Ranným autobusom z Bratislavy do Nitrianskej Blatnice. Tu vysadám približne o osem desať a čaká ma približne hodinový úsek asfaltkou. Tieňa je iba minimálne, našťastie cesta stúpa iba pomerne mierne. Prvá križovatka ciest priniesla koniec asfaltu. Namiesto toho začína kamenitá lesná cesta. Ešte necelú polhodinu a pred prvou lúčkou je odbočka k prameňu. Prameň je to pekný, na kamennej mohyle je vyvedená rúrka, z ktorej kvapká voda. Asi tak jedna kvapka za desať sekúnd. Ale adeptov na vodu je tu plno. Majú krídla a nepríjemne štípu. Navyše nielenže olizujú vlhké kamene, ale aj drzo vyliezajú zo spomínanej rúrky. A tak radšej pokračujem ďalej.
