Myjava

Dvojdňová túra v Bielych Karpatoch. Už dávnejšie som pokukoval po pokračovaní Cesty hrdinov SNP na Českej strane. Je to zhruba 50-kilometrový úsek so solídnym prevýšením, ktorý ale pre nás, bežných turistov je ako jednodňový takmer nedosiahnuteľný. Ja viem, že v rámci Trnavskej stovky dokážu borci spraviť vzdialenosť Bratislava - Trenčín (tuším čosi cez 170 kilometrov) na jeden záťah, ale nie každý je profi cross-country-bežec, niekto sa chce aj kochať a podobne. No a teraz sa ukazoval prima víkend, navyše polovička zamestnaná upratovaním po maľovaní ma sama vyháňala, aby som jej nezavadzal.

Zvolil som variant od Trenčína, konkrétne z Brúsneho. Itinerár teda znel: Z Brúsneho zelenou značkou na sedlo i samotný vrch Machnáč, a červenou cestou Hrdinov SNP na Kykulu, k chate Výškovec, na Mikulčin vrch, Troják, Lopeník, Obecní háj, na vyhliadku u Křížku, cez rozcestník Březová bus, na vyhliadku Obecnice, cez Hrabinu (Javořinu), Kamennú boudu a okolo Bětina javoru na Veľkú Javorinu a k Holubyho chate, cez Dibrovov pomník, Čupec, Vrch Slobodných, ďalšiu Hrabinu a Sovinec do Myjavy.

Výlet autobusom do Myjavy, odtiaľ červenou cestou hrdinov SNP na Veľkú Javorinu a žltou do Starej Turej. Vlakom do Bratislavy. Autobus do Myjavy v pohode, ako vždy. Horšie to už bolo s cestou naspäť. Rýchlik mal v Novom Meste nad Váhom meškanie vraj 45 minút. Reálne tak hodinu. Ešte že som sa na túre tak ponáhľal, keby som šiel pohodovo, asi by som sa domov dostal až na druhý deň. Navyše ešte vypadol aj autobus zo stanice.

Ešteže ten stred túry bol taký super, aj keď na mňa trochu asfaltový. Ale na druhú stranu, bol aj malinový, aj černicový a tak trochu aj suchohríbový. Počasie zo začiatku ako plech, teploty sa šplhali k tridsiatkam, neskôr sa obloha mierne zatiahla a pofukovalo. Cestou z Veľkej Javoriny do Starej Turej zase modrý plech, mrakov bolo poskromne, hlavne na tých miestach kde mali byť.

 Značenie vcelku dobré, na pár miestach pomohla GPS(hlavne na kontrolu), aj keď niekde je cesta oproti trase v GPS preznačená. Pre mňa jediné problematickejšie miesto pred Vrchom Slobodných, kde som išiel automaticky rovno po lesnej ceste popri altánku. Asi tam ide stará alebo neoficiálna skratka. Oficiálna červená značka viedla trochu doprava od altánku (pred altánkom zatáča asfaltka doprava), pretože na Vrch Slobodných došla tiež sprava. (V roku 2017 prejdené opačným smerom - z Veľkej Javoriny do Myjavy a predtým napísané už neplatí. Červená značka vedie popri altánku rovno úvozom tak, ako som išiel pôvodne.)

Výlet autobusom do Brezovej pod Bradlom. Nakoľko 4-hodinová túra do Myjavy sa mi zdala nie dosť vhodná na vyplnenie sobotného dňa, vybral som sa ešte na malý okruh okolo Brezovej pod Bradlom. Červenou značkou až po Mladosť, odtiaľ modrou cez Dlhé Rovné a Komárovúpo Dvoly. Tu ešte kúsok hore asfaltkou k pamätníku SNP. Odtiaľ som sa vrátil asfaltkou do Brezovej pod Bradlom.

Až potom som z Brezovej pod Bradlom pokračoval červenou značkou hore na Bradloa ďalej cez Jandovu dolinu a Polianku až do Myjavy. Autobusom naspäť do Bratislavy.

Dvojdňový výlet do Bielych Karpát. Nakoľko mi minulotýždňové pokračovanie Záhoráckej magistrály pre dážď vo Vrbovciach nevyšlo, rozhodol som sa pre jej dokončenie. Aby som nemusel nastupovať neskoro (prvý rozumný vlak mi prichádza po pol jedenástej), rozhodol som sa pre nástup z Myjavy s tým, že prespím cestou. Po kombinácii a porade s mapou, kde som bol a kde ešte nie, čo by som chcel vidieť a tak, som sa rozhodol, že pôjdem pozrieť vyhliadku na Žalostinej a prespím niekde za Zimovcami.

Marcový výlet do Malých Karpát a na hrad Branč. Pomerne sucho, až na niekoľko málo blativých miest. Slnko nad hlavou príjemné, ku koncu až príliš.

Autobusom z Bratislavy v sobotu o 7:20 do Myjavy (autobusu oproti vlaňajšku trochu posunuli odchod) za 4,75 Eura. Návrat z Brezovej pod Bradlom o 16:30 do Bratislavy za 4:30 Eura.

Podľa prípravy zhruba okolo cca plus/mínus 25 kilometrov spolu s malým prevýšením. Asfalt na začiatku a na konci túry. Ten zvyšok bol pre mňa neznámy a tak som vyrazil.

Pomerne nenáročný januárový výletík. V hlavnej dedine a na okolí sneh nebol. Ani rosničky nečakali. A tak som sa vybral na jeden asfaltový. Voľakedy som sa pohrával s myšlienkou pri výlete z Poriadia cez Dibrovov pomník do rázcestia Vrbovce odskočiť si pre vodu k Liščí boude. Až teraz mi došlo, ako bolo dobre, že som vtedy ten nápad nerealizoval. Ale poporiadku.

Vlak z Bratislavy mi išiel 8.13. Skoršie nemali až také dobré spojenie. Pri tomto som prestupoval iba dvakrát. Raz v Novom Meste nad Váhom na vlak do Vrboviec a druhýkrát vo Vrbovciach na českú lokálku.