Hotel Sandy Beach v stredisku Kavros na Kréte bol v roku 2014 jednoduchý hotelový komplex ležiaci hneď na pieskovej pláži s pozvoľným vstupom do mora. Od rušnej Krétskej jedenapolpruhovej dobrovoľnej úsmevnej diaľnice spájajúcej Chaniu s Rethymnom (a Heraklionom) ho oddeľuje jedna úzka miestna komunikácia. Nebyť zvodidiel, tak by som si myslel, že tu sa diaľnica značne rozšírila.
Vstup do hotela Sandy Beach je cez recepciu, spojenú s jedálňou (ale dá sa im aj vyhnúť). Recepcii vládne nakrátko ostrihaná čiernovláska, jej meno si už nepamätám. Vo všetkom sa nám snažila vyjsť v ústrety a preto jej dávam jedného :-) navyše. Pri recepcii je aj miesto na stretnutia s delegátkou. S tou sme našťastie boli iba na prvom stretnutí a potom až pri odchode. Ten ostatok nás nezaujímal, našťastie sa nešťastie neprihodilo. Ale moc ma neoslovilo ani to obšírne ukazovanie na mape, kde sa na Kréte nachádza letisko, kde sme pristali, kde sa nachádza stredisko, kde sa nachádzame a pod. To mi pripadalo trochu od veci. Ale možno sa našli aj ľudia, čo si kupujú výlety tak, že vyslovia náhodné číslo do tristo, to vynásobia dňom narodenia, spočítajú súčet číslic a tretia odmocnina neviemužkoľkej mocniny delená násobkom čísla najbližšieho autobusu a priemernou cenou rožkov za posledné tri roky zaokrúhlená na celé číslo im dá stranu v katalógu, kde si kúpia zájazd. A potom už iba očakávajú, že im delegátka ukáže, kamže sa to vlastne dostali :-).Ceny výletov a ich ponuka od našej CK ma neoslovili taktiež, okrem iného Knosos, Balos Bay či Elafonissi. Samaria iba tak prehodená cez ústa, aby sa nedajbože niekto neprihlásil. A tak sme čakali na ceny aut. Boli. Vraj 58 Eur na deň. Na tri dni vraj nejaká zľava 2 Eurá na deň. A ešte bububu, iné pôžičovne s limitovanými kilometrami, bububu pred poistením a tak podobne. Nuž, tak som radšej išiel. Veď nemusím mať všetko (ale auto nakoniec bolo, pozri článok o výletoch z Kavrosu).
Stredisko Kavros pri Georgioupolis
Stredisko Kavros je malé stredisko. Rozprestiera sa vpravo od miestnej national road spájajúcej Heraklion s Chaniou. Lepšie je povedať, že vpravo sa nachádzajú hotely strediska Kavros. Vľavo sa nachádza pár taverien, obchodíkov, jeden väčší supermarket, jedna pumpa a niekoľko pôžičovní aut. Za nimi sa nachádza samotná dedina, ale tam sme nešli. Cez national road sa dá dostať jednoducho, ale hlavne opatrne. Neďaleko od hotela sa nachádza zastávka autobusu smerom na Chaniu a na druhej strane cesty aj smerom na Rethymno a Heraklion. Okrem toho ma ešte zaujala zastávka turistického vláčika do okolitých zaujímavostí a zastávka miestnej cestovky s ponukou autobusových výletov.
Ubytovanie v hoteli Sandy Beach na Kavrose
Ubytovanie zodpovedalo cenovej relácii. Teda za málo peňazí málo muziky. Izba s dvojposteľou, dva nočné stolíky, toaletný stolík so zrkadlom, minitelevízor. Ako bonus sme mali v na izbe chladničku. Na balkóne plastový stolík s dvoma stoličkami. Kúpelňa a WC klasicky vybavené. Na prespanie stačilo.
Upratovanie formou vytretia podlahy večne pripitou Polkou a vysypanie koša. Prípadne výmena uterákov. Výhodou bolo, že sme mali výhľad na more, nakoľko sme boli prvá izba od mora a hore. Nevýhodou (okrem toho, že sme boli posledná izba od jedálne) bolo, že sme priamo susedili s bazénom. No a pokiaľ bol spustený filtračný systém, tak sa celou izbou ozývali strašidelné zvuky. No a párkrát zabudli filtráciu vypnúť na noc. Prvýkrát sa nám to stalo hneď po príchode. Manželka by aj ušla, ale upokojil som ju konštatovaním, že to len vypúšťajú Krakena. Tento termín sa ujal natoľko, že sme ho používali až do konca pobytu.
Hotel Sandy Beach pozostával z radu dvojposchodových budov. Na horné poschodie viedli schody, prízemie malo iba taký vyvýšený schodík. V čase nášho pobytu bol s nami aj pár s pani na vozíčku.
Strava v hoteli Sandy Beach na Kavrose
Jedlo v hoteli Sandy Beach na Kavrose bolo také domácke. Myslím tým nielen to, že sme po použití odnášali taniere zo stolov, ale aj to, že ak sa niečo nedojedlo na večeru, tak sa to objavilo na ďalší obed (myslím globálne, nie žeby uchovávali zvyšky z tanierov :-) ). Prípadne aj to, že ak sme prišli na začiatku vydávania, tak sme mohli dostať niečo iné, ako na konci vydávania jedla. Jedlo sa podávalo formou bufetových stolov. Takže sa dalo dobrať, koľko sme chceli a potrebovali. Jedlo bolo pomerne chutné a nikdy sme nezostali hladní. Výhodou bol dostatok zeleniny (paradajky, cibuľa, olivy), veľa fety a dopĺňané ovocie - hlavne melóny a hrozno.
Dokonca nebol problém si jedlo, prípadne časť z neho, vziať so sebou na izbu. K večeri sa čapovalo pivo, biele alebo červené víno. Pri bare bola na celú dobu pobytu (a 24 hodín denne) k dispozícii voda z automatu. Dalo sa dočapovať aj do nižších pollitrových fliaš. Káva tuším iba do 17. hodiny.
Je potrebné povedať, že voda v hoteli Sandy Beach bola síce pitná, ale chuťovo slaná. Bolo preto potrebné vodu na pitie dokúpiť v miestnych obchodoch, prípadne využiť spomínaný automat. Aj keď je potrebné povedať, že niekedy sa nedala piť ani voda z automatu.
Ďalšou možnosťou bol plážový bar. Okrem piva a vína boli k dispozícii aj chladená voda (čapovaná), prípadne sóda či miestne sladené nápoje (všetko čapované). Potom sa dalo ešte samoobslúžiť aj s raki z veľkej flašky. Tá bola síce cez deň nechladená, teda teplá, ale niektorí to riešili tak, že si do dvojdecového pohára nechali došprcnúť chladenú colu. Ale treba povedať, že takíto experti mali potom problém trafiť sa na mostík cez bazén.
Bazén bol malý, pár slnečníkov okolo a slúžil hlavne ako dekorácia tým pár stolíkom nad barom. Ale s úspechom tlmil aj pády opilcov vracajúcich sa večer na izbu. Pri bazéne bolo ešte jedno zanedbané poloverejné WC a detský kútik so šmykľavkou a jedným plastovým domčekom.
Ešte som zabudol povedať, že pri bare bolo pár stolov so stoličkami, jedna záhradná hojdačka a niekoľko stolov s kreslami.
Pláž pri hoteli Sandy Beach na Kavrose
.
Pláž pred hotelom Sandy Beach bola piesková a verejná a ešte aj neudržiavaná. Neznamenalo to teda, že by sa nečistila, akurát na nej nepožičiavali lehátka a slnečníky. Niekoľko lehátok i slnečníkov tu bolo, lehátka boli staršie a tým pádom aj hodne preležané. Navyše sme zažili, že našim susedom dostalo jedno lehátko aj nohy, osuška im našťastie zostala na tom druhom. Kvalita slnečníkov závisela od toho, kedy ich nechali odchádzajúci dovolenkári a ako sa k nim správali ich nasledovníci (teda nielen potomkovia). Dokonca tu bolo k dispozícii aj dosť slamených, bambusových či lykových lehátok.
Okolo boli organizované pláže, teda lehátka so slnečníkom sa dali požičať za kresťanských 6 eur na deň. Nakoľko vpravo, kde sme chodievali my, bola pláž organizovaná miestnou tavernou, spolu s lístkom z registračnej pokladne sme dostali aj pollitrovku vody na každého (potešila). V čase mojich výletov dokonca polovička platila iba polovičnú cenu (ale v čase sezóny to môže byť inak).
Vstup do vody bol pieskový, iba na začiatku vstupu bol pás drobných kamienkov. Ďalej veľmi pozvoľna do mora, vstup teda vhodný aj pre starých a pre malé deti. Čiastočne aj pre imobilných. More pomerne pokojné, ale zažili sme aj celkom dobré vlny.
Pri východe z pláže boli sprchy so sladkou vodou, konkrétne v hoteli Sandy Beach bola jedna vedľa baru a druhá pri bazéne.
Zábavky a zaujímavosti z pobytu v hoteli Sandy Beach na Kavrose
Medzi zábavky patria diskotéky. Majiteľ hotela prezlečený za diskdžokeja púšťa všelijaké netancovateľné rytmy na vyhnanie tancujúcich z parketu pred bufetom. Väčšinou sa mu to darilo, aj keď je potrebné povedať, že občas aj nie.
Donedávna ma pri mori fascinoval fenomén fotenia s notbúkmi a tabletmi. To stálo vedľa seba 10 ľudí, každý mal vo vystretých rukách tenkú škatuľu veľkosti krabice na topánky a hypnotizovali napríklad vychádzajúce slnko, aby im po postprocesingu, redukcii šumu, automatickom vyvážení bielej a vyhladení detailov zostala oranžová až fialová škvrna na čiernom pozadí, hrdo nazývaná východ/západ (prípadne aj sever či juh) slnka. Dnes sa veda posúva ďalej a medzi zaujímavosti súčasného pobytu pri mori patrí zistenie, že už neexistuje iba dravá zver, dravé ryby, ale aj dravé gopro. GoPro je taká malá vodeodolná kamerka. Nebezpečnou sa stáva v okamihu, keď ju debilný vlastník pripevní na teleskopickú tyč, aby s ňou mohol máchať aj pod vodou. To potom nefungujú bežné odhady bezpečnej vzdialenosti - tento dravec sa z ničoho-nič vynori priamo pred vami a smeruje priamo na ničnetušiacu gebuľu či inú časť tela. To aby sa potom človek človek pototo...
Medzi ďalšie zábavky patrí aj jazda miestnych baywotčákov na skútroch pomedzi dovolenkárov slniacich sa na brehu mora. Treba si zapamätať, že správny záchranár vždy riadi iba jednou rukou, v druhej má frapé a za ním sedí iný červený mužíček, prípadne slečna v plavkách roznášajúca letáky s pozvaním na disko. Takže ak máte plavky a ste slečna, nezabudnite si z domu vziať nejaké letáky, aby ste sa mohli zviezť (neviem či to funguje aj so starými letákmi na poslednú predvolebnú kampaň na Slovensku - skúste :-)).
Medzi poslednú gurmánsku chuťovku spomeniem slaný červený melón. Možno expresná zásielka po mori. Alebo roztržitý či zamilovaný kuchár. Ale akosi sme tomu melónu nedošli na chuť :-(.
Záver Stefanynky
Nič nie je také strašné, ako sa na prvé prečítanie zdá. Aj preto máme na nasledujúci rok (2015) zahovorenú dovolenku do toho istého hotela - teda do hotela Sandy Beach v stredisku Kavros na Kréte :-). Veď dovolenka bola úplne pohodová, more úžasné a teplé - a navyše zostáva pár výletov do okolia...