu bol aj systém, že roletu, za ktorou to mali nevytiahli a ľudia stáli na kraji rolety a barmanka vzdialená aj tri metre im podávala želané. Hlavne deti mali čo robiť, aby sa vôbec nad pult dostali...
Voda pri recepcii
Pri recepcii bola klasická naberacia veľká fľaša na vodu aj s pohármi. Občas sa dalo nabrať aj do pollitrovky, len to dosť dlho trvalo, než to natieklo.
Pláž Agelia Beach
Piesočná pláž, more a vlny
V prospektoch CK aj hotela sa píše ako o pieskovej pláži. Je to pravda. Ale je potrebné povedať aj to, že pri vstupe do mora je pomerne veľký pás dosť veľkých kameňov. Naboso sa tam blbo liezlo, ale hlavne vyliezalo z mora. Najmä ak boli vlny. Trochu ďalej už bol čistý piesok. Dno bolo klasické, pri brehu to prechádzalo do trochu hlbšej vody (nad pás), potom zas bola plytčina, aby sa nakoniec dno umúdrilo. Nakoľko ide o severné pobrežie (lepšie povedané SSZ pobrežie) a keďže väčšinou vlny idú popri Kréte zo západu na východ (teda okolo poloostrova Akrotiri a k stredisku sa dostáva iba také severné sekundárne vlnenie) a vietor naopak zo severovýchodu, tak aj vlny kopírovali tento trend. Pri brehu to občas mlelo tak, že som sa pri plávaní zrazu ocitol zhruba o 10 metrov vpravo/vľavo, v závislosti od toho, ktorý prúd prevažoval. Zažili sme asi dvakrát po tri dni vlny vyššie ako meter.
Plavčík pri susednom hoteli (Dedalos Beach) iba raz usmerňoval kúpajúcich sa na plytčiny (ale to boli už také dvojmetrové vlny a väčšie) a navigoval pri vstupe a výstupe z mora. Dokonca toleroval aj nafučky a deti. Ale to už pre istotu stál pri mori a dával pozor. Je potrebné povedať, že vlny sa lámali už dosť ďaleko a až k brehu chodili také tie penové dozvuky. Musím uznať, že chôdza či plávanie v hlbšej vode pri kraji bolo značne obtiažne pre spomenuté prúdy a viac sa oplatilo doskackať na plytčinu odporúčaným koridorom.
Lehátka a slnečníky hotela zadarmo
Na pláži boli dva rady lehátok hotela Agelia Beach voľne k dispozícii. K tomu pár slnečníkov a drevený mostík so sprchou pri vstupe z pláže do hotela. Malo to tú výhodu, že už nebolo potrebné platiť žiadne ďalšie poplatky. Nevýhodou bolo, že bolo potrebné si ich obsadiť hodne skoro ráno. My sme chodili na ranné plávanie pred pol siedmou a časť už bola obsadená.
Druhou nevýhodou bolo, že boli zadarmo. Teda sa o nich nik nestaral. Niektoré boli natrhnuté, väčšine chýbala minimálne jedna matička a bolo potrebné použiť aj skalový skrutkovač, aby sa človek náhodou neocitol v piesku. Treťou nevýhodou bolo, že tým, že boli zadarmo a nik ich nekontroloval, občas sa stalo, že na víkend došli domorodci a obsadili si čo chceli. No a štvrtou nevýhodou, že aj slnečníkov bolo málo a boli v rovnakom stave, navyše chýbali aj plastové stolíky na položenie vecí. Navyše sa takmer nikto nestaral ani o okolie. Ak teda nepočítam hotelového bazénového inžiniera, ktorý vždy ráno vyrovnal lehátka a prípadne aj pozametal drevenú lávku.
Sprcha tiekla, aj keď dosť slabo. Ale osprchovať sa dalo, dokonca aj nohy umyť. Pláž bola viac-menej celý deň na slnku a pre systém jedného radu lehátok nad chodníčkom a jedného radu pod chodníčkom a pre veľký počet záujemcov sa nedalo moc posúvať lehátka do vlastného pohybujúceho sa tieňa. Na začiatku sme to nejak pretrpeli, neskôr sme si brali lehátka medzi dvoma slnečníkmi.
Platené lehátka vedľajšieho hotela
Vedľajší hotel mal systém platených lehátok. Znamenalo to, že ich nielen ráno upratali, pozbierali špiny okolo, ale v prípade potreby aj pomohli s postavením (otvorením) slnečníka. A to všetko len za 6 Eur. Dalo sa aj jedno lehátko za 3 Eurá (samozrejme, že pod slnečníkom). Doobeda sa bez problémov dalo nájsť miesto, cez víkendy chodili aj domáci. Najlepší horor bol, keď do nášho hotela nastúpil nový turnus, došiel na pláž, nenašiel voľné lehátka a tak chodili pre lehátka do platenej časti, preniesli si ich, vytrhávali slnečníky z platenej časti a zabodávali si ich k nám do piesku. Potom barmanka z platiaceho bufetu behala jak urvaná z reťaze a vysvetľovala, nosila späť slnečníky, lehátka...
Bazény a slnenie v hoteli
Hotel mal v podstate bazény tri. Jeden pred balkónmi luxusnejších izieb v suteréne. Bol prístupný prirodzene pre všetkých ubytovaných, nielen pre privilegovaných. Druhý bol taký kruhový bazén na terase pred hotelom v smere na pláž. Ten využívali všetci slniaci sa na terase a v okolí Beach baru. No a tretí bol medzi Beach barom a recepciou (vrátane časti pre deti). V hotelovom areáli bolo vcelku dosť slnečníkov a lehátok, ale netrúfam si povedať, či boli uspokojení všetci. Treba povedať, že na týchto lehátkach si s obľubou nechávali svoje uteráky a zvršky slneniachtiví dovolenkári aj cez noc.
Ešte by som spomenul, že na recepcii sa dal za zálohu 10 E vyzdvihnúť hotelový (modrý) uterák na slnenie (bolo zakázané brať hotelové na pláž a k bazénu). Týmito modrými uterákmi sa bežne obsadzovali lehátka a pokiaľ som si všimol, tak všetci vrátane ruskej klientely ich rešpektovali.
Okolie hotela Agelia Beach
Pláže
Hotel Agelia Beach ležal vpravo na úzkej pieskovej pláži. Smerom doľava bola taká piesková zátoka, ale vstup do vody bol rovnako kamienkový ako u nás. Na jednom mieste boli dokonca klasické koše (stoličky) na korytnačky. A po pláži každý deň chodili asi ochranári - vo dvojici, s vedrom a pod.
Doprava od hotela pokračovali také ešte užšie pláže, čiastočne pieskové, čiastočne s kamienkami - podľa toho, či boli vlny (vtedy bolo viac piesku) alebo nie. Vstupy do hotelov (a rozostavaných hotelov) tam boli riešené formou strmých schodíkov. Ešte ďalej sa popod betónový múrik prechádzalo na ďalšiu širšiu pieskovú pláž s hotelom. Tu som však pri mori našiel aj morského ježka. Ešte ďalej pokračovalo pobrežie skalnými platami s malými jazierkami úžasne plytkej a teda až horúcej morskej vody.
Výlet po pobreží naľavo od hotela (smerom na Rethymno) začínal na našej pláži a viedol až na druhý koniec zálivu. Tu cez také dva skalnaté výbežky na ďalšiu pláž, potom ďalší výbežok, ďalšia hotelová pláž a tak to išlo ďalej. Cestou som míňal aj veľký hotel White Palace Grecotel Luxury Resort. Neviem ako luxusný bol vo vnútri, ale pláž oveľa horšia ako u nás. Drobný nepríjemný štrk až k vode. Boli tu aj betónové móla, avšak takmer všetky zavreté. Otvorené jediné, z ktorého štartovali motorové smradľavé ryby s nafukovacími atrakciami. Ďalej k Rethymnu pokračovala najskôr piesková pláž s veľkými skalnatými platami až do vody a neskôr pláž s veľkými (obrovskými) okruhliakmi na brehu.
Obchody
Vpravo asi 200 metrov od hotela Agelia Beach (teda v smere na Rethymno) bol jeden miestny Supermarket. Výber nič moc, ale základ tam bol. Balík vody (6x1,5 litra) za 1,65 Eura. Ešte viac doprava, asi o nejaký kilometer ďalej bol druhý mizerne zásobený supermarket (pri spomínanom hoteli Grecotel). Doľava po miestnej komunikácii smerom na Skaletu asi po kilometri tiež jeden malý supermarket.
Doľava a podchodom na druhú stranu diaľnice a ešte viac doľava boli spolu tri obchodíky. Prvý bol po pár metroch, okrem nejakého domáceho vína tam mali aj propán-butánové fľaše, ale tam sme nechodili. Asi po 300 metroch za križovatkou a miestny vyschnutým potokom bolo také malé centrum, kde okrem pekárne a vetešníctva bol aj jeden malý supermarket. Okrem iného ponúkal aj domáci ovčí syr a mal aj pomerne dobrý výber ovocia.
Ešte ďalej za ním, do menšieho kopčeka a za benzínkou vľavo bol grécky Carefour. Už ani neviem, ako sa volal, ale vnútri mali na niektorých tovaroch Carefourácke logo. Tento obchod neponúkal klasické turistické cetky a tretky, ale bol pomerne dobre zásobený základnými vecami na prežitie. Voda tu stála 99 centov (6x1,5 litra), mali pitné červené víno, prípadne aj nejakú tú kolu na zahustenie krvi.
Vnútrozemie
Okolie hotela neponúkala nič zaujímavé. Teda ak ak nepočítam tú ovčiu minifarmu na druhej strane Nationalroad. Je potrebné spomenúť, že smerom na Rethymno asi po 700 metroch začínal aj chodník, ale treba spomenúť aj to, že bol väčšinou bez tieňa. Druhou zaujímavosťou bol vojnový pamätník oproti gréckemu Carefouru. Vybudovala ho nejaká miestna rodina a dve protilietadlové delá mali pripomínať grécko-austrálsku spoluprácu.
Rent a cáry
Pôžičovňu áut som si vybral Voyager. Tá bola v stredisku Skaleta, necelé tri kilometre od hotela. Ceduľky s upútavkou boli aj neďaleko nášho hotela. Upútavka ma upútala aj tým, že sľubovala Full insurance - teda plné poistenie. Jedného pekného nedeľného odpoludnia som sa teda vybral preskúmať možnosti a podmienky. Pôžičovňu som našiel, dokonca aj ochotnú obsluhu a dozvedel sa, aj napriek mojej chabej a chabnúcej angličtine, všetky rozhodujúce veci.
Požičanie auta na 2 dni za 65 E (kategória B) alebo 72 (kategória C) - baba mi odporúčala vziať vyššiu kategóriu, najmä vzhľadom na to, že Kréta je hornatá a vyššia kategória znamená aj vyššia kubatúra. Požičanie auta na 3 dni za 90/97 Eur.
V cene je plné poistenie bez akýchkoľvek doplatkov (teda aj v prípade, že spôsobím nehodu alebo som jej účastník, tak už žiadne doplatky), pristavenie a vyzdvihnutie auta na hotel (prípadne pri pristavení môžu vyzdvihnúť klienta z hotela a spísať zmluvu v pôžičovni - aj u mňa tak bolo), asistenčné služby v prípade poruchy, prípadne autosedačka a GPS navigácia. Zákazníkom sa platia pohonné hmoty a prípadné pokuty - ale to je klasika. Keďže som ešte nebol úplne rozhodnutý, na koľko dní budem brať auto, bol som vybavený automapou a kontaktom na pôžičovňu, že stačí zavolať deň dopredu ráno.
Deň dopredu som volal do pôžičovne z pláže, ale než som som sa nazdal, tak sa hovor zrušil. Následne volala baba z pôžičovne, ale hovor sa zas zrušil. Potom to isté s mojím hovorom. A tak som sa presunul o päť metrov vedľa a tam už bol signál v poriadku. Pani som nahlásil meno, stredisko, hotel, číslo izby, kategóriu vozidla a dátum a čas pristavenia vozidla.
V uvedený deň prišla baba z pôžičovne úplne načas. Vyzdvihla ma na recepcii a išli sme do ich kancelárie. Tu spísali zmluvu, zaplatil som kartou, prevzal vozidlo a vyrazil. Oba výlety sú uvedené v samostatných článkoch. Ešte je potrebné povedať, že GPS som nebral, to som mal vlastné a nakoľko sa poistenie proti krádeži naňho nevzťahuje, nechcelo sa mi ho ťahať neskôr na Psiloritis. Vrátenie auta na druhý deň do 21. hodiny nechaním kľúča na recepcii (teda treba povedať, že dva dni u nich nie sú 48 hodín). Na možnosť požičať si auto od večera do večera som sa nepýtal.
Nakoniec som sa rozhodol pre B kategóriu, čo som oľutoval, lebo Panda mala na miestne pomery slabú klimatizáciu a ani svetlá moc nestíhali na miestnu tmu.
Iné zariadenia a príslušenstvo hotela Agelia Beach
Recepcia a priľahlé priestory
Na recepcii miestna recepčná, väčšinou baba s neuveriteľne tenkým škrekľavýmn hlasom, ale to by sa asi reklamovať nedalo, jedine ako výrobná vada. Dali sa tu požičať uteráky na pláž za depozit 10 E. Ja som ich požičiaval v čase, keď bol na recepcii menežér. Ten si iba zapísal číslo izby a bolo vybavené. Problém bol pri vrátení uterákov, lebo oni mali na požičanie takú špeciálnu knihu a recepčná (iná ako tá s piskľavým hlasom) ma nikde nenašla. Tak som jej vysvetľoval, že som požičiaval od menežéra (tučnejší, bradatý) a že ten si to iba zapísal do nejakého zošita. Prelistovala teda otvorenú A4, ale hovorím jej, že to bol menší formát. A tak našla menšiu knihu a v nej zápis čísla našej izby od menežéra. Ale pre istotu mi dala podpísať ceduľku, že mi uteráky vydal menežér, že ten to iba zapísal do zošita, aby vraj mala alibi, že prečo mi vracia 2x10 Eur.
Na recepcii mali ešte jeden až dva LCD, na ktorých v čase nášho pobytu sledovali prebiehajúce majstrovstvá Európy vo futbale (asi ani inde na izbách nešli telky v poriadku - načo tam teda sú), kútik s knihami pre zarytých knihomoľov, kútik s nejakými hrami pre začínajúcich aj pokročilých gamblerov, za sklenými dverami boli nejaké úschovné skrinky, tabuľa s pokynmi nášho delegáta, jedna váha, aby aj dámy úzkostlivo si strážiace svoju hmotnosť vedeli, o koľko BMI si majú nabudúce naložiť na tanier menej :-)...
Detský kútik
V areáli neďaleko Beach baru bol kútik pre deti, s niekoľkými stoličkami. Tu sa konali aj detské animácie pod vedením animačného tímu. Ten tím - to bol jeden maník, ktorý najskôr pozabával deti, potom pustil repráky na plné pecky, aby si ľudia tú akože zumbu mohli vyskúšať pri poriadnych vlnách aj v bazéne. Neskôr prešiel po pláži, aby sa pár dovolenkárov opýtal, či by si nešli zahrať ping-pong a pred večerou vymenil ceduľku na bare, aby všetci vedeli, čo sa bude konať večer.
Herný kútik
Vedľa detského kútika bol taký menší zastrešený priestor so stolovým futbalom, pár hracími automatmi a basketbalovým automatom. Keď sa posledne spomenutý automat spustil prvýkrát, niektoré slabšie povahy sa snažili zaujať bezpečnostnú polohu pod najbližším stolom, aby im nedajbože pri tom domnelom zemetrasení náhodou nespadla na hlavu susedná stavba rozostavaného hotela :-).
Ping-pongový stôl
V jedinom tienistom mieste vedľa Beach baru bol postavený aj stolnotenisový stôl. Asi trikrát som tam videl niekoho aj hrať. Ten, čo mal za chrbtom stenu bufetu bol na tom v pohode, ten druhý musel neustále obiehať malý múrik, ktorý viedol na terasu pri hlavnom bazéne.
Možnosti výletov zo Sfakaki
- Tu treba spomenúť autobusové spojenie do Rethymna. Druhou možnosťou je ísť turistickým vláčikom, prípadne taxíkom. Pešo sa dá tiež, ale je to približne 11 kilometrov a tieňa tu skoro nenájdete.
- Potom sú výlety turistickým vláčikom do rôznych miest vnútrozemia. Napríklad do kláštora Arkadi, do Eleuterny, do piatich dedín a podobne. Cena je jednotná, 17,50 Eura na výlet.
- Dalo sa kúpiť si výlet s miestnou cestovkou (napríklad pri Skalete som videl ponuku Klados (pozri napríklad dovolenku Kavros 2015). Ceny zostali podobné. Výlety sú rozdelené na tie turistické (Imbros, Samaria), spojené s kúpaním (Balos Bay, Elafonissi, Preveli) či poznávacie a nakupovacie (Rethymno, Chania, Heraklion, Knossos, Spinalonga a pod.).
- Prípadne požičať si auto, motorku či bike.
Všetko ostatné, dobré aj horšie, čo ma ešte napadlo
- Hotel ponúkali ako 5-hviezdičkový. Nebudem polemizovať, lebo čo oblasť, to sa nároky na hviezdičky líšia, ale pocitovo to bol tak maximálne 3-plus. Niektoré veci boli na lepšiu plusku, iné na lepšiu mínusku, takže moje priemerné hodnotenie je niekde v strede.
- Počas nášho pobytu mali údajne veľké problémy s ubytovaním slovenskí aj zahraniční (tuším poľskí) dovolenkári. Poniektorí údajne aj strávili noc na recepcii, iní sa rozhodli odísť domov dobrovoľne, ďalším zas vraj ponúkli ubytovanie v bližšom aj vzdialenejšom okolí (to bližšie je myslené tak do 300 až 500 metrov), to vzdialenejšie tak cez 100 kilometrov). Po našom odchode vraj boli problémy ešte väčšie.
- Hotel údajne prevzal nový menežér. Teda aj hotel zmenil meno z Golden Sand na Agelia Beach. Starý názov pripomínali niektoré nepremaľované nápisy na recepcii, na uterákoch a prestieradlách a pod.
- Hotel mal prevažne ruskú klientelu. Bolo tam pomerne veľa malých, prípadne aj pár ešte nenarodených detí. Ruskú klientelu sme zažili aj lepšiu (v takom Kemeri som až hubu otváral), ale nebola tu žiadna spodina. Nemizli dokonca ani uteráky na pláži. Jedine deti mali poväčšine slabšie vychované a vôbec sa o ne nestarali. Myslím tým napríklad skrývačky a naháňačky po jedálni pri večeri a podobné veci.
- Jedno poschodie mal hotel ešte nedostavané. Asi aj preto chýbali izby pre dovolenkárov, po hoteli sa motali montéri, žeriav tam vynášal materiál, vŕtalo a búchalo sa ostošesť. Pred hotelom bolo pripravené lešenie, takže ďalšie turnusy si asi užijú...
- Výhľad z hotela na východ bol na stavenisko ďalšieho hotela. Na začiatku tu stál nápadne zaparkovaný bager, ale ten neskôr odišiel. Potom tam chodil majiteľ s karbobrúskou a orezával trčiacu armatúru. Občas to bolo počuť a občas aj cítiť.
- Pri hlavnom bazéne (a teda vedľa detského kútika) boli aj dve WC (pre ženy a pre pánov). Okrem toho, že pánske sa nedalo zatvoriť vôbec, tak sme videli, že to dámske sa naopak, vôbec nedalo otvoriť. Prekvapenú pani vypustil až privolaný údržbár.
Doplnky: Pozeraním na mapu som zistil, že v roku 2021 sa hotel volal White Olive Elite Rethymno. Pomenil sa asi nábytok, predpokladám však, že izieb neubudlo (skôr naopak), teda málo miesta v jedálni, málo miesta na pláži a pod. nevyriešili.