Parkovanie pred Paul Marie bolo vo všeobecnosti problémom. Úzka cesta, do ktorej zasahovali parkujúce autá a pútače z taverien, pomedzi ktoré kľučkovali chodci zúfalo sa snažiaci vyhnúť prechádzajúcemu autobusu, vedľa ktorého sa ešte nacpal drzý skúter. Jediné voľné miesto pod olivami oproti, prípadne až pár desiatok metrov povyše, oproti kostolu.
Prvý deň sa mi podarilo strčiť Jimmiho pod olivy, čím som vzbudil značnú nevôľu mačiek pospávajúcich po zemi. Aj napriek tomu, že Jimmi mal zadnú časť otvorenú, nikdy sa nestalo, žeby tam skočili mačky či nejaká väčšia čierna dvojnohá potvora.
Z Analipsi do Maleme
Prvý výlet sme naplánovali ako najdlhší a preto sme si ráno privstali.Od Paul Marie sme vyrazili hore ku kostolu, ďalej až k podjazdu, tu doprava povedľa starej cesty a na najbližšej križovatke (Analipsi) sme sa dostali na starú cestu a po nej smer Heraklion.
Po starej ceste sme prešli cez Kato Gouves a ďalej nás široká cesta viedla mierne doprava na diaľnicu. Diaľnicou sme pokračovali cez Heraklion smerom na Bali, Rethymno a ďalej smerom na Chaniu. Prvá zastávka bola tradične na benzínke. Grécke benzíny siahali až niekde k cenovej hladine 1,8 Eura za liter. Keď sa nám podarilo načapovať 28 litrov za 50 Eur, už to bola dobrá cena. Druhú zastávku sme si urobili pri Georgiopoulise, aby sme poobdivovali krásy miestnych supermarketov a zároveň niečo dostali do žalúdka. Prestávka prišla vhod aj preto, že Jimmi pri rýchlosti 80 a viac hučal ako parný valec, takže bolo nemysliteľné ani počúvať rádio.
Od Georgiopoulisu sme prešli diaľnicou cez Soudu, okolo Chanie až po Tavronitis, kde je odbočka na Paleochoru. My sme sa predbežne vydali na opačnú stranu (k moru), aby sme obzreli stredisko Maleme, kde naše cestovky taktiež ponúkajú dovolenky. Pred niekoľkými rokmi sme boli na dovolenke neďaleko (pozri dovolenku v Agia Marina, bungalovy Marina Sands) a bolo tam dobre a tak sme boli zvedaví, aké je stredisko a pláže ležiace pár kilometrov západne. Dostali sme sa až k pláži. Plážová promenáda bola ešte prázdna, pláž rovnako.
Pláž v Maleme bola kamienková s okruhliakmi, pri vstupe do mora dvíhali vlny kamienky s dosť veľkou silou.
Z Maleme do Paleochory
Vrátili sme sa cez Tavronitis naspäť a vyrazili cez Kakopetros a okolo Kakodiki (našťastie sme sa z toho nepo..KAKO... ) :-) smerom na Paleohoru (Paleochora). Pred vstupom do Paleochory nás privítala milá roklinka so zaujímavými skalami po oboch stranách (možno aj nejaké lezecké terény, avšak na nete som zatiaľ nič nenašiel) a veľa smerovníkov doľava s odkazom na Camp. Dostali sme sa cestou rovno do mesta a pokračovali rovno tak dlho, kým sa dalo. Keď sa už nedalo, odbočili sme do úzkych uličiek vľavo a dostali sa až k prístavu. Tu sme sa išli pozrieť doprava smerok ku koncu výbežku. Pár zaujímavých skál na bouldrovanie, ale v mori veľa a veľkých skál, takže nič na plávanie. Veľké pieskové parkovisko, na ktorom sa dalo pohodlne otočiť a pár štúdií na skalách ponúkajúcich ubytovanie.
Vrátili sme sa pomaly do prístavu, prešli sme ho a šli sa pozrieť smerom na kemp, teda popri pobreží na východ. Tu už začínali aj nejaké pláže, teda skôr koryto potoka s naplavenými menšími kameňmi.
Tak sme to otočili znova a cez mesto sme prešli na opačnú stranu výbežku - na cestu smerujúcu na pobrežný Gialos a vnútrozemskú Agiu Triadu či Kondokinigi. Pobrežnú cestu do Gialosu (Ialosu) sme zavrhli, lebo som nevedel, či sa odtiaľ budem vedieť dostať do vrchov a teda na poľnú cestu na Elafonissi.
V mape Kréty od FaB je spojnica od Sklavopoula na Elafonissi zakreslená bielou, Je teda po oranžových diaľniciach, červených hlavných ťahoch a žltých spojniciach štvrtá najvýznamnejšia. Za ňou nasledujú ešte tenká plná (snáď traktorové cesty do olivových hájov) a tenká čiarkovaná značka (turistické chodníky).
Na GPS je to trochu iné, tam je uvedená skratka medzi Sklavopoula a Elafonissi zakreslená takmer ako plnohodnotná cesta. O tejto ceste mi baba z pôžičovne radila, aby som sa pre istotu opýtal miestnych, či je schodná. V najhoršom sa vrátime.
Z Paleochory na Elafonissi
Z Paleochory vyrážame teda smer Gialos, na konci mesta je odbočka doprava do kopcov smer Agia Trias a Kontokynigi. V prvej časti, hneď za Paleochorou je miesto, odkiaľ vidieť celý výbežok, najmä však jeho západnú časť, na ktorej sa rozprestiera široká piesková pláž. Tu zhora vidíme vo vode nielen pieskové dno, ale aj kamenné platá. Odtiaľto pôsobí pláž v Paleochore sympatickým dojmom. Pokračujeme do Kondokinighi (došľaka, to je minimálne tretí názov jednej dediny), a za dedinou sa dávame doľava smer Vouta. Vo Voute sa dávame opäť doľava smerom na Lagadas a Sklavopoula. Do dediny Sklavopoula sa dá dostať pohodlne autom. Nehovorím, že je to asfalt, ale cesta je v pohode. Nejaké malé žlté vozítko ide za nami až do obce. No, obce. Skôr pár domov. Tu sa lúčime s cestou aj so zdravým rozumom :-).
Hovorí sa, že najlepšie terénne auto je - služobné auto. Určite to platí nielen o služobnom aute, ale aj o aute z pôžičovne. Ja mám síce Jimmiho, ktorý má podvozok o niekoľko čísiel vyššie, ale ten malý prďola v tom žltom aute (snáď Matiz alebo podobná trieda) ide stále za mnou. Ja mám oproti nemu jednu výhodu (výška podvozku) a niekoľko nevýhod. Prvou je to, že Jimmi je vzadu otvorený a teda všetok prach z cesty sa nám tlačí dovnútra. Druhou je fakt, že Jimmi má o hodne tvrdšie perovanie ako cesťáky. Pri kľučkovaní pomedzi kamene dolu kopcom v rýchlosti do 15 km/h cítime nielen všetok prach, ale aj všetky kamene. Keď pridám na 40, prach ostáva čiastočne za nami a my tiež tak nejak "preskakujeme" po kameňoch.
Po niekoľkých kilometroch poskakovania vidíme pred sebou kostolík Aghia Paraskevi. Stojí tu ďalší "samovrah" v zelenom aute. Asi sa aj on nechal zlákať vidinou skratky v mape. Spolu s partnerkou majú vyklepaný pohľad - až do chvíle, keď ich pohltí oblak prachu:-). Potom nasledujú ďalšie nekonečné kilometre až za Kouroupi, za ktorým je odbočka k vysielaču. Tu je na chvíľu betónová cesta a tak si myslím, že dolu to už bude lepšie. Nebolo. Odbočka prešla a prašná kamenitá cesta pokračovala ďalej. Ešte pár ostrých zákrut, z ktorých boli nádherné výhľady na ostrov Elafonissi a stretávame tretieho maníka, ktorý ide pre zmenu hore kopcom. Zrak, zahmlený vrstvou prachu na prednom skle, má smutne upretý niekde vedľa volantu. Ach, tá koťuha GPS :-).
Zvyšok cesty je už o niečo lepší. Auto poskakuje ako divé, v spleti ciest si vyberám tú najschodnejšiu a tak sa dostávam až dosť ďaleko za Elafonissi. Odbočujem doľava a po širokej asfaltke sa dostávame až k tavernám nad plážou a po poľnej ceste dolu na parkoviská. Na druhý pokus nachádzam voľné miesto pri nejakom kríku a tak môžme ísť obzrieť ostrov Elafonissi - tento zázrak prírody. Parkovanie je Free, teda zdarma.
Elafonissi
Ostrov Elafonissi je s pevninou spojený úzkou šijou a plytkou vodou. Pri príchode na pláž sú na hambálku vystavané dve toalety, pred nimi stojí asi dvadsať dobrovoľníčok. Dvadsiataprvá je tá moja. Ja stojím opodiaľ v chládku a s ruksakom, foťákom, kamerou a celý špinavý od prachu vyzerám asi ako miestny hajzel-dedo (od slova hajzel-baba). Pretože pristúpi ku mne turista a pýta sa ma, či sú tie záchody iba pre ženy. Nie, sú aj pre mužov, hovorím mu, nejakí pred chvíľou stáli v rade. On poďakuje a odíde :-). Tak neviem, či to len tak zo zvedavosti, zo zábudlivosti, prípadne či medzitým, čo som mu to vysvetľoval, už ani nebolo treba :-).
Na Elafonissi je plno ľudí aj napriek tomu, že je september. Plytká voda (lagúna) medzi pobrežím a ostrovom (asi po kolená) sa mi zdá dosť studená na toto ročné obdobie. Pred rokmi sme boli v júni o niekoľko kilometrov vyššie (Gramvoussa a Balos Bay) a tam bolo síce more studené, ale lagúna bola vyhriata na takmer štyridsať stupňov. Tu to odhadujem tak maximálne na tridsať. Davy ľudí sa prechádzajú lagúnou, davy sa promenádujú po pieskovej šiji. Robíme pár fotiek a padáme. Musím uznať, že zhora bolo Elafonissi krajšie, aj napriek oblaku dymu (prachu).
Z Elafonissi cez Falasarnu a Georgiopoulis do Bali
Z pláže Elafonissi sa vraciame naspäť na širokú asfaltku a ňou až ku Chrisoskalitise. Tu je známy kláštor, na ktorý sa chceme aspoň pozrieť. Dovnútra sme nešli, kláštor je obložený lešením a nám sa nechce takým špinavým prezliekať do dlhých nohavíc. Nejaká tá fotka Chrisoskalitisy a vyrážame ďalej.
Keďže chceme ísť pozrieť pláže vo Falasarne, pohrdneme roklinou Topolia a za Vathi odbočujeme doľava na Kefali a restaurant Meltemi, odkiaľ je výhľad na celé pobrežie. Pri reštaurácii Meltemi (smerovníky a bilboardy sú už od odbočky Vathi, možno aj skôr) je jeden chcíplý pes a jeden drevený jeleň. Okrem toho už len výhľady na západné pobrežie Kréty pod nami a silný vietor, ktorý nám na terase berie ešte aj jedálny lístok.
Odtiaľ už rovno (čo vlastne znamená slovíčko rovno v gréckom a krétskom ponímaní cesty?) cez Sfinari a Platanos do Falasarny. Z Falasarny sa vraciame cez Platanos na hlavnú cestu a klesáme až k prístavu Kisamos, odkiaľ sme pred rokmi vyplávali na Gramvousu a Balos Bay.
Cestu až po diaľnicu poznáme a tak pokračujeme bez prestávky až po Georgiopouli (Paralia Kourna), kde nám treba súrne, ba až veľmi súrne dotankovať. Keď sme už tu, tak sa zbehneme aj vykúpať. Pláž je takmer opustená, plážové bary pozatvárané, ľudí málo. Vlny sú dobré, v mori je však klasicky dosť kameňov. Ideme pozrieť ešte viac doprava, ale tam vlny a morské prúdy vytvorili takú pračku, že som mal čo robiť, aby som vyšiel na breh.
Od Georgiopoulisu pokračujeme diaľnicou okolo Rethymna, Plataniasu (tu sme strávili jednu dovolenku v hoteli Nefeli) až do strediska Bali, kde na nás už doľahol hlad. Veľký hlad. A tak odbočujeme z hlavnej cesty a hľadáme nejakú sympatickú tavernu s výhľadom na more, kde by nás mohli zožrať komáre a iná háveď a kde by sme to my mohli oplatiť zase nejakej svini. Dostávame sa do druhej zátoky, parkujeme pri miestnej taverne, hneď vedľa opustenej pláže. V priľahlom kopčeku na nás svieti cocktailbar Mambo, my sa otáčame na druhú stranu.
V Bali a nocou do Analipsi
Najskôr sa ideme samozrejme ponaťahovať na čerstvý vzduch. Miestne taverny ležiace nad zálivom aj pri zálive sú fotogenické. Nechávam na manželke, nech vyberie, ktorú poctíme svojou návštevou. Vyberá najskôr tú, potom tú oproti, možno lepšie by bola tá hore s výhľadom, prípadne by bolo lepšie... A tak jej rovno navrhujem, že tamto-tá dole sa mi celkom pozdáva, majú tam aj grilované jedlá, fotky pokrmov, tiahne sa z nej dym pripáleného mäsa... A tak manželka súhlasí.
Keď vojdeme dnu, ujme sa nás Grékyňa v červených šatách. Keď počuje našu divnú reč, okamžite na ňu prejde aj ona. Odkiaľ? Z Partizánskeho. A čo si dáme? No predsa to, čo majú najrýchlejšie. Chvíľu nechápe, ale nakoniec jej vysvetľujeme, že nie sme ubytovaní v stredisku, že iba prechádzame na krátkej epizóde životom medzi Analipsi pri Hersonissose a Elafonissi. Elafonissi aj "Šersonisos" sú jej známe a tak neprotestuje. Ešte chvíľu kecáme, že do Bali chodia hlavne naši vyhodňare, ale potom nám už donesie jedlo, čo nám definitívne zavrie huby.
Jedlo, ktoré sme si objednali bolo chutné, ba to najchutnejšie z celej Kréty. Manželka mala nejaký mix, ja klasický pork chop. Chutný, šťavnatý, voňajúci bylinkami, dobre prepečený. Víno bolo chutné tiež, moja voda - ušla. Taverna - tuším sa volala Kima alebo Galini (ale možno aj nejak inak, ak ste tam boli, dajte vedieť) získava odo mňa 10 ničnehovoriacich bodov, ktoré si síce môže strčiť..., ale ak tadiaľ pôjdem ešte niekedy, určite sa tu zastavím najesť.
Z Bali si to už šinieme tmou rovno do Analipsi. Polovičke sa nedarí sklopiť nocou predné sedadlo do pozície, z ktorej by lepšie videla hviezdy a tak zalieza dozadu. Tu sa jej zas nedarí poskladať sa do úzkeho priestoru, chvíľu ju tlačí karoséria, potom je zas tvrdé sedadlo...