ferata

Príjazd do Durnbachtalu, parkujeme pri vstupe do tiesňavy Grosse Klause, kadiaľ sa budeme vracať. Je tu široký ohyb asfaltovej cesty vedúcej niekam do lesov a za ohybom nasleduje zákaz vjazdu. Zastavujeme teda priamo v ohybe. Odtiaľto pár krokov naspäť na prvej asfaltovej odbočke doľava. Asfalt sa po pár metroch premení na lesnú cestu a mizne v lese. Potok vpravo od nás napovedá, že vodopád bude čoskoro. Aj bol, ale aby som pravdu povedal, nič moc - málo vody. Chodník stúpa dvoma serpentínami nad vodopád a po chvíli sme opäť na asfaltke. Našťastie nie nadlho.

Pri kaplnke s parkoviskom (pár miest pre autá na parkovanie) chodník stúpa hore a my ho nasledujeme. Neskôr sa stáča doľava a v podstate pozdĺž okraja lesa po spodnej časti Hintere Wand nás vedie až k spodnej časti tiesňavy Kleine Klausse. Tu stúpa trochu viac do kopca a na mieste, kde cesta odbočuje doprava pokračuje Naturfreundesteigpriamo.

Autobusový výlet do dedinky Pernitz. Odtial pešobusom cez Am Eich a cez lúky k hostincu Jagasitz. Odtiaľ lesnou cestou prudko dolu k Jausenstationa doľava popri potoku ku vstupu do rokliny Steinwandklamm.

Pohorie Rax - Barenlochsteig, Habsburghaus, Heukuppe a Gamsecksteig z Hinternasswalduzačiatkom októbra 2011. Ferata(klettersteig) Barenlochsteigpoužitá na výstup na planinu od parkoviska v Hinternasswalde,prechod k chate Habsburghaus a odtiaľ na Heukuppea ferata Gamsecksteigvyužitá na zostup k autu do Hinternasswaldu.

November býva nevyspytateľný. Takmer ako môj telefón. Občas svieti slnko, občas padá sneh. A ako to bude o niekoľko sto kilometrov ďalej, nevie nik. To teraz hovorím o tom novembri. Nakoľko sa podľa predpovede počasia javil celkom príjemný víkend, naplánoval som v piatok rýchly výlet na nedávno otvorenú prvú oficiálnu Feratu HZS na Slovensku. Čakalo ma trochu skoršie vstávanie, s odchodom o 5:10 z domu, aby som stíhal vlak do Martina, prípadne aj neskôr vlak naspäť. Nachystal som si potrebné veci, dokonca aj tie nepotrebné, veď čo ak... (narážam na ten november).

Je zamračené sobotné októbrové ráno 2009 a my stojíme na veľkom bezplatnom parkovisku v sedle Preiner Gscheid, priamo pri chate Edelweisshutte, samozrejme že v Rakúskua nie niekde na Marse.

Chata Edelweisshutte je pred siedmou ešte zatvorená, ale skorá denná hodina má aj iné čaro. Parkovisko je pomerne prázdne, takže nemusíme hľadať miesto. Pred nami vyráža skupina turistov po chodníku k Waxriegel hausu. My volíme žltú značku k chate Reisstaler Huttea odtiaľ po Reisstalersteiguaž pod Heukuppe.

Hochschwab v nedohľadne (alebo Stefanynka pred cestou)

Sparný júlový týždeň, teploty sa šplhajú nad tridsať stupňov (samozrejme Celzia, v iných systémoch by to bolo ale tiež zaujímavé), ale čo je hlavné, už pomerne dosť dlho nepršalo a najbližšie dni ani pršať v okolí Hochschwabunemá. Pripravím teda mapu Hochschwabu od F&B, dobijem baterky do GPSa sme pripravení. Keďže svokor v starej Favoritke nemá využiteľný konektor na nabíjanie, nevenujem GPSveľkú pozornosť, mysliac si v sladkej nevedomosti, že sa do cieľa nejako dostaneme a ostatné problémy hravo vyriešime. Všetko bude OK. A tak so svokrom veľmi skoro ráno vyrážame...

Výlet z Banskej Bystrice. Pôvodne sme mali naplánovaný len taký ľahký výletík. Reku, vyvezieme sa do Králik a odtiaľ modrou na Suchý vrch a na vyhliadku na Trávny Ždiar a späť do Banskej Bystrice. Lenže večer začalo liať a pršalo takmer až do rána. Úsek medzi Králikami a Mútnym som čakal, že by mohol byť bahnový a tak sme zmenili plány a vyrazili v podstate z Mládežníckej až po Chatu na Suchom vrchu asfaltom.

Nedá mi, aby som trochu neodbočil a nezaspomínal na plány na výstup na Schneeberg. Je to už veľmi - veľmi dávno, čo mi svokor spomínal, že by sa niekedy išiel pozrieť na Schneeberg. Ja som mu vtedy povedal, že by som sa pridal a tak sme sa dohovorili. Pôjdeme do Puchbergu a Losenheimua odtiaľ podnikneme výstup na Schneeberg. Lenže - poznáte to. Raz je zima, potom leto, niekedy prší, inokedy sa treba postarať o vnúčatá, potom zas... prípadne sa vyskytne nejaký iný problém. A tak sme Schneeberg odkladalina neskôr, na budúci mesiac, na budúci rok...

Až zrazu v piatok žena volá, že rozprávala so svokrom, že v nedeľu ideme, teda ak... Žiadne ak... - ideme. Oprášim teda svoje digitálne aj analógové spomienky na výstup a navrhujem, že pôjdeme z juhu cez Weichtalklamm. Svokor súhlasí a tak vyrážame.

Ako sa dostať na dobrý výlet - to vie každý. Ale ako si spraviť čertovsky dobrý výlet... Takže takto. Základom je začať na sto percent. V prostrednej časti treba ešte pridať čosi navyše a záver - ten musí gradovať.

Takže začiatok na Čertove. V strednej časti Makyta a Pulčínske skaly, no a v závere Čertove skaly. Komu by ani to nestačilo, tak na úplný záver od Čertových skál po chodníku popri ceste až do Horní Lidče som tiež spomínal snáď všetkých čertov.