roklina

Príjazd do Durnbachtalu, parkujeme pri vstupe do tiesňavy Grosse Klause, kadiaľ sa budeme vracať. Je tu široký ohyb asfaltovej cesty vedúcej niekam do lesov a za ohybom nasleduje zákaz vjazdu. Zastavujeme teda priamo v ohybe. Odtiaľto pár krokov naspäť na prvej asfaltovej odbočke doľava. Asfalt sa po pár metroch premení na lesnú cestu a mizne v lese. Potok vpravo od nás napovedá, že vodopád bude čoskoro. Aj bol, ale aby som pravdu povedal, nič moc - málo vody. Chodník stúpa dvoma serpentínami nad vodopád a po chvíli sme opäť na asfaltke. Našťastie nie nadlho.

Pri kaplnke s parkoviskom (pár miest pre autá na parkovanie) chodník stúpa hore a my ho nasledujeme. Neskôr sa stáča doľava a v podstate pozdĺž okraja lesa po spodnej časti Hintere Wand nás vedie až k spodnej časti tiesňavy Kleine Klausse. Tu stúpa trochu viac do kopca a na mieste, kde cesta odbočuje doprava pokračuje Naturfreundesteigpriamo.

Autobusový výlet do dedinky Pernitz. Odtial pešobusom cez Am Eich a cez lúky k hostincu Jagasitz. Odtiaľ lesnou cestou prudko dolu k Jausenstationa doľava popri potoku ku vstupu do rokliny Steinwandklamm.

Autobus nás vyhodil pri podjazde popod železničnú trať v Mixnitzi. Odtiaľ mierne vpravo, okolo medveďa a po asfalte stále rovno. Za dedinou Mixnitzzačínajú parkoviská pre osobáky. Ešte chvíľu po asfalte a lesná cesta začína strmšie stúpať do kopcov. Prvý most, prvá studnička, vpravo za kaňonom potoka sa vypínajú skalné steny. Chvíľu po rovine a stojíme pred vstupom do rokliny Barenschutzklamm- pri chate Hans Kerl Hutte. Zaplatíme vstup (2006 cca 3 E) a už sa vhrnieme do rokliny.

Prístup okolo Viedne, smer Sankt Polten, na jeho úrovni odbočiť doľava - smer Mariazell.

Prejsť cez neprehliadnuteľný kopec a za ním dolu až do dediny Reith.

Cesta okolo Viedne, Poltenu, smerom na Lunz a Palfau. Pred Palfaudoľava popri vodáckej rieke Salza na parkovisko. Lanovým mostom ponad rieku Salza, k platenému vstupu do rokliny Wasserlochklamm, odkiaľ vyviera voda z jaskyne, ako to tvrdia prospekty. Po zaplatení môžme pokračovať chvílu po pravom brehu rieky a potom už začíname stúpať dohora.

Výlet z Analipsina juh ostrova Kréta, do mesta Mirtosležiaceho západne od mesta Ierapetra. Neďaleko leží roklina Sarakina Gorge, v ktorej sa dá mokrou nohou vegetiť aj bez piva. Je tu aj príjemný chlad, pretože strmé previsnuté steny bránia slnečným lúčom ohriať toto miesto na príliš vysoké teploty.

Ja som nohu v Sarakina Gorge aj trochu omočil, manželka zatiaľ skúmala slanosť mora na južnej strane Krétyv Mirtose. Keďže vydržala až do dnešných dní, asi bola dobre nasolená. Bola aj trochu ugrilovaná, lebo sme chytili teplý južný vietor (a to nenarážam na jeho sexuálnu orientáciu, ale na smer, odkiaľ prišiel).

Neďaleko Banskej Bystrice sme v autocampingu Tajov (dnes tuším Veľký dvor) strávili pár dní. Niežeby to bolo nejaké päťhviezdičkové zariadenie s All inclusive, práve naopak, je to skôr zariadenie, ktoré má svoje najlepšie časy dávno za sebou, ale pokiaľ človek potrebuje na pár dní niekde zložiť svoje kosti, tak postačí.

V Amoudare sme absolvovali dva kratšie pešie výlety. V tom druhom sme prešli neďalekú roklinu (Almyrosalebo Almiros, pípadne aj inak) a v tom prvom sme išli obzrieť, ako sa dostaneme najrýchlejšie na nástup. Boli by sme tých výletov absolvovali aj viac, ale mojou neopatrnosťou som prišiel k jednej vkusnej diere v nohe a tak sme od tých ostatných dobrovoľne upustili. 

Už dlho som rozmýšľal o rokline Rouvas (Rouvas gorge, Rouva Faragi) pri meste Zarosna juhu Kréty v regióne Heraklion. Ale poznáte to - občas je človek príliš ďaleko, inokedy...

Tento rok som dúfal, že sa mi podarí pozrieť sa sem. Snom bolo prejsť ju z planiny Nida, prípadne z cesty pod Skinakasom, teda spraviť ju jednosmernou, ale to by som musel nájsť odvoz na Nidu, ktorý by neskôr došiel pre mňa do Zarosu. A tak som sa uskromnil, požičal si auto na jeden deň (od večera do večera, aby som mohol vyraziť po raňajkách) a vyrazil (cca 7:30).

(2021 - doplnené foto z Patsos gorge, Eleuterny aj výhľady od jaskyne Melidoni) Auto som mal požičané na dva dni, nakoľko druhý výlet som mal naplánovaný hodne skoro. Keďže prvý deň mali auto priviezť až o 9. hodine, celodenný výlet na poludňajšom slnku až na Psiloritis a naspäť by som už asi nestíhal. A tak som hľadal aj nejaké kratšie alternatívy. Do toho vziať do úvahy, kde som ešte nebol, čo by som chcel vidieť - zostalo asi 52 cieľov. To by som potreboval auto na ďalších minimálne 21 dní, ale nakoľko som nemal ani toľko ubytovania, tak som si vybral iba niekoľko.

Výlet na hrad Paleokastro, cez roklinu Spiliotissa do dediny Rodia (Rogdia) a naspäť do hotela Dessole Dolphin Bay v Amoudare. Na výlet som vyrazil po klasickej ceste, ktorou išli aj autá a osobáky. Predovšetkým preto, že sa mi nechcelo namáčať si nohy v riečke Almiros, ktorá tiekla vľavo od hotela Dessole Dolphin Bay, teda bližšie k elektrárni aj hotelu Apolonia.

Nedá mi, aby som trochu neodbočil a nezaspomínal na plány na výstup na Schneeberg. Je to už veľmi - veľmi dávno, čo mi svokor spomínal, že by sa niekedy išiel pozrieť na Schneeberg. Ja som mu vtedy povedal, že by som sa pridal a tak sme sa dohovorili. Pôjdeme do Puchbergu a Losenheimua odtiaľ podnikneme výstup na Schneeberg. Lenže - poznáte to. Raz je zima, potom leto, niekedy prší, inokedy sa treba postarať o vnúčatá, potom zas... prípadne sa vyskytne nejaký iný problém. A tak sme Schneeberg odkladalina neskôr, na budúci mesiac, na budúci rok...

Až zrazu v piatok žena volá, že rozprávala so svokrom, že v nedeľu ideme, teda ak... Žiadne ak... - ideme. Oprášim teda svoje digitálne aj analógové spomienky na výstup a navrhujem, že pôjdeme z juhu cez Weichtalklamm. Svokor súhlasí a tak vyrážame.

Jedno z miest, ktoré som chcel navštíviť na Krétebola aj roklina Deads gorge medzi dedinami Zakros a Kato Zakros (pri mori). Niektoré stránky označujú toto miesto aj ako Death gorge, ale podľa miestnych označení a nápisov, viditeľných aj na niektorých fotografiách z rokliny označujú gréci skutočne názvom Dead´s Gorge a ja sa budem pridŕžať tohto miestneho rukopisu, prirodzene bez apostrofu.

V Kato Zakros sme už boli na výlete v roku 2008 pri pobyte v hoteli Blue Sky and Sea neďaleko Ierapetry. Vtedy sme Deads gorge iba nakusli a tak nastal čas, aby som sa do nej aj pozrel, prípadne ju aj prešiel vlastnými nohami, keďže na kolesách sa nedá.