Štefánikova magistrála

Z jedenástich vrcholov Malých Karpát vyšších ako 700 metrov je ich príjemne dosiahnuteľných z Bratislavy šesť. Potom nasleduje Roštún a posledné štyri sú v okolí Smoleníc. Z tých šiestich som si vybral päť, aby som ich počas výletu dokázal spočítať na prstoch jednej ruky. Vynechal som teda Vysokú a zostali tieto: Veľká Homola (709 mnm), Skalnatá(704 mnm), Čertov kopec (752 mnm), Javorina(703 mnm) a Čmeľok(709 mnm).

Decembrový sobotný deň ako stvorený na leňošenie v posteli. Teda hmly a zima mimo vykúrenej miestnosti. No a navyše rozmočený terén a plno blata. Aj preto som okresával zo vzdialenosti a radšej volil príjemnejšiu prechádzku výletným krokom. Ale aj to leňošenie bolo, moc sa mi vstávať nechcelo a tak som sa na Zochovu chatu dostal až pred desiatou hodinou.

Z Bratislavy do Brezovej pod Bradlom autobusom. V Brezovej pod Bradlom okolo tržnice a WC na námestie k rozcestníku. Tam doprava červenou značkou (Štefánikova magistrála) na začiatok obce k pumpe a šikmo doľava k rozpadnutému rekreačnému zariadeniu Mladosť. Asfaltom prudko hore na Dlhé Rovne. Odtiaľ ešte asfaltom na najbližší kopec a ďalej príjemnou lesnou cestou cez Skalieaž po odbočku k Dobrovodskému hradu. Prechádzka k hradu a návrat na rovnakú odbočku. Klesanie do dediny Dobrá Voda. Zaujímavý cintorín. V Dobrej Vode otvorená krčma. Trochu nakyslastý Bažant, ale funkčné WC. Pokračovanie asfaltom cez dedinu na Mihalínovúa neskôr úmorným asfaltom k horárni Dolná Raková (ŽST Buková). Cez kopec do dediny Cerováa asfaltom cez Bukovú, okolo kameňolomua Bukovej-Mlynov na lesnú cestu smer Záruby. Odtiaľ hore až na rozcestie so žltou pod Havraňou skalou. Nakoľko sa koleno znova začalo ozývať, spod Havranej skaly som to zvrtol rovno dole do Smoleníc.

Výlet autobusom do Brezovej pod Bradlom. Nakoľko 4-hodinová túra do Myjavy sa mi zdala nie dosť vhodná na vyplnenie sobotného dňa, vybral som sa ešte na malý okruh okolo Brezovej pod Bradlom. Červenou značkou až po Mladosť, odtiaľ modrou cez Dlhé Rovné a Komárovúpo Dvoly. Tu ešte kúsok hore asfaltkou k pamätníku SNP. Odtiaľ som sa vrátil asfaltkou do Brezovej pod Bradlom.

Až potom som z Brezovej pod Bradlom pokračoval červenou značkou hore na Bradloa ďalej cez Jandovu dolinu a Polianku až do Myjavy. Autobusom naspäť do Bratislavy.

Mimoriadne krátky novembrový výlet v pomerne peknom počasí. Nakoľko som mal z dúbravskej malty doobedné voľno, vybral som sa na približovací výlet. Za cieľ som si zvolil Devín, kde som už nejaký ten piatok nebol. Asfaltkou spod hradu Devín až ku kostolu metodického Cyra. Neďaleko odtiaľ veľká pamätná ceduľa, vraj na tejto fare čosi napísal Bernolák. A na okolitých domoch nič. Ani len zmienka o tom, že tam ktosi čosi napísal. Napríklad list frajerke. Prípadne aspoň vianočnú pohľadnicu. Na tom Devíne teda museli byť ostatní ľudia asi negramotní.

Z Devínasom to vzal po červenej značke až na Devínsku Kobylu. Neerdžala, ale na druhej strane je potrebné povedať, že už ani tie výhľady nie sú také, ako si ich pamätám z minulosti. Po chodníkoch trochu blata, ale treba povedať, že z tej malty som sa neskôr vracal špinavší. Najviac blata bolo od konca Devína po rozcestie Úzky les, prameň. Od rozcestia trochu hore kopcom, neskôr takmer rovinka. Potom nepríjemným úvozom pod Devínsku Kobylu. Nepríjemný preto, lebo skaly v ňom prikrylo lístie a tak som nevidel, kam stupiť a kam radšej nie.

Z Bratislavydo Plaveckého Podhradia autobusom s prestupom v Malackách. V Plaveckom Podhradí som vystúpil na začiatku obce, aby som prešiel žltou turistickou značkou až takmer od jej začiatku (pri železničnej stanici). Odtiaľ asfaltom do obce.

Túra z Rohožníka do Bratislavy. Na mňa typický chaotický začiatok, avšak našťastie dobrý koniec. Teplotu v Bratislave hlásili cez 36 stupňov oficiálne, takže na rozpálenom asfalte som mohol očakávať o čosi viac. Pôvodne som plánoval výlet do Považského Inovca s príchodom cez Beckov do Nového Mesta nad Váhom. Ale pri takýchto teplotách by bol posledný úsek z Beckova po slnečných cestách bez výraznejšieho tieňa pravdepodobne utrpením. A tak som sa pomerne operatívne rozhodol pre zmenu trasy - Z Uhlísk po Tlmače po výrazne lesnej turistickej ceste. Nuž ale v tom teple som v noci nejak nemohol zaspať a s nedostatkom spánku prichádzajú aj náhle vnuknutia a tak som usúdil, že trasa je to pomerne pekná, avšak asi bude málo chodená, tým pádom dosť zarastená. No a v kraťasoch to bude zas nepríjemné. A navyše príchod autobusu do Uhlísk je až o desiatej, teda takmer celá túra by viedla v tej najhorúcejšej časti dňa. A tak som prestavil budík a rozhodol sa, že zhruba 7:45 mi ide autobus do Rohožníka. Odtiaľ teda buď do Modry, prípadne až do Pezinka - cieľ zvolím cestou.

Sobotňajší jesenný výlet zo Smoleníc cez Havraniu skalu, Havranicu, Záruby, Brezinky, Amonovu lúku, Roštún a sedlo Skalka do Rohožníka. Pôvodne som tento úsek Cesty hrdinov SNP išiel iba po Mesačnú lúku, odkiaľ som uhol do Častej. A tak som bol zvedavý, ako prejdem ešte trochu ďalej, cez Roštún až po sedlo Skalka (a dolu na bus do Rohožníka). Autobusom z Bratislavy o 7:20 a tak pred deviatou vyrážam.

Výlet v máji 2016 zo Zochovej chaty cez Babu na Patrónku

Ranným autobusom z Bratislavy na Zochovu chatu. Odtiaľ žltou značkou na Čermákovu lúku. Studnička Modranská Baba tiekla, príchuť bola mierne zemitá. Čermákova lúka bola prázdna, ak nepočítam jednu dvojicu so stanom. Ako v tom starom bradatom vtipe, keď dievčina píše mame:...do rana som spala pod stanom. mam sa dobre. aj stano sa ma dobre...

Výlet som začínal na žst Buková. V minulosti som už išiel túto trasu v opačnom smere (vtedy z Brezovej pod Bradlom a došiel som až po Smolenice). Trasa zostala rovnaká, zmenil sa akurát úsek od Dobrej vody po starý židovský cintorín pod Dobrovodským hradom. Opačný variant som išiel aj preto, že doprava je z roka na rok horšia a horšia a myjavák (priamy autobus do Myjavy), ktorý voľakedy odchádzal z Bratislavy 6:55, dnes odchádza 10:10. A začínať túru po dvanástej je neskoro aj na mňa.