Výlet na hrad Paleokastro, cez roklinu Spiliotissa do dediny Rodia (Rogdia) a naspäť do hotela Dessole Dolphin Bay v Amoudare. Na výlet som vyrazil po klasickej ceste, ktorou išli aj autá a osobáky. Predovšetkým preto, že sa mi nechcelo namáčať si nohy v riečke Almiros, ktorá tiekla vľavo od hotela Dessole Dolphin Bay, teda bližšie k elektrárni aj hotelu Apolonia.
Z Amoudary na hrad Paleokastro
Vyšiel som teda cez hlavnú bránu hotela Dessole Dolphin Bay a po chodníku prešiel okolo hotela Apolonia až pred elektráreň. Tu som odbočil poľnou cestou doprava okolo chovu koní a skládky vyradených súčastí z elektrárne, až som došiel až k moru. Popri mori po dvoch pofidérnych mostíkoch (ponad druhé a tretie rameno riečky Almiros) som došiel až na koniec zálivu. Schodnosť tejto varianty som si overil v jednom z predchádzajúcich dní - stručná zmienka bude na konci - pri výlete k Agios Savvas.
Na asfaltku vedúcu do dediny Rodia (doľava, popod diaľnicu a potom smerom do kopca), ale aj k prístavu Rodia (rovno popri mori) som sa napojil za posledným hotelom (Olympia Palace). Odtiaľ prvou výraznou asfaltkou doprava dolu, smerom k moru. Opatrnosť nutná, nakoľko sa tu na ceste často vyskytovali veľké cisterny s PHM, ale aj s cementom z blízkych zásobníkov.
Pred prístavom Rodia ešte pár taverien, nasledoval zostup dolu. V najnižšom mieste križovatka. Doprava dolu do prístavu Rodia (Pantanassas). Doľava popod diaľničný most sú v podstate odbočky dve, tá prvá je nevýrazná, druhou je možné sa dostať popod diaľnicu hore smerom na Rodiu a ku kláštoru Agia Fotini (nebol som, ale vyzerá fotogenicky).
Ja pokračujem rovno, cestou obchádzajúcou kopček. Znovu mierne naberám výšku, aby som sa dostal aj s cestou na úroveň diaľnice.
Prvú prípojku na diaľnicu ignorujem, ale vedľajšia cesta, po ktorej idem, už pokračuje iba kúsok a pri nejakom väčšom sídle opäť zamieri hore a definitívne na diaľnici zaniká. Chtiac-nechtiac sa dostávam na "diaľnicu". Opatrne prechádzam na ľavú stranu a tu ešte opatrnejšie prechádzam po krajnici smerom na Paleokastro. Táto diaľnica má dva pruhy (pre každý smer jeden pruh), k tomu na každom okraji širokú krajnicu (kde sa vyhýbajú autá pri tom, keď chcú inému autu umožniť predbehnúť ich) a v týchto miestach má na ľavej strane ešte takú šikmú betónovú časť, na odvod vody a zachytenie padajúcich skál z priľahlého svahu. Idem teda až úplne vľavo pri svahu, ale mám pocit, že pár vodičiek by bolo schopných zraziť ma aj tu.
Diaľničná časť našťastie nie je dlhá a tak keď na pravej strane vidím odbočku pred hradom Paleokastro, vydávam sa tam. Je to len nejaká slepá odbočka pred nejakou tavernou (pláž Chelidoni beach). K hradu Paleokastro je to však odtiaľto len pár desiatok metrov.
Hrad Paleokastro a pláž Paleokastro
Samotný prístup na hrad Paleokastro vyzerá, že na hrad sa ani nedostanete. Nakoľko som však predtým nikde nenašiel oficiálny vchod s padacou mrežou, obohnaný vodnou priekopou, vydávam sa hore pod skaly. Nevýrazný chodník vedie popod skalné bralo doprava, neskôr sa mení na ešte nevýraznejší chodníček. Nuž, tadiaľto panstvo na koči evidentne nechodilo.
Chodníček vedie ešte pár metrov, odbočí hore pomedzi skaly a ocitám sa pri vstupnej bráne do hradu Paleokastro. Nuž, aj jazdec na koni by mal problém. Z hradného areálu sa toho veľa nezachovalo - pár múrov a pár schodov. Ale výhľady sú tu nádherné.
Z hradu Paleokastro naspäť ak k hlavnej krétskej diaľnici, prejsť opatrne cez cestu a oproti je privádzač z dediny Paleokastro smerom na Heraklion (pre opačný smer musia ísť autá popod most a smerom na Rehtymno). Privádzačom dolu do dediny a popod diaľničný most k moru.
Pláž Paleokastro je ešte stále prázdna. Syn sa po zhliadnutí fotiek vyjadril, že by tam neležal ani za svet, že ak niekto vyhodí z auta na moste nejaký predmet, tak určite niečo zasiahne. Tak som si hneď predstavil, že čo by sa stalo, keby tak nejakému auto rovno odletelo koleso... :-)
Na pravej strane pod mostom (pohľad od mora do vnútrozemia) je na stĺpe drevený smerovník s názvom Faragi (teda roklina) a tiež názvom Rechtra gorge. Mala by to byť roklina Spiliotissa, tak sa teda vydám v smere šípky. Ešte predtým však navštívim bufet na pláži, kde dokupujem niečo chladené na pitie na cestu. Ušetril som nesenie po ceste sem a navyše je pitivo chladné. Treba poznamenať, že po pár desiatkach metrov vidím v dedine aj klasický obchod. Plus je pod mostom aj taverna pre tých hladnejších.
Z dediny Peleokastro cez roklinu Spiliotissa do dediny Rodia (Rogdia)
Z Paleokastra vedie jedna dedinská asfaltka po pravej strane. Na konci dediny prechádza do poľnej cesty, prechádza okolo pár domov so štekajúcimi psami, aby sa dostala k rokline Spiliotissa. Tu je na širokej poľnej ceste taká križovatka. Cesta, ktorou som prišiel zatáča doprava. Rovno vedie taký chodníček s časťou dreveného zábradlia do rokliny Spiliotissa (je tu aj taký vyvrátený smerovník) a doľava vedie ďalšia, spevnená cesta.
Ja sa vydávam po cestičke so zábradlím, avšak to po pár metroch končí. Vrchná časť zábradlia tvorí záver pri novovytvorenom koryte potoka. Medzi zábradlím a korytom je medzera na výšku tak trištvrte metra. Navyše z brvna, ktoré je najnižšie, trčí dolu ešte asi 10 cm dlhá skrutka. Obzerám okolie, ale to je totálne zarastené. Nakoniec sa rozhodujem, že nejako prejdem. Dávam dolu ruksak a ako prvý sa cpem (teda súkam sa, strkám sa, prípadne aj preliezam) popod skrutku. Podarilo sa. Potom už iba nejako prepašovať ruksak. Ani sa nepýtajte, ako sme aj s ruksakom vyzerali. Našťastie, ruksak bol už iba na dorasovanie a po dovolenke išiel do koša.
Prvé metre v rokline bolo potrebné prejsť po nánosoch a pomedzi prevažne husté oleandre prejsť opatrne. Trochu vyššie sa našťastie roklina trochu vyčistila, takže sa už dalo prejsť.
Pri kostolíku Spiliotissa (Ekklisia Panagia Spiliotissa) sa roklina trochu rozširovala. Kostolík fungoval, takže sa tu dá dostať aj inakade ako popod ostrú skrutku. Poblíž lavice so stolmi (funkčné), voda privedená do kohútika čiernou hadicou (nefunkčná), hojdačka na strome (funkčná). Zľava prichádza nejaká poľná cesta. Takže asi tadeto sa chodí. (Teraz už na mape Google vidím, že treba ísť spevnenou cestou a nad Old castle apartment je odbočka, ktorou sa sem dá dostať.)
Nad lavicami a vodou hore do samotnej rokliny. Po pravej strane je príbytok ikonomaliara Damianosa. Asi nie je doma, lebo nikoho nevidím, nepočujem ani necitim (dym, varenie...).
Roklina Spiliotissa sa zužuje a objavujú sa aj prvé známky civilizácie. Pneumatiky, plastové fľaše a potrhané handry, ktoré priniesol potok. Občas je dno potoka nepriechodné od naplavených kameňov a hliny, a tak je potrebné vystúpiť na jednu či druhú stranu a obísť to. Na jednom mieste aj spadnutý strom, ale našťastie nie veľký a tak sa dal opatrne prekonať. Ešte trochu hore a prichádzam k vodopádu. Samozrejme, teraz suchému.
Vodopád sa obchádzal sprava, boli tam ešte dva funkčné rebríky. Ten vyšší mal už poničené zábradlie, ale prejsť sa to dalo. Nad vodopádom schodná časť prechádzala vľavo od potoka, prišla na nejaký rovnejší plácok a zanikla. Našťastie kozy a ovce nado mnou, ktoré som práve vyrušil mi ukázali cestu. (Po koryte potoka som nepokračoval, to bolo zarastené úplne.) Ešte trochu vyššie a narazil som na poľnú cestu. Tou som sa dal doprava (bližšie k potoku rokliny), ale pri potoku končila. Našiel som tam jeden fúrik. Buď ho nestihla odniesť voda, bol tam dodaný neskôr, ale sa na rokline práve pracuje. Možno o pár rokov bude vybetónovaná, aby voda ľahšie niesla bordel zhora od Rodia-ských dolu ku Paleokastrov-ským :-(.
Ešte trochu vyššie a potom ešte trochu a zrazu som na asfaltke z Rodie do Agia Pelagia (alebo aj do Achlady). Idem ešte doprava za zákrutu, ale tam už nič nevidím a tak sa vrátim naspäť a potom ešte ďale do Rodie.
Rodia a cesta do Amoudary
V dedine Rodia sú dve paralelné cesty. Nižšia vedie cez dedinu do Heraklionu a horná tiež. Vzhľadom na úzke uličky sú vedené ako jednosmerky. Ja idem tou hornou. Dedina Rodia je malebná. Mne sa napríklad páčili tie motýle. Neviem či domáci, alebo nejaký typ sprejerov. Ale rozhodne sympatickejšie ako tie infantilné háky-báky u nás.
V dedine pár obchodov, pár taverien, posledná taverna pred námestím. Na námestí nejaký miestny hrdina s puškou. Tu sa tiež stretáva horná a dolná cesta cez dedinu.
Odtiaľto už iba asfaltom až na pobrežie. Zaujímavostí je málo. Výhľady na pobrežie, taverny, kde sa opekajú špeciality na večerný Krétsky večer, turistický vláčik na parkovisku pred tavernami...
No a potom narazím na nejaký kláštor. Názov má uvedený iba v helenike (nechcite, aby som to napísal), po našom by to mohlo znieť nejako takto: Eisodion Feotokos (to mi už znie tak grécky...). Idem obzrieť, veď vráta má otvorené. Prvé dvere - nejaké dve mníšky na mňa kukajú ako na zjavenie. Asi som sa im objavil v kuchyni. Buď sa chystajú na obed, alebo na večernú diskotéku :-). S ospravedlňujúcim úsmevom vycúvam. Keď som už tu, tak idem pozrieť aj ostatné verejné priestory. Kláštor je pekný, čistý, všade plno kvetov. Vidím ešte jednu mníšku a jedného chlapa - asi údržbára. Venujú sa svojej práci a mňa si nevšímajú. Takže pár fotiek a pokračujem v ceste.
Potom ešte nižšie, okolo kostolíka Agios Dimitrios (dnu som nebol) a dolu poblíž kostolíka Agios Savvas až k elektrárni a moru. Odtiaľ rovnakou cestou ako ráno až do hotela. Pri hoteli na pláži vlny, takže som si aj užil.
Trasa merala 18,5 km a trvala mi s obzeraním, fotením a pod. takmer 5 hodín. Občerstvenie: taverny pred prístavom Rodia, Paleokastro (taverna, bufet, obchod), Rodia (taverny, obchody, voda z kohútikov popri ceste), taverny pod Rodiou
Z hotela Dessole Dolphin Bay ku kostolíku Agios Savvas
Tento výlet bol ešte pred výletom na Paleokastro. Chcel som si obzrieť, ako sa dá dostať do dediny Rodia. Až po podjazd popod diaľnicu som to poznal, ale ďalej som ešte nebol. Rovnako som nevedel, či je pobrežie popred elektráreň schodné. A tak som z pláže vyrazil na krátku prechádzku v šľapkách.
Cez riečku Almiros, popred hotel Apollonia až pred elektráreň. Tu poľnou cestou doľava, na hlavnú cestu až k podjazdu popod diaľnicu (voľakedy sme odtiaľto pokračovali so svokrom rovno do rokliny Almiros). Teraz som odbočil za podjazdom doprava. Tu rovno popod ďalší podjazd a popri posledných hoteloch k zásobníkom Titan. Za nimi doľava, popod diaľnicu k zásobníkom Petrogkaz. Za nimi odbočka doľava hore že Agios Savvas. Tak som išiel obzrieť. Kostolík žiaľ zatvorený. Vrátil som sa a pokračoval ešte kúsok smer Rodia.
Na prvom vyhliadkovom plácku to otáčam a vraciam sa k Titanovi. Ešte chvíľku po ceste a zbieham k moru. Tu po pobreží, pomedzi more a elektráreň po dvoch divných mostíkoch ponad druhé a tretie rameno riečky Almiros, popred hotel Apollonia a cez hlavný tok riečky Almiros až na pláž.
Prechádzka mi zabrala necelé dve hodiny a merala čosi cez 6 km (6,7 km).